Roždestvenské posolstvo Posvätnej Synody Pravoslávnej cirkvi

Posolstvo Posvätnej Synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku všetkým duchovným, mníchom a veriacim pri príležitosti sviatkov Narodenia Pána L.P. 2013-2014

Drahí duchovní otcovia, milovaní bratia a sestry v Christu,

Christos raždájetsja! – Slávite Jeho!
Christos sa rodí! – Oslavujte Ho!

Vianoce, sviatky rodiny, pohody a radosti, šťastia, pokoja a mieru – to sú len niektoré mená, ktoré bežne dávame zimným sviatkom, na ktoré sa tešia deti aj dospelí. Starostlivo sa na nich pripravujeme, dodržiavame tradičné zvyky a pod vplyvom všadeprítomnej reklamy utrácame mnoho peňazí za darčeky. Áno, takto si predstavuje Vianoce svet okolo nás a iste sa zhodneme, že toto všetko k týmto slávnostným okamihom akosi patrí. Uprostred predsviatočných príprav a zhonu však môžeme ľahko zabudnúť, že hlavné posolstvo týchto dní je úplne iné.

Viac než pred dvoma tisícmi rokmi Boh prelomil hradbu, ktorá delila stvorenstvo od jeho Stvoriteľa, a vstúpil do toku ľudských dejín. V chudobnom a bezbrannom Dieťati, ktoré Mária porodila v Betleheme, sa Boh rozhodol k radikálnemu činu: dobrovoľne a z lásky sa stáva človekom a prijíma na seba všetku jeho slávu i úbohosť. Ako hovoria Otcovia Cirkvi, Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať bohom z milosti. Boh sa stal človekom, aby tí, kto uverili v Jeho Meno, v sebe cez očistenie od hriechov a vášní a osvietenie srdca a myslí Božím Duchom mohli plne realizovať potenciál Bohu podobného bytia, ktoré človek ako koruna a správca všetkého stvorenstva dostal ako ten najcennejší dar od svojho Tvorcu. Boh sa stal človekom, aby človek v spoločenstve so svojím Bohom a v plnosti Bohu podobného bytia zvíťazil nad všetkým, čo neodpovedá úmyslu Tvorca s Jeho stvorením. Boh sa stal bezbranným Dieťaťom, aby človek, ktorý v milosti Ducha Svätého vstupuje do slobody Božích detí, mohol v láske a v spoločenstve s Bohom a druhými ľuďmi prekonať všetky obmedzenia času, priestoru, bolesti, prázdnoty a smrti.

Milovaní bratia a sestry, skutočným posolstvom a obsahom sviatku Narodenia Christa je teda to, že nie sme sami, že nie sme odkázaní len sami na seba. Radujeme sa z toho, že s nami v akejkoľvek situácii nášho života prebýva Boh. Radujeme sa z toho, že v Božej prítomnosti medzi nami, ktorá sa kedysi zjavila v betlehemskej jaskyni a ktorá tajomne pokračuje všade tam, kde sa spoločenstvo Cirkvi zhromažďuje okolo eucharistického stola, môžeme nachádzať odpovede na otázky, ktoré si kladie každý z nás: Kto som? Prečo tu som? Kam kráčam? Aký je zmysel môjho života? Končí sa všetko smrťou?

Drahí v Christu, túto radostnú zvesť, že Boh prebýva so svojím ľudom, máme my, pravoslávni kresťania, ohlasovať celému svetu. A dokonca nielen ohlasovať, ale v sile tejto radostnej nádeje predovšetkým žiť. No nie vždy sa nám to darí. Udalosti uplynulého roku, ktoré otriasali našou miestnou Cirkvou, nám všetkým – biskupom v aktívnej službe, aj tým emeritným, kňazom aj veriacim – jasne ukazujú, že sa máme ešte veľa čo učiť, aby bolo naše ohlasovanie radostnej zvesti celému svetu zrozumiteľné a hodnoverné.

Bratia a sestry, ak chceme naozaj žiť v plnosti radosti z toho, že Boh prebýva so svojím ľudom, nesmieme zabudnúť podeliť sa o túto nádej s tými, ktorých rôzne životné udalosti zanechali osamotených či na okraji spoločnosti. Koľko je medzi nami a všade okolo nás opustených, osamelých, nemocných, závislých, chudobných či bez domova! No aj pre nich, a možno práve pre nich, sa Boh stal človekom. Nebojme sa hľadať nové možnosti, ako sa s nimi o túto radosť a nádej podeliť.

Nezabúdajme ani na tých, ktorí sú práve pre svoju vernosť radostnej zvesti Evanjelia prenasledovaní. Nie je ich málo. Na Blízkom východe, teda v miestach spätých so životom a pôsobením nášho Pána a Spasiteľa a s pôsobením ranej Cirkvi, sú kresťania systematicky vyháňaní zo svojich domovov. V Sýrii, kde sídli starobylý Antiochijský patriarchát Pravoslávnej cirkvi, zúri bratovražedná občianska vojna, ktorej obeťami sú najmä kresťania, ktorí sú zastrašovaní, prenasledovaní a vraždení; dochádzajú k nám znepokojujúce správy o únosoch biskupov a mníšok, tisícovky kresťanov na rýchlo opúšťajú svoje domovy, aby si zachránili holý život. Pamätajme na nich v svojich modlitbách. Bolo by však dobré, aby sme sa týmto našim bratom a sestrám snažili pomôcť ako cirkevné spoločenstvo aj nejakým konkrétnym spôsobom.

Milosť nášho Pána Isusa Christa, láska Boha a Otca a spoločenstvo Svätého Ducha nech je so všetkými vami! Požehnané prežitie sviatkov Christovho Narodenia a plnosť Božej milosti v novom občianskom roku želajú Vám, Vašim rodinám a cirkevným obciam a spoločenstvám.

Členovia Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku

Rastislav, arcibiskup prešovský a Slovenska, metropolitný správca

Simeon, arcibiskup olomoucko-brnenský

Juraj, arcibiskup michalovsko-košický

Jáchym, biskup hodonínsky,
vikár olomoucko-brnenskej eparchie

Sviatky Narodenia Isusa Christa 2013/2014


Zdroj: http://www.orthodox.sk/