Rozdelenie Československa bolo svojvoľné a zbytočné

Václav Klaus a Vladimír Mečiar nedostali od občanov mandát rozdeliť štát. Napriek tomu to urobili v mene svojich vlastných záujmov.

Nie že by to bol blesk z českej oblohy. Neúspešné rokovania republikových reprezentácií Česka a Slovenska po roku 1990, podobne ako pomlčkový spor okolo názvu štátu čosi naznačovali.

Ale v skutočnosti, aspoň v českej časti federácie, táto agenda bola na okraji záujmu. Republiková politická reprezentácia aj Slovenská národná rada sa brala len ako akási druhá politická liga a podobne ako vo futbale či hokeji platilo, že druhé ligy okrem lokálnych patriotov a odborníkov takmer nikto nesleduje.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
Mečiar a Klaus nezrušili spoločný, ale slušný štát
Rokovania o zmene podoby federácie sa brali ako politické tančeky, oveľa podstatnejšie boli iné veci, kupónová privatizácia, rokovania s Nemeckom, rozpadajúci sa Sovietsky zväz a vojnový požiar v bývalej Juhoslávii.

Trúfam si preto tvrdiť, že vo voľbách v júni 1992 sa o bytie či nebytie Česko-Slovenska nehlasovalo, s výnimkou Slovenskej národnej strany nikto nič také voličom nesľuboval, víťazi volieb Občianska demokratická strana a Hnutie za demokratické Slovensko už vôbec nie.

Rozpad nebol na programe

Keby Václav Klaus a Vladimír Mečiar išli do volieb s programom rozpadu federácie, nikdy by ich neboli vyhrali.

Výsledkom volieb, aj pre tesný neúspech slovenskej ODS-DS a tiež ODÚ (bývalá VPN) a tiež preto, že sa fakticky spoluvládnuce Občianske fórum nedostalo v Česku ani do parlamentu, bola však povolebný pat.

Dôvodom bolo aj nefunkčné usporiadanie Federálneho zhromaždenia, navrhnuté za komunistického totalitného režimu a nie pre demokratický federálny štát.

Dôsledkom toho bolo, že sa ODS a HZDS bez seba nezaobišli a museli sa dohovoriť na spoločnom vládnutí. Alebo nechať prezidenta Václava Havla založiť úradnícku vládu a oznámiť nové predčasné voľby. Tie by priniesli pravdepodobne iný výsledok, pretože ukážka neschopnosti spolupracovať a dohodnúť sa by nebola pre Klausa a Mečiara u voličov dobrou vizitkou.

Oklamané rozdelenie

Klaus a Mečiar a politické sily, ktoré ich podporovali, sa preto rozhodli pre tretiu možnosť a tou bola likvidácia spoločného štátu, ktorý ohrozoval ich mocenské ambície.

V dejinách nájdeme len málo príkladov, aby politici s takou malou legitimitou (pre ODS aj HZDS hlasovala vo voľbách do Federálneho zhromaždenia, ktoré sa brali ako tie podstatné, len asi tretina Čechov a Slovákov) rozhodli o takej zásadnej veci bez toho, aby prinajmenšom opäť požiadali o názor občanov.

“V dejinách nájdeme len málo príkladov, aby politici s takou malou legitimitou rozhodli o takej zásadnej veci bez toho, aby prinajmenšom opäť požiadali občanov o vyjadrenie názoru.„
Áno, všetky dohody o rozdelení federácie potom boli potvrdené parlamentnými orgánmi. A česko-slovenský prezident, ktorý by mohol spoločný štát brániť, nebol po letnej abdikácii Václava Havla zvolený. Všetko preto prebehlo so zdaním plnej zákonnosti.

O rozpade federácie rozhodla tiež nevôľa občanov sa tomuto vývoju postaviť, občanov ohlupovaných skreslenými informáciami o tom, kto na koho dopláca a paralyzovaných strachom z toho, že by sa aj medzi Čechmi a Slovákmi mohol opakovať krvavý juhoslovanský scenár.

Kam došli Mečiar a Klaus?

Výročie podivnej a trúfam si povedať hanebnej dohody Klausa a Mečiara pod stromom pri brnianskej vile Tugendhat, dohody, o ktorej plnom obsahu môžeme dodnes len špekulovať, je čiernym dňom českej i slovenskej demokracie. Je zlyhaním vtedajších politických elít a najčistejšou demonštráciou politických hriechov po roku 1989.

To, kam Václav Klaus a Vladimír Mečiar v ďalších rokoch smerovali a kam dnes po dvadsiatich piatich rokoch došli – Klaus v antieurópskeho krajne pravicového politika, ktorý vystupuje na mítingoch xenofóbnej nemeckej AFD a Mečiar ako symbol autoritárstva a zneužívania moci – nie je náhoda, ale len logický koniec cesty, ktorú nastúpili už v auguste 1992.

Už vtedy dali prednosť svojej osobnej moci pred záchranou spoločného štátu, už vtedy obišli demokratické mechanizmy na čele s referendom a vyhlásením nových volieb, o popretí volebných sľubov nehovoriac.

Zázrak, že na tom nie sme horšie

Je prekvapujúce, že s takými „otcami-zakladateľmi“ na tom dnes nie sme ešte oveľa horšie. Klaus aj Mečiar sú dnes obskúrnymi predstaviteľmi českej a slovenskej politiky s takmer žiadnou vážnosťou.

Skutočnú pravdu o tom, čo sa dialo v oných kľúčových prázdninových dňoch pred dvadsiatimi piatimi rokmi, sa ani od jedného nedozvieme, počujeme iba ich verzie udalostí, ktoré nemusia mať sa skutočnou realitou vtedajších dní nič spoločné.

Dnes je po dvadsiatich piatich rokoch isté, že česko-slovenský rozvod bol úplne zbytočný. Z faktov, ktoré sú dnes známe, vyplýva, že to bola Klausova česká politická reprezentácia, ktorá Slovákov, ktorí chceli len niečo iné, než dovtedajšiu federáciu, do rýchleho rozdelenie štátu dotlačila.

Česi si od toho sľubovali, že rýchlejšie zbohatnú, čoskoro sa stanú súčasťou Západu, vtedy ešte Európskeho spoločenstva a NATO. S výnimkou o niečo skoršieho vstupu do aliancie sa nič z toho nesplnilo.

Nie otcovia, ale vinníci

Česko a Slovensko sú dnes vo väčšine parametrov úplne porovnateľné krajiny a sú to viac Slováci než Česi, kto má namierené k tomu, aby rýchlejšie dohnali západnú životnú úroveň a stali sa plnohodnotnou súčasťou západnej Európy.

Áno, rozvod vedený Klausom a Mečiarom sme zvládli, česko-slovenské vzťahy sú dnes skvelé. Také skvelé, že potvrdzujú nezmyselnosť rozpadu Česko-Slovenska.

Sú skvelé nie vďaka Klausovi a Mečiarovi, ale napriek nim a ich rozdeleniu.

Ani Václav Klaus, ani Vladimír Mečiar nie sú žiadni otcovia-zakladatelia, ale vinníci rozvodu. Politici, ktorí nadradili vlastné mocenské záujmy nad spoločný štát a nás, Slovákov a Čechov, zbytočne rozdelili.

Jedným dejinným skratom zničili skvelý projekt Masarykovho Československa, v ktorom by nám bolo lepšie, než dnes je. Nepatrí im za to vďaka, ale naopak, večná historická hanba.

LUBOŠ PALATA
Autor je editorom MF Dnes

Zdroj:
https://komentare.sme.sk/c/20634782/klaus-a-meciar-zbytocne-rozdelili-cesko-slovensko.html?ref=njctse

Foto:
Mečiar a Klaus v záhrade vily Tugendhat (Zdroj: TASR)