Rómovia chcú byť národnostná menšina ako každá iná

 

Medzinárodný deň Rómov

 

Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov upozorňujú mimovládne organizácie na postavenie rómskej menšiny v slovenskej spoločnosti a na to, že Rómovia sú súčasťou tejto krajiny, žijú tu a ako národnostná menšina majú svoje špecifiká.

 

Identitu národa tvorí jazyk, kultúra, vzory, ľudia, s ktorými sa môžu deti, mladí identifikovať. Aj Deň Rómov ponúka priestor na ukázanie pozitívnych príkladov. „Ukazovať ľudí, ktorí sú plne integrovaní a sú učitelia, policajti, lekári, muzikanti je jedna z ciest. Stáva sa však, že ten, kto prekoná mnohé bariéry a má nejaké postavenie v spoločnosti sa potom už nerád ukazuje ako príslušník menšiny a najmä ako cvičená opička,“ hovorí etnografka Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In Minorita.

 

„To, že štát priznáva Rómom rómsku národnosť, ešte neznamená, že skupina ľudí sa ako národnostná menšina správa a identifikuje,“ vysvetľuje Kumanová s tým, že ľudia sa tiež často boja prihlásiť k menšine. V komunite sú stále prítomné spomienky na zneužitie rómskej identity, napr. obdobie druhej svetovej vojny a rómsky holokaust. Bariéru tvoria aj spomienky z obdobia socializmu, keď všetko rómske sa pokladalo za nevyhovujúce. „V čase socializmu nebola rómska identita oficiálna, rómčina sa nemohla používať, rómska kultúra sa nepestovala a nerozvíjala. Oficiálne bola rómčina ako jazyk štandardizovaná v roku 2008,“ hovorí Agnes Horvathová z občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom.

 

 

Jazyk je v prípade rómskej menšiny stále niečo, čo tvorí prekážku, bariéru napr. pri vstupe do školy. Nie je teda hodnotou, ktorú by spoločnosť vnímala. Kumanová zdôrazňuje, že v prípade rómskej menšiny navyše rezonuje v spoločnosti sociálna zaostalosť a znevýhodnenie.

 

„Nie som rasista, veď môj sused Róm je v pohode, ale tí v osade, tých nemám rád. Toto je stereotyp. Títo ľudia sú ako každá iná populácia, sú heterógénni, aj takí aj takí. Sú takí, ktorí majú viac príležitosti a takí, ktorí ich majú menej. Isté však je, že narodiť sa dnes v osade znamená narodiť sa do neprípustného systému, z ktorého sa dá veľmi ťažko vystúpiť,“ dodáva Kumová.

 

Ako pozitívny príklad uvádza obec Spišský Hrhov. „Pred rokmi tam bola podobná situácia ako v mnohých iných obciach s rómskou komunitou. Potom prišiel osvietený starosta Vlado Ledecký, začal robiť zmeny, založil obecnú firmu, v tej sa zamestnali Rómovia, situácia v obci sa zmenila. Majú stabilný príjem a stali sa súčasťou komunity. V malom teda už máme skúsenosť, že aj osady sa môžu zmeniť na ulice, že tí ľudia sa plne integrujú. Ale tých je málo,“ opisuje Kumová.

 

K národnosti sa hlási štvrtina Rómov

Na základe mapovania Slovenska v rokoch 2004 a 2013 vznikol Atlas rómskych komunít. Ten pracuje s pripísanou identitou, teda sčítací komisári pripísali komunitám identitu bez ohľadu na to, ako sa oni sami deklarujú. Zo záverov vyplynulo, že na Slovensku žije 400-tisíc Rómov. Z nich 160-tisíc žije v rómskych komunitách či osadách. Ostatní žijú integrovane v mestách a obciach. Skreslené čísla prinieslo sčítanie ľudu, podľa ktorého žije na Slovensku niečo vyše 100-tisíc Rómov, ktorí svoju etnicitu deklarovali. Rómčinu za svoj materinský jazyk označilo asi 122-tisíc ľudí.

 

Luník IX, problém vrel až vykypel

Košické sídlisko Luník IX sa stalo synonymom neprispôsobivosti Rómov. V súčasnosti tam žije 6 až 7-tisíc obyvateľov. Stavať ho začali v 70. rokoch ako sídlisko typu ABC, kde mali bývať vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni). „Na sídlisku chceli umiestniť tri rôzne skupiny obyvateľstva z rôznych komunít. Rómovia jednak prišli z vidieckeho prostredia. Z bývania v chatrčkách, kde sa umývali v potoku, prišli do bytov prvej kategórie, kde bol plyn, voda, elektrina. Neboli pripravení a zažili naozaj veľké kultúrne skoky,“ dodáva etnografka Zuzana Kumanová. Policajtov a vojakov sa na sídlisko nasťahovalo oveľa menej, ako sa predpokladalo. Po 90. roku z neho vysťahovali všetkých Nerómov a nasťahovali neplatičov z mesta. Podľa odborníčky úrady spojili rôzne skupiny ľudí. Aj keď napr. tretina z nich sa naučila žiť v novom prostredí, postupne nevidela dôvod, prečo by oni mali zabývanie platiť a podobne. Postupne sa z Luníka XI stalo geto.

 

„Po vyše 20 rokoch by sme potrebovali systém. Všetko sa tvorí na jedno volebné obdobie. Aj riešenie chudoby, to nie je vec, ktorá sa dá vyriešiť za štyri roky. Musíme pracovať systematicky a regionálne,“ vysvetľuje Agnes Horváthová z občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom. K regiónu, kde je veľa osád, musí podľa odborníčky existovať iný prístup ako napr. na západe či juhu Slovenska, kde deti často po rómsky ani nevedia. To, čo sa osvedčilo ako pilotný projekt, by sa postupne malo dostať do systému. Ako napr. zamestnávanie asistentov učiteľa, ktorí ovládajú rómsky jazyk. „Učitelia jednoznačne potvrdzujú, že je to veľká výhoda, ktorá pomáha preklenúť bariéru medzi žiakom a učiteľom,“ hovorí Horváthová.

 

„Národnostných škôl s rómskym jazykom je iba päť a rozvoj ide veľmi pomaly,“ Horváthová. Upozorňuje na to, systém je postavený na projektoch a chýba kontinuita. Vo vzdelávaní chýbajú učebnice, učitelia, asistenti. „Až 18% prvákov musí opakovať ročník, skončia školy v 6. až 7. ročníku a tam sa začína chudoba a uzavretý kruh,“ dodáva Horváthová. Aby boli deti pri nástupe do školy na rovnakej štartovacej čiare je treba začať pracovať už na úrovní predškolských zariadení.

 

Odborníčky sa zhodujú na tom, že riešenie tejto problematiky je behom na dlhé trate. „V súčasnosti je previazaná otázka sociálneho postavenia, chudobných regiónov a čiastočne aj ľudskoprávna oblasť. Aby riešenia boli efektívne, treba všetky tri oblasti v jednotlivých aktivitách previazať,“ dodáva Kumanová s tým, že finančné prostriedky vyčlenené na riešene rómskej problematiky by mali byť použité okrem iného aj na zlepšenie spolužitia a stieranie sociálnych rozdielov v jednotlivých komunitách. Podľa Agnes Horváthovej médiá prinášajú iba zábery z osád, kde pobehujú deti bez oblečenia. Takéto stereotypné pohľady sa potom neoprávnene stávajú obrazom celej menšiny.

 

Medzinárodný deň Rómov

Tento deň sa viaže k prvému kongresu, ktorý bol v roku 1971 v Londýne. Stretli sa na ňom zástupcovia z celého sveta, nemalý podiel tam mali aj Rómovia z Československa. Na tomto kongrese sa dohodli, že tvoria jeden národ, budú používať jednotiaci názov a požiadali svetovú verejnosť, aby ho akceptovala a to je pomenovanie Róm. „Výrazy ako cigán, Cigán či cigaň sú pre nás spravidla dosť pejoratívne a ide o pomenovanie zvonku,“ spresňuje Zuzana Kumanová. Na kongrese sa tiež dohodli, že budú používať spoločnú zástavu. Tá je modro-zelená s červeným kolesom uprostred. To symbolizuje prijatie a potvrdenie Indie ako pravlasti Rómov. Tiež sa dohodli, že národnou hymnou bude pieseň Geľem, Geľem. Ako pripomienka tohto prvého kongresu a politickej participácie Rómov sa 8. apríl oslavuje ako Medzinárodný deň Rómov.

 

Viera Hebertová, Pravda.sk

 

Zdroj: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389290-romovia-chcu-byt-narodnostna-mensina-ako-kazda-ina/

 

Foto: Tradičné rómske remeslá očami detí bola téma tohtoročnej celoštátnej súťaže Farebný svet, ktorú organizuje občianske združenie Romano kher - Rómsky dom. Súťaž je pre všetky deti bez ohľadu na národnosť. Na obrázku kartárka a kováč.

Autor: reprofoto