ROS – smerovanie a princípy

V sobotu sa bude konať 12. snem Rusínskej obrody na Slovensku (ROS), najstaršej a najväčšej porevolučnej rusínskej organizácie na  Slovensku. Snem by mal byť oveľa dôležitejší ako tie predchádzajúce. V súčasnosti, tak ako v roku 1990, keď bola založená, môže voľba predsedu vyriešiť, aké bude smerovanie ROS a akú bude mať pozíciu. Zo štyroch kandidátov, ktorí boli zaregistrovaní na poslednom zasadaní  Koordinačného výboru ROS, ktorý je najvyšším orgánom po sneme, zostali len  traja. Martin Karaš, ktorého podporuje súčasný predseda Vladimír Protivňák, ktorý sa tento týždeň zriekol kandidatúry, Miroslav Kerekanič a Milan Mňahončák. A prečo by tento snem a osoba nového predsedu mali byť dôležitejšie, než kedykoľvek predtým?

ROS za celé doterajšie 24-ročné obdobie existencie toho zažila skutočne veľa. Zažila predovšetkým veľa delenia na ďalšie organizácie, odchodov tých, ktorí boli nespokojní. Pred rokom a pol sa však udialo niečo doteraz nevídané.  Vznikla reálna iniciatíva - dohoda rusínskych organizácií a inštitúcií v rámci Okrúhleho stola Rusínov Slovenska (OSRS). Šok! Nikto sa nedelil, nikto neodchádzal, ale bol to pokus o dohodu. Nikto ROS nevylučoval a neodsudzoval. Práve  naopak, bolo viac pokusov dohodnúť sa aj s ROS, aby sa stala členom OSRS. A aká bola reakcia ROS? Jej vedenie, v ktorom sú aj súčasní dvaja kandidáti Karaš a Kerekanič, dodnes odmieta účasť na OSRS. Aby tej izolácie nebolo málo,  prijali  aj uznesenie na pozastavenie členstva svojich  kolektívnych členov, ako trest za ich účasť pri OSRS. Nie som  priaznivec kolektívneho členstva, ale keď ho stanovy pripúšťajú, tak  prečo sa zbavovať kolektívnych členov a oslabovať svoju členskú základňu?  Navyše, dvoch kolektívnych členov si nechali – tých, ktorí nevstúpili do OSRS. Aby múr medzi ROS a zvyšným svetom bol dosť vysoký, Miroslav Kerekanič napísal aj niekoľko „skvostných“ článkov, na ktoré zneužil tlačové médium – noviny InfoRusyn a ktorých cieľom nebolo nič iné ako pošpiniť všetko a všetkých, ktorí niečo s OSRS majú.  Nie je to problém OSRS, ale problém ROS a ich ľudí, ktorí takýmto spôsobom rozdávajú  rany pod pás. Ale aký osoh  takéto jednanie prinieslo?

OSRS pracuje na úlohách, ktoré sú pre Rusínov prioritou, nezaujíma sa
o získavanie grantových peňazí, ale o tvrdú prácu na potrebných materiáloch a získava mediálnu publicitu – je to publicita pre všetkých Rusínov a ich problémy, nie len pre OSRS.  Zástupcovia OSRS boli pozvaní na stretnutie s ombudsmankou a s expertami Rady Európy. Alexander Duleba, bývalý predseda OSRS, bol členom zmiešanej dočasnej komisie, ktorá riešila novú schému financovania menšín. Rusíni, ktorí sú v OSRS, presadili model rozdeľovania financií, ktorý navrhol Peter Štefaňák  (o.z. molody.Rusyny). Tento model je pre Rusínov lepší a najmä je pre všetkých spravodlivý. Zástupcovia OSRS boli prijatí na Ministerstve kultúry SR, kde sa riešil nekonečný problém svidníckeho múzea, a tak by som mohol pokračovať... Týchto jednaní sa mohla, ale aj mala zúčastniť aj ROS. Nepochopiteľné rozhodnutia izolovať sa a túto situáciu ešte zhoršovať tým, že útočí na iniciatívy Rusínov v  OSRS, priviedli organizáciu k tomu, že môže riešiť tak akurát seba, ale s tým ďaleko nezájde. ROS nemôže budovať svoju autoritu na tom, že je najstaršia, najväčšia, že urobila naozaj veľa práce, hlavne po založení. Autorita sa získava prirodzene, musí existovať v rámci dialógu a s tým, že dokážeme oceniť prácu aj iných ľ udí (hoci nie sú z ROS , alebo  už nie sú v ROS),  pokiaľ majú dobré nápady a myšlienky, ktoré pomôžu Rusínom.

Dnes dvaja kandidáti, ktorí tvoria súčasné „politbyro“ ROS, nesú rovnakú zodpovednosť za tento neradostný stav organizácie, ako jej súčasný predseda. Rozhodnutie urobiť z ROS izolovanú organizáciu, na škodu samej ROS, je odrazom aj ich práce a postojov.  Bohužiaľ, ak Martin Karaš vo svojom programe tvrdí, hoci priamo nehovorí o OSRS, že rád bude jednať a spolupracovať so všetkými, ktorí chcú robiť pre  blaho Rusínov a keď to myslí vážne, musí jednať aj s OSRS. Miroslav Kerekanič ešte „bojuje“ ďalej a v prípade zvolenia do funkcie sľubuje nový „okrúhly stôl“. Takýto predseda môže dosiahnuť len to, že za tým stolom zostane sedieť osamotený. Lenže túto samotu zabezpečí nielen sebe, ale aj celej organizácii, čo si členovia ROS nezaslúžia.  Neobetovali svoj čas, námahu, energiu a financie za celé tie roky na to, aby ROS bola v rukách človeka, ktorý ju môže takýmto spôsobom len zničiť a zahnať na okraj diania.  Len Milan Mňahončák otvorene podporuje spoluprácu s OSRS, ktorý je už dnes členom OSRS. Ak mám vybrať kandidáta podľa toho, či sa ROS chce a môže dostať z izolácie, tak môžem vyberať len z dvoch, lebo tretí chce za každú cenu budovať len svoje panstvo bez ohľadu na následky.

Takže zostali dvaja. Ak má niekto zastávať takú dôležitú funkciu, ako je predseda najväčšej rusínskej organizácie, tak od neho očakávam principiálnosť, najmä ideovú principiálnosť. ROS vznikla preto, aby obrodila Rusínov. Jej ciele boli jasné. Rusíni musia byť uznaní ako samostatná národnosť, chcú kodifikovaný jazyk, svoje inštitúcie... Bez základnej myšlienky, že sme samostatný národ, by ROS nemala žiadny zmysel a všetci mohli prejsť z „Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich“ do „Zväzu Rusínov-Ukrajincov“ a pokračovať tak ďalej v komunistickej demagógii, ako to robia “naši kolegovia“. Takáto principiálnosť je elementárny základ.

A tak by som sa opýtal, kde je znovu táto principiálnosť u dvoch kandidátov zo súčasného vedenia ROS, keď jeden nemá žiadny problém vystúpiť na festivale  Rusínov-Ukrajincov, ktorý každý rok organizuje ZRUS a druhý spolupracuje na hudobnom disku s ľuďmi z tej istej organizácie. A po druhé, budú dodržiavať túto principiálnosť v situácii, keď by boli vo funkcii predsedu ROS?

Muzikant je muzikant, ten nech si zarába ako vie. Ale byť predstaviteľom najväčšej a najstaršej rusínskej organizácie  a  spolupracovať s tými, ktorí konajú proti nám? To by bol  gól do vlastnej bránky. Takže takúto požadovanú principiálnosť možno znovu vidieť len u Mňahončáka.

Koho ROS vyberie za predsedu, je v rukách delegátov snemu. Ale je jasné, že voľbou predsedu môže ROS rozhodnúť, aké bude jej smerovanie na ďalšie tri roky, aká bude jej pozícia a význam v rusínskom hnutí aj celoslovenskom priestore a aká bude jej principiálnosť. Ale aj to, či po troch rokoch ešte bude pre koho organizovať snem. Preto prajem delegátom šťastnú ruku.

Peter Medviď, Prešov
Článok bol napísaný ako komentár „Vstupná inventúra“ lemkovského rádia lem.fm.

Orginálnu podobu článku v rusínskom jazyku nájdete tu:
ttp://www.holosy.sk/ros-napryam-%D1%96-pr%D1%96nts%D1%96p