ROZHOVOR Čarnogurský: Chápem, prečo Rusko nechá zbrojiť separatistov

 

Je najznámejší slovenský prívrženec Ruska a slovenský zástupca vo Valdajskom klube, ktorý sa každoročne stretáva s Vladimirom Putinom. Ján Čarnogurský vraví, že by sa od Ruska odvrátil, keby bolo nespravodlivé či neľudské. A také podľa neho nie je.

 

Pred rokom 1989 ste ako advokát zastupovali náboženských aktivistov a politických disidentov a bránili ich práva proti socialistickému režimu krajiny, ktorá bola satelitom Sovietskeho zväzu, za čo vás aj vylúčili z advokácie. Nemal by sa z disidenta socialistického Československa stať skôr kritik nástupníckeho štátu ZSSR než rusofil?

 

„Ja som vždy bojoval proti komunizmu, ale nikdy nie proti Rusku. Rusko utrpelo od komunizmu viac ako my a ruskí disidenti ako Solženicyn nás ďaleko prevyšujú. V tom je logika mojich súčasných postojov. Pre mňa je to pokračovanie dejín veľkého Ruska.“

 

Máte pocit, že v dnešnom Rusku môžu ľudia slobodne prejaviť kritický názor voči vláde či osobe Vladimira Putina bez toho, aby im hrozil súdny proces a väzenie?

„Áno, môžu. Prečítajte si šachistu Kasparova alebo noviny Novaja Gazeta.“

 

Ale keď na Červenom námestí vyjadríte svoj názor na Putina, tak vás zatvoria.

„Aj u nás sa musí demonštrácia ohlásiť päť dní dopredu. Pravdepodobne na Červenom námestí nepovolili žiadne demonštrácie ako na historickej pamiatke, ale inde áno a boli ostro proti režimu. Aj na poslednom Valdajskom klube kriticky vystúpila Ksenia Sobčaková, žiadne obmedzenie slobody som tam nepozoroval.“

 

Takže súdne procesy s kritickými novinármi, blogermi, oligarchami či členkami punkovej skupiny vás neznepokojujú?

„Nie. Všetky prípady nepoznám, ale napríklad súhlasím s tým, že boli odsúdené Pussy Riot, lebo to, čo robili, bolo urážkou náboženských citov veriacich a možno aj ďalšími trestnými činmi.“

 

Zdala sa vám v poriadku aj tá miera trestu? U nás, keď si zakričíte v kostole, dostanete možno pokutu, ale nie väzenie.

„Ale to nepovažujem za dobrú stránku nášho usporiadania. Nemôžeme mechanicky aplikovať naše kritériá na Rusko. Keby sa niečo podobné stalo v Číne, tak nedostanete tri roky, ale desaťkrát viac. Ale hovorme o Rusku, keď dostali štyri roky, tak to zodpovedalo ruským predstavám o spravodlivosti. Vnímanie spoločnosti a náboženstva je tam iné ako u nás, to musíme rešpektovať.“

 

Skôr ide o princíp, či môžete slobodne vyjadriť svoj názor a toto právo by malo platiť bez ohľadu na to, o aký štát ide.

„Keby niečo také urobili u nás v Dóme svätého Martina, tiež by boli potrestané.“

 

Väzením?

„Je to dosť pravdepodobné. Pritom Pussy Riot urobili už druhé výtržníctvo, keď predtým verejne súložili vo verejnom priestore.“

 

Ale za to trest nedostali.

„Práveže nedostali žiadny trest a to považujem za chybu ruskej justície. U nás by možno dostali podmienku a pri tom druhom, spáchanom v podmienke, by teda mohli dostať tiež štyri roky.“

 

Ako obyvatelia Československa sme zažili, čo znamená bratská pomoc Sovietskeho zväzu. Pomoc, ktorá mala byť dočasná, na desaťročia u nás zmarila demokratizačné procesy a zvýšila závislosť od Moskvy. Nevidíte v tom principiálnu podobnosť so situáciou na Ukrajine, ktorá demokratizačné procesy spájala s orientáciou na Európsku úniu a nie na Rusko, tak ako my kedysi?

„Pokiaľ sa Ukrajina len chcela orientovať na EÚ, tak Rusko jej v tom nebránilo. Povedalo len, že sa bude ekonomicky brániť proti ekonomickým dôsledkom, keďže hranice medzi Ukrajinou a Ruskom boli otvorené, asociačnou dohodou s EÚ by zrejme tovary z EÚ voľne prúdili na Ukrajinu a mohli by prúdiť aj do colného zväzu Ruska, Bieloruska aj Kazachstanu. Pre Úniu by to bolo terno, ale Rusko povedalo, že jeho by to ekonomicky poškodzovalo a malo úplné právo sa brániť tak, že by zatvorilo hranice. Najprv na skúšku a že keď to podpíše, zatvorí ich natrvalo, čo by pre Ukrajinu znamenalo ekonomický úder. Nastolenie súčasnej vlády na Ukrajine bolo hrubým porušením ukrajinskej ústavy. Až potom Krym povedal, že chce samostatnosť a referendum a juhovýchodné oblasti začali hovoriť o zvýšenej federácii.“

 

Neboli protesty na majdane vo svojej podstate podobné nášmu boju proti komunizmu či neskôr proti Mečiarovi? Nešlo tiež o boj proti síce legálnej vláde, ktorá však ťahala krajinu nesprávnym smerom?

„To nebola legálna vláda.“

 

Protesty sa však začali proti prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a jeho blízkej vláde. To bola riadne zvolená vláda.

„To áno. Mali právo protestovať, ale nemali právo organizovať streľbu do polície a demonštrantov, čo demonštranti robili.“

 

Určite nie všetci.

„Nie všetci, ale ich vedenie. To povedal aj estónsky minister zahraničných vecí a západonemecká verejná televízia. Tá to vyšetrovala a prišla na to, že streľbu organizovala časť demonštrantov.“

 

Čo je teda dôvodom protivládnych demonštrácií na Ukrajine?

„Dôvodom je to, že Ukrajina je rozdelená na východ a západ a nemožno tam robiť politiku jednej časti – východu či západu. Lebo ak to bude centrálna vláda robiť, povedie to k problémom. To začal robiť Juščenko a to robí súčasná vláda a to vedie k tým dôsledkom.“

 

Protesty sa však začali za Janukovyča.

„No protesty sú všade, aj v Bratislave.“

 

Takéto nie.

„No takéto nie. Ale za Janukovyča bola dosiahnutá dohoda s troma ministrami zahraničných vecí o usporiadaní krajiny vo februári.“

 

Ale to už malo byť riešenie tej krízy, nie jej podstata. A tým momentom je odmietnutie podpisu asociačnej dohody s Európskou úniou, ktorú nakoniec Janukovyč nepodpísal.

„Toto bol spúšťací moment a bola dosiahnutá dohoda z februára, ktorú ani nezačali plniť a táto dohoda by dosiahla zachovanie ústavného stavu Ukrajiny. Túto dohodu Jaceňuk a spol. ani nezačali plniť. A to spustilo Krym a juhovýchodnú Ukrajinu.“

 

Mnohí za krízou na Ukrajine vidia hru USA proti Rusku. Veríte tejto interpretácii?

„Americká diplomatka Nulandová povedala, že Spojené štáty vynaložili päť miliárd dolárov na demokratizáciu Ukrajiny a v odpočúvanom rozhovore povedala, kto do ukrajinskej vlády môže a nemôže ísť. Nazývate to zasahovaním do vnútorných vecí, alebo nenazývate? Podľa mňa zasahovali.“

 

Podobne uvažujú aj tí, čo stále tvrdia, že aj sviečková demonštrácia alebo november 1989 bol riadený a podporovaný zo zahraničia. Čo by ste im odkázali?

Na to by som im povedal, že ja som organizoval sviečkovú demonštráciu a nebola to hra mocností.“

 

Pritom aj u nás podporoval Západ demokratizačné procesy, dovážala sa literatúra.

„A za to boli odsúdení ľudia, ktorí robili zadarmo. To je rozdiel - keď podporovali nás, ani si nespomeniem ako - a keď sa zasahuje do zostavenia vlády.“

 

Podľa memoranda z Budapešti z roku 1994 sa Veľká Británia, Spojené štáty aj Rusko zaviazali k ochrane územnej celistvosti Ukrajiny. Neprekáža vám ako politikovi a právnikovi takého porušenie dohody zo strany Ruska?

„Aj súčasní ľudia pri moci mali dodržiavať dohody. Ale áno, zo strany Ruska je to porušenie tejto dohody aj porušenie medzinárodného práva. Môžem len povedať, že Rusko to odôvodňuje tým, že Západ začal s porušovaním medzinárodného práva skôr – útokom na Irak bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, bombardovaním Juhoslávie bez súhlasu OSN, uznaním Kosova. To viedlo k trvalým bojom a krviprelievaniu v týchto krajinách.“

 

Včera na Kryme prezident Putin varoval, že Rusko prestane rešpektovať rozhodnutia medzinárodných súdov. Najprv neuznáva hranice, potom nechce rešpektovať verdikty medzinárodných súdov. Nie je to stále nebezpečnejší vývoj?

„K tomu sa neviem vyjadriť a nepovažujem to za svoj problém. Ale bude to dôsledok vytláčania Ruska zo Západu smerom na Východ. A to je politika, ktorú robí Západ niekoľko rokov a bolo jasné, že to povedia k tomu, že sa Rusko obráti smerom k Číne a k skupine štátov BRICS. Je toto v záujme Západu? “

 

Politika Západu k Rusku bola aj o tom, že prezident Obama zastavil Bushov projekt protiraketového štítu, chcel resetovať vzťahy s Putinom, znížil vojenskú prítomnosť USA v Európe, aj Únia rozvíja vzťahy s Ruskom. To je politika vytláčania?

„Zopakujem argumenty Ruska, lebo sa necítim takým veľkým expertom. Spojené štáty sa pokúšali urobiť raketový štít a nie je to obranné, ale útočné opatrenie. Stále sa o to pokúšajú, nie v Poľsku a Česku, ale na lodiach a odôvodňujú to smiešne tým, že je tu nebezpečenstvom Iránu alebo Severnej Kórey.“

 

Ako funguje Valdajský klub? Máte informácie z prvej ruky?

„Mám lepšie informácie, keď som v klube. Sú tam ľudia so znalosťou o najväčších tajomstvách svojich krajín, ktoré otvorene neprezradia. Hovoria o globálnych problémoch zemegule.“

 

Hovorilo sa o Kryme?

„Nie. Tam sa nediskutujú bytostné problémy Ruska, ale problémy zeme a tým Krym nie je. Ale Rusko malo dlhodobý záujem zrušiť Chruščovovo darovanie Krymu Ukrajine. Kto ovláda Krym, ovláda Čierne more a kto ovláda Čierne more, ovláda Kaukaz. Je strategicky dôležitý.“

 

Čím na vás robí dojem Putin? Ktoré vlastnosti si najviac ceníte?

„Pozorujem, že na Slovensku sa rozšíril názor, že keď niečo treba zariadiť v Rusku, tak treba povedať mne, ja zdvihnem telefón a zavolám mu. Tak to, žiaľ, nie je. Stretávame sa v rámci Valdajského klubu. Proti nemu sedí asi 50 odborníkov na Rusko z celého sveta, ktorí majú záujem pritlačiť Putina k múru svojimi otázkami. A doteraz sa im to nepodarilo. Na každú otázku odpovedá logicky a presvedčivo. Samozrejme, z hľadiska ruských predstáv o svete, ale logicky a presvedčivo.“

 

Ako môže byť politik vypočítateľný a dôveryhodný, keď klame o takej zásadnej veci, že má niekde vojakov, ktorí pripravujú pripojenie Krymu? Najprv poprie, že tam sú a potom ich ešte vyznamená.

„Rusko malo na Ukrajine legálne námorné základne. Putin to vysvetľoval tým, že tí vojaci išli do miest. Pokiaľ by došlo k zásahu ukrajinskej polície alebo armády, pravdepodobne by zasiahli. Ale nedošlo k tomu.“

 

Naozaj veríte tomu, že pripojenie Krymu nezorganizovalo Rusko, ale samotní obyvatelia Krymu?

„Krym je autonómiou už dlho. Najskôr si odhlasoval, že chce byť samostatnou sovietskou zväzovou republikou. To mu Ukrajina nedovolila. Keby sa to uskutočnilo, žiaden problém Krymu by nebol, lebo sovietska zväzová republika Krym by prejavila záujem zostať súčasťou Sovietskeho zväzu a bola by jeho súčasťou.“

 

Skúsme urobiť paralelu Krymu s Kosovom. Tomu v roku 1989 Miloševič zrušil štatút autonómie, obyvatelia si v podobne divokom referende ako na Kryme odhlasovali samostatnosť, sedem rokov sa slušne rokovalo na medzinárodnej úrovni, v roku 2007 bolo opäť referendum, ktoré bolo však civilizované, lepšie pripravené a Kosovo si opäť zvolilo samostatnosť. Prečo hovoríte Kosovu nie a Krymu s divokým referendom áno?

„Nie som v stave robiť príliš úzke paralely medzi Krymom a Kosovom, pretože až tak detailne sa týmito oblasťami nezaoberám.“

 

Venovali ste tomu celý blog.

„Z Kosova vyhnali 200-tisíc a viac Srbov, množstvo tam pozabíjali. Hoci rezolúcia 1244 ukladá Kosovu, aby vytvorilo podmienky, že sa tam utečenci vrátia, no nevytvorilo ich a nemôžu sa vrátiť dodnes. Už tu sa tá paralela končí.“

 

Rozdiel je aj v tom, že v roku 1989 mocensky zobrali Kosovu autonómiu a juhoslovanskí policajti pri protestoch proti tomu zabili skoro 90 Albáncov.

„Do tohto zabíjania v bývalej Juhoslávii by som sa nepúšťal v tomto rozhovore, pretože tam je toľko klamstiev, že to v tomto rozhovore nevyriešime. Napríklad bombardovanie Juhoslávie sa začalo údajne v dôsledku vraždenia v Račaku a potom samotní západní novinári vyšli s tým, že tí civilisti neboli povraždení srbskými policajtmi či vojakmi.“

 

Hovorili ste o podiele USA na ukrajinskej kríze. Aký podiel má na nej Rusko?

„Nie ja by som mal byť adresátom tejto otázky, ale vy. Ale dobre. Krym je osobitná kategória a hovorili sme o ňom. Ale pokiaľ ide o juhovýchodnú Ukrajinu, povstalci vyčítajú Rusku, že ich slabo podporuje.“

 

Oni by asi chceli aj jadrové zbrane.

„Ale tak. Minimálne by chceli účinnejšie zbrane, súčasné zbrane, vojakov a neviem, čo všetko. V princípe považujem za oprávnené, že Rusko nebráni vojenskej podpore povstalcov na juhovýchodnej Ukrajine. Keďže vláda, ktorá vznikla v Kyjeve, vznikla porušením ukrajinskej ústavy a prijatím zákonov o zrušení ruského jazyka a neviem, čo všetko už tam bolo, považujem za logické, že juhovýchodná Ukrajina povstala.“

 

Čiže Rusko vôbec nevnímate ako niekoho, kto by mal na tom zásluhu?

„Považujem za oprávnené, že Rusko nebráni vojenskej pomoci juhovýchodnej Ukrajine.“

 

Oni si podľa vás tie zbrane hľadajú niekde sami a Rusko len nebráni? Tie zbrane im podľa vás nedodávajú?

„Zhruba tak. V Rusku je množstvo takých kalašnikovov a možno, že aj gradov. Veď aj u nás sú firmy, ktoré takéto zbrane predávajú smerom do zahraničia. V Rusku je takýchto firiem oveľa viac a dajme tomu, že Rusko nebráni tým firmám, aby predávali zbrane priamo alebo sprostredkovane povstalcom.“

 

Keď niečomu nebránite, je to, ako keby ste to podporovali.

„Áno. V tomto zmysle podporuje a toto považujem za oprávnené. Lebo to sú de facto Rusi. Nemôžeme ani národnostné pomery zo strednej Európy aplikovať na Rusko. Je to ruskojazyčné obyvateľstvo, ktoré Lenin pričlenil k Ukrajine. To, že to obyvateľstvo nie je úplne zrastené s Ukrajinou, je, dúfam, pochopiteľné pre všetkých a keď takým ľuďom ruská vláda nebráni, aby boli vojensky podporovaní, nie som proti ruskej vláde.“

 

Fakt veríte tomu, že si povstalci vyberajú peniaze z banky a kupujú si zbrane za neuveriteľné peniaze?

„Ale prosím vás. Vo svojej knihe Denníky som za Dzurindovej vlády písal, ako dodať zbrane Srbom v Macedónsku počas vojny v Juhoslávii. A tiež to bolo za imaginárne peniaze.“

 

Takže nebudete kritizovať ani americké firmy, ak nebudú brániť, aby niektoré firmy dodávali zbrane niektorej strane konfliktu?

„Veď to USA robili dávno pred Ruskom. Robia to v Sýrii a to, čo tam robia, je jednoducho svinstvo. Podporovali tých, čo tvoria teraz jednotky ISIS a vraždia kresťanov. USA podporovali albánske jednotky, ktoré sú dôvodne podozrievané z obchodovania s ľudskými orgánmi. A mohol by som ísť ďalej.“

 

Takže taká má byť politika mocností? Nemajú mať zodpovednosť riešiť konflikty, ale majú do nich zasahovať. Pre koho to platí a pre koho nie?

„Ruskú vojenskú podporu rozširujete so širšou otázkou. Širšiu otázku by som teraz nechcel riešiť.“

 

Tému Sýrie a Albáncov ste začali vy.

„Dobre. Jedna nula pre vás. Vrátim sa k tomu, že vojenskú podporu povstalcom z ruskej strany považujem za správnu.“

 

To znie desivo, že tu veľmoc bude podporovať konflikt, sme v najvážnejšej kríze od studenej vojny a vás to nijako neznepokojuje.

„No dobre. Opakujem, to považujem za správne vzhľadom na kultúrno-jazykovo-národné zväzky medzi východnou Ukrajinou a Ruskom, vzhľadom na to, ako sa k moci dostala kyjevská vláda, čo začala robiť, čo robí, vrátane Odesy.“

 

Takže nevidíte súvislosť medzi tým, že Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ, ktorá znamená smerovanie Ukrajiny na Západ, potom sa za tri týždne odtrhne Krym, potom chcú separatisti odtrhnúť ďalšie časti Ukrajiny.

„To, ako to hovoríte, nie je pravda.“

 

Len to časovo dávam dohromady.

„Ale vynechávate dôležité udalosti. Napríklad nedodržanie dohody z februára z Kyjeva. Nedodržanie dohody zo Ženevy, kde sa o usporiadaní dohodli ministri zahraničných vecí vrátane ukrajinského. Ukrajina proste nie je schopná dodržať nič.“

 

Takže keď nedodržiava, každý si z nej trošku ukrojí?

„Potom je legitímne, keď Rusko istou formou a do istej miery podporuje tú druhú stranu.“

 

Čo by sa muselo stať, aby ste mali kritický postoj k Rusku? Aká udalosť by musela nastať?

„Rádio Jerevan povedalo, že v hypotetičeskyje vaprosy neatvičajem. Ale doteraz vo svojom živote som mal vždy odvahu, ale aj záujem povedať to, čo som považoval za pravdu. Keby Rusko urobilo niečo, čo by som považoval za nespravodlivé, neľudské, tak by som to nepochybne povedal.“

 

A nič také sa zo strany Ruska doteraz nestalo.

„Nie. Ale povedzte mi vy nejaký príklad. Pussy Riot vynechajte.“

 

Tam nie sú súdne procesy len s Pussy Riot.

„Povedzte aspoň jeden súdny proces.“

 

Bloger Navaľnyj, novinári, Chodorkovský.

„Chodorkovského kauza bola dvakrát pred európskym súdom a ten ani raz nepovedal, že to bol politický proces. Našiel tam také porušenia, že bol v klietke počas pojednávania. V Rusku sú všetky trestné procesy s klietkou, lebo tam boli prípady, keď tam vrazili teroristi a oslobodili svojho priateľa. Chodorkovský nebol politický proces. Navaľnyj bol odsúdený preto, že organizoval demonštrácie a priamo demonštrantov viedol proti polícii. Veď som to videl v ruskej televízii. Dúfam, že nepoviete, no ale ruská televízia...“

 

Chceli sme, ale nestihli sme. Ak by Rusko napadlo Ukrajinu a začal by sa otvorený konflikt, bolo by to v poriadku?

„Bolo by to zlé z historického hľadiska. Preto je Putin taký zdržanlivý v konflikte s Ukrajinou, lebo ak by došlo k vojenskému konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, veľmi ľahko by sa to dalo najmä na Ukrajine propagandisticky zneužiť. To by priepasť medzi Ruskom a Ukrajinou ešte prehĺbilo a nie je v historickom záujme Ruska, aby sa tá priepasť prehlbovala. Tento priebeh konfliktu si vysvetľujem tak, že Putin chce ukázať Ukrajincom: vidíte, veď vy bojujete sami medzi sebou a nie my s vami.“

 

Aké je riešenie ukrajinskej krízy?

„Vrátiť sa k dohodám z Kyjeva a Ženevy. Budú tam voľby a je pravdepodobné, že tam väčšinu získajú strany, ktoré budú chcieť ísť do EÚ a nato Rusko uzavrie hranice. Tým Ukrajina ekonomicky skrachuje, lebo EÚ nie je schopná ekonomicky podržať Ukrajinu. A potom sa postupne začne meniť nálada a názory Ukrajincov.“

 

To vám pripadá ako riešenie?

„Nie ako riešenie, ale taká je realita – nie že by som si to želal. Ale prosím, ak redakcia SME chce nejakú časť svojich peňazí venovať na podporu Ukrajiny, ja kupujem SME, takže vlastne budem zúčastnený na tejto podpore Ukrajiny.“

 

Redakcia SME by možno zo skúseností z vlastného štátu chcela, aby iné štáty neurčovali osud druhých štátov.

„Určovanie osudu Ukrajiny zo strany Ruska by v prípade, že by išla do EÚ, spočívalo jedine v tom, že ekonomicky uzavrie hranice. A to je všetko. Na to má každý štát právo. A áno, na to, aby Ukrajina nešla do NATO. Lebo Rusko sa cíti ohrozené základňami NATO. Mimochodom, Bush sľuboval, že sa NATO nerozšíri na východ, a rozšírilo sa.“

 

Keď človek číta vaše blogy, je v nich jazyk studenej vojny – zlí Američania, dobrí Rusi. Nie je nebezpečné byť nekritický voči akejkoľvek krajine, ako je to vo vašom prípade? Aj na základe skúseností vlastnej krajiny.

„Dobrou zahraničnou politikou Slovenska by bolo, keby nepodnikalo žiadne akcie voči Rusku, ktoré by Rusko mohlo považovať za svoje vojenské ohrozenie. Všetko ostatné je dovolené. Teraz by som napríklad nerád videl, keby sa v rámci umiestňovania vojsk NATO na jeho východnej hranici objavili aj na Slovensku vojská NATO.“

 

Sú sankcie, ku ktorým sme sa pripojili, tým krokom?

„Sankcie sú absurdné z toho hľadiska, že boli prijaté ako dôsledok zostrelenia malajzijského lietadla, ale zatiaľ sa nepreukázalo, kto ho zostrelil.“

 

O treťom stupni sankcií sa rozhodovalo krátko po marcovom summite EÚ po anexii Krymu, pokiaľ Rusko nepristúpi na určité podmienky. Malajzijské lietadlo to len urýchlilo a nikto v Európe sa do nich nehrnul.

„Považujem ich za škodlivé. Je to ďalší krok, ktorý zatláča Rusko smerom na Východ a to nie je v záujme Európy.“

 

Kto podľa vás zostrelil to lietadlo?

„Svoje názory som napísal v blogu u vás. Zatiaľ to viac vyzerá na Ukrajinu.“

 

Keď sa tak rád odvolávate na odpočuté rozhovory, čo hovoríte na ten, v ktorom o zostrelenom lietadle hovorí povstalecký veliteľ?

„K tomu som sa vyjadril dávnejšie. Rusi zverejnili to odpočúvanie vizuálne znázornené. Je tam vidieť, že časť toho rozhovoru je dorobená.“

 

A keď sa chválili na Facebooku, že zostrelili lietadlo, to tiež niekto dorobil?

„Chválili sa zostrelením ukrajinského vojenského lietadla. A to pravdepodobne zostrelili.“

 

Ale v ten deň nie.

„Neviem sa detailne k tomu vyjadriť. Prečo Američania nezverejnia fotky z tej svojej družice? Tá by to pravdepodobne definitívne vyriešila. Pád lietadla zatiaľ viac zaťažuje Ukrajinu.“

 

Ak sa ukáže, že to boli separatisti, zmeníte názory?

„Veľmi to zaťaží separatistov, nebudem však hovoriť, čo bude, lebo uvidíme.“

 

Ako vnímate postoj Slovenska ku konfliktu na Ukrajine?

„Viem si predstaviť, že Slovensko vzhľadom na svoju veľkosť nemohlo ovplyvniť sankcie EÚ. Francúzsko si vybavilo, že na lode Mistral sa sankcie nevzťahujú. Anglická naftoví spoločnosť s Rusmi spolupracuje. Väčší si svoje záujmy ošetria a keď sa Fico vyjadril, že je to nezmyselné, je fakt, že sankcie slovenské záujmy aj poškodia.“

 

Povedal to až doma.

„Ja by som to povedal v Bruseli. Ale je to vyjadrenie, ktoré ide správnym smerom.“

 

Ak príde Putin na oslavy SNP, stretnete sa?

„Asi sotva, lebo, žiaľ, nie som taký významný, aby som sa s ním stretol. Pokiaľ ide o jeho návštevu, 19-tisíc sovietskych vojakov padlo na Dukle. Myslím, že všetko ostatné ide bokom a nositeľom pamiatky týchto padlých vojakov je Putin. Nepozvať Putina by bola naša hanba.“

 

 | Miriam Zsilleová, Miroslav Kern

 

Zdroj:  http://www.sme.sk/c/7335337/carnogursky-chapem-preco-rusko-necha-zbrojit-separatistov.html