Rómovia z Breznice si stavajú domy
Breznica je prvou obcou, kde si Rómovia svojpomocne stavajú domy v rámci revolučného projektu ako súčasť rómskej reformy. S výkopovými prácami začali na pozemkoch vedľa osady už minulý utorok. Štátna dotácia je 40-tisíc eur.
Rómska osada v obci Breznica je vzdialená približne 150 metrov od obecného úradu. Problém so spolunažívaním v obci podľa miestnych Rómovia nemajú. Možno práve i vďaka tomu tam mohli odprezentovať jeden z pilotných projektov rómskej reformy s názvom Správna cesta, ktorý je zameraný na riešenie zamestnanosti a bývania obyvateľov rómskych komunít svojpomocnou výstavbou domov.
REVOLUČNÝ PROJEKT
Podľa Petra Poláka, splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ide o pilotný projekt rómskej reformy, ktorý je iný a revolučný. „Vybrali sme si túto osadu preto, lebo obec Breznica požiadala v minulom roku o dotáciu na realizáciu projektu. Každého, kto o to požiadal, sme podporili. Nerobili sme výber, zatiaľ sú traja starostovia, ktorým sme vyhoveli. Som rád, že projekty vychádzajú a nové zdroje, ktoré prídu, využijeme efektívne a zodpovedne,“ zdôvodnil. Štát na výstavbu v Breznici prispel sumou 40 000 eur, obec zo svojich zdrojov dáva približne 14 000 a za 1500 eur zakúpili pozemky.
TRÁPI ICH NEZAMESTNANOSŤ A SLABÉ VZDELANIE
Domy budú mať rozlohu 42 metrov štvorcových a postavia ich z najmodernejších materiálov. Ich výstavbou riešia v obci aj problém s nedostatkom práce, pracovať tam budú všetci poberatelia dávky v hmotnej núdzi. Najviac aktívni budú tí, ktorí tam budú aj bývať. „Práce budú robiť Rómovia, ktorí sú zruční, pričom návyky si ešte viac osvoja. Všetci poberatelia dávok budú pracovať a keď sa chce, v každej obci sa práca nájde. Prídu sem tí, ktorí si to najviac zaslúžia a najviac to potrebujú,“ myslí si S. Brendza. Obec chce uspieť i v druhom kole, záujem majú o ďalšie 3 až 4 domčeky.
V osade žije okolo 80 ľudí, z toho asi 10 rodín. „To nie je hanba o tom rozprávať. Môj muž zomrel, zobrala som si pôžičku a beriem malý dôchodok. Akurát mám vodu, no kúpeľňu nemám z čoho stavať, pretože nemám na to financie. Tiež by som chcela bývať tak, ako druhí, je to tak,“ sťažuje sa Magda Toráková. „Na začiatku sme tu mali asi šesť chyžiek, potom nás tu bolo okolo 20. Tak sa nám deti poženili a povydávali. No dcéry nie aby išli preč, ale zostávajú pri nás,“ žartuje pani Bartková. „Moja je slobodná mamička a išla pracovať do Pardubíc, lebo nemala prácu. Tu robila tri roky a tesne pred Vianocami ju vyhodili z práce. Má 13 ročného syna, snažíme sa. No darmo som mu babka, môžem mu dať všetko možné, aj modré z neba, keď tu nemá mamu, nič mu ju nenahradí.“ Mladá 26 - ročná Paťa prezradila, že mali problém so strechou, ktorú si museli dať rýchlo opraviť. „Stálo nás to posledné peniaze, čo sme mali. Z podpory si nemôžeme nič dovoliť, sme štyria. Je to ťažké, tiež by sme chceli bývať v novom. Neviem, či tento, no možno na druhý rok sa podarí,“ dúfa.
Autor: mc
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Rozlučiňa po anglycky - odchodyš a z nykym sja ne lučiš...
-Rozlučiňa po našomu - desjať raz sja rozlučiš, ale any za čorta ne odchodyš...