"Rómsky problém“ a komunálne voľby

Tomáš Hrustič

„Podľa odhadov bolo v posledných komunálnych voľbách koncom roku 2010 zvolených viac ako 330 rómskych poslancov do obecných a mestských zastupiteľstev“

Slovenská ústava síce garantuje právo príslušníkov menšín rozhodovať o veciach týkajúcich sa vlastných komunít, ale toto dôležité právo nie je s výnimkou Rady vlády SR pre národnostné menšiny v praxi implementované. Filozofou tohto práva je aj myšlienka, že štát by mal vytvoriť podmienky na to, aby si menšina mohla efektvne pomôcť sama a aby menšina nebola len predmetom politk väčšiny.

Najdôležitejším spôsobom ako zabezpečiť partcipáciu menšín v riadení svojich vecí je prostredníctvom všeobecných volieb či už národných alebo komunálnych. Vzhľadom na rozsah decentralizácie správy verejných vecí a to najmä v kontexte marginalizovaných rómskych komunít sú kľúčovými komunálne voľby. Akákoľvek zmena, ktorá by takýmto komunitám pomohla zlepšiť životné podmienky je podmienená predovšetkým prácou obcí.

Partcipáciu Rómov je dôležité vnímať nielen z pohľadu menšinových práv a riešenia „problémov Rómov“, ale aj z pohľadu budovania pluralitnej spoločnost, na ktorej riadení sa zúčastňujú všetci občania a členovia spoločnosti. V obciach sú volení schopní aj neschopní kandidáti, v obciach vládnu ľudia, ktorí majú záujem robiť v prospech občanov, a tež ľudia, ktorých motiváciou je čo najviac fnančne zabezpečiť seba a svoju rodinu.

Podľa odhadov bolo v posledných komunálnych voľbách koncom roku 2010 zvolených viac ako 330 rómskych poslancov do obecných a mestských zastupiteľstev (oproti 220 poslancov zvolených v roku 2006). Stodvadsaťjeden týchto poslancov bolo zvolených na kandidátke jednej z troch rómskych politckých strán, no väčšia polovica zvolených Rómov kandidovala za majoritné politcké strany alebo ako nezávislí. To môže byť náznakom vcelku pozitivného trendu, že na lokálnej úrovni majú rómski kandidát potenciál byť začlenení do štruktúr klasických politckých strán a rozhodujú sa podľa svojich politckých preferencií, alebo osobných kontaktov na predstaviteľov lokálnych štruktúr politckých strán. Stúpajúci trend má aj počet zvolených rómskych starostov. oprot 19 zvoleným v roku 2006 bolo minulý rok zvolených 28 starostov Rómov a jedna rómska starostka – prvýkrát v histórii Slovenska.

Kupovanie hlasov v rómskych osadách
Nebudem zatiaľ hodnotiť, či komunálne voľby v roku 2010 predstavujú pozitíny trend v partcipácii Rómov pri riešení problémov marginalizovaných rómskych komunít. Napriek tomu si myslím, že výsledky volieb predstavujú postupné zlepšenie politckej partcipácie Rómov. V tomto kontexte by som sa však chcel sústrediť na dve kontroverzné témy, ktoré sa spájali s poslednými voľbami 2010 v súvislosti s Rómskou menšinou. Prvý okruh rozhorčenia širšej verejnost vzbudil narastajúci trend kupovania volebných hlasov v rómskych osadách. Druhá téma, ktorá sa objavila v médiách až po voľbách súvisela so zvolenými rómskymi poslancami a starostami, ktorí nie sú schopní zastávať svoje funkcie.

Kupovanie hlasov v rómskych osadách je fenomén, ktorý priamo ohrozuje demokratcký princíp slobodných volieb, keďže je zrejmé, že viacerí starostovia a poslanci boli zvolení vďaka manipulácii s voličmi a kupovaním hlasov. Tento fenomén je však známy všade na svete v komunitách koncentrovanej chudoby. Na Slovensku sa koncentrovaná chudoba spája prevažne s rómskymi osadami,  je preto logické, že predmetom kupovania hlasov sa u nás najčastejšie (nie však nevyhnutne) stávajú
Rómovia z osád.

Zaujímavé však je, že hnev verejnosti je nasmerovaný práve na Rómov, ktorí svoj hlas vo voľbách predali. Prvoradým vinníkom v očiach verejnost sa nestávajú politci, ktorí zneužívajú katastrofálnu chudobu, ale Rómovia, pre ktorých sú peniaze za voľby (v lokálnych voľbách sa v niektorých lokalitách za jeden hlas platilo vraj až 20 €) pomerne jednoznačným riešením, ako zbaviť  svoje deti na čas hladu. Ak si však spomenieme na prípad kupovania hlasov z Petržalky spred niekoľkých rokov, nikto tak vehementne nehádzal vinu na tých ľudí, ktorí svoj hlas predali za hriankovač či iný výrobok. Cieľom kritky bol v prvom rade konkrétny politk, ktorý sa k takýmto praktkám uchýlil. Avšak po komunálnych voľbách v roku 2010 napríklad v Levoči bolo plné mesto nenávistných ohlasov nerómskej verejnosti, ktoré v prvom rade obviňovali miestnych Rómov a až v druhom slede tých kandidátov, ktorí hlasy údajne kupovali.

Vzdelanie novozvolených starostov a poslancov
Krátko po voľbách sa rozpútala mediálna diskusia o nízkej vzdelanostnej úrovni zvolených rómskych starostov a poslancov, dokonca sa medializovali názory, že by mali byť nastavené vzdelanostné kritériá pre pozície starostov (komentátor SME Marián Leško), prot ktorým vystúpil na svojom blogu predseda ústavnoprávneho výboru NRSR, Radoslav Procházka(1). Zaujímavým faktom na tejto diskusii bolo práve to, že nízka vzdelanostná úroveň volených zástupcov bola vnímaná ako problém práve v súvislost s Rómami. Z 29 rómskych starostov, ktorí boli zvolení minulý rok, bolo 13 opätovne zvolených, viacerí z nich dostali hlasy aj od nerómskych obyvateľov svojich obcí a v mnohých obciach s ich vedením panovala spokojnosť obyvateľov. Aj mnohí rómski starostovia, ktorí boli zvolení prvýkrát majú dobré predpoklady, aby svoje pozície zvládli – diaľkovo študujú na vysokej škole, navštevujú školenia, majú skúsenosť s vedením projektov, nehovoriac už vôbec o tom, že diplom nie je žiadnou zárukou na kvalitné vedenie obce. Taktiež sa v tejto súvislosti objavilo viacero podozrení, že rómski starostovia defraudujú verejné zdroje, niektoré obce pod ich vedením idú do nútenej správy. Nemusíme však ani uvádzať, že podobné problémy má množstvo ďalších obcí, či už je ich zastupiteľstvo slovenské, maďarské, alebo rusínske. Nikto sa nepozastavoval nad vzdelanostnou úrovňou nerómskych starostov, hoci je pravdepodobné, že aj medzi nimi je relatvne vysoké percento bez adekvátneho vzdelania.

Konštruovanie „rómskeho problému“ a komunálne voľby
Nech máme na vzdelanostné kritériá pre volených zástupcov akékoľvek názory, diskusia o nich môže byť legitmna. Myslím si, že diskusia o kupovaní hlasov rovnako ako aj o vzdelanostnej úrovni kandidátov je ovplyvnená tým, že „rómska otázka“, „rómsky problém“, „rómska problematka“ sa spájajú s prídavnými menami ako „neriešiteľná“, „pálčivý“, „dlhodobý“, „katastrofálna“, a teto koncepty sú šírené negatívnym mediálnym obrazom, ktorý prestupuje všetkými vrstvami spoločnost a týka sa všetkých aspektov života a prirodzene presakuje aj do politckej participácie.

V prípade kupovania rómskych hlasov je väčšinou hnev verejnosť už dopredu bez rozmyslu a poznania kontextu danej situácie smerovaný na Rómov. V prípade hodnotenia vzdelanostnej úrovne kandidátov sa diskusia tež obmedzila len na rómskych kandidátov, respektive bola vyvolaná predpokladanou neschopnosťou rómskych poslancov a starostov viesť svoje obce.

V tomto kontexte čaká Slovensko ešte dlhá cesta, kým budeme mať na Slovensku viac obcí ako napríklad Veľký Grob(2), kde rómska etnicita novozvoleného starostu nie je vôbec podstatná.
 

-------------------------

(1) „Rovnosť v prístupe k základným právam je sine qua non legitmneho štátu a spoločnosť, ktorá na  
      tento princíp v mene efektvity rezignuje, zaslúžene zdegeneruje na tyraniu“.  
      htp://radoslavprochazka.blog.sme.sk/c/252389/ Negramotni-do-plinu.html

(2) „Štyridsaťsedemročný Viliam Rigo vyhral v dedine, kde žije Rómov iba zopár desiatok. Nie som
      atrakcia, ktorú by ľudia volili preto, že som Róm. Naopak, to vám úspech na   Slovensku určite
      neprinesie, hovorí Rigo.“ http://www. sme.sk/c/5665478/dedinu-ziskal-rom-kulturista.html

 

Zdroj: Menšinová politika na Slovensku 1/2011