ROZHOVOR. Ekológ o ochrane pralesov: Niekde je neskoro, ale lepšie ako nikdy

V pralesových zvyškoch už ťažiť nesmú.

Krajinný ekológ PAVOL STRANOVSKÝ vo Volovských vrchoch trávi mnoho času. Preto ho potešila správa o vytvorení prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska z dielne ministerstva životného prostredia, ktorá vznikne od 1. decembra. V praxi to znamená, že niekoľko pralesových zvyškov aj na východnom Slovensku prejde do najvyššieho, teda 5. stupňa ochrany, a akékoľvek zásahy do týchto území budú zakázané. Nariadením sa za chránené územia vyhlási 76 lokalít v rôznych častiach krajiny. Ich celková výmera by mala byť približne 6 500 hektárov. Mnohé doteraz chránila len dohoda medzi Lesmi SR a občianskymi združeniami Prales a WWF (World Wide Fund for Nature) Slovensko. Do zoznamu bezzásahových zón sa dostal aj pralesový zvyšok Zbojnícka dolina vo Volovských vrchoch.

Pralesový zvyšok Zbojnícka dolina má byť od decembra jedným z desiatok území na Slovensku, ktoré sa dostanú pod najvyšší, teda piaty stupeň ochrany. Čím je toto územie charakteristické?

Zbojnícka dolina je typickou ukážkou jedľovo-bukových lesov, ktoré sú vo Volovských vrchoch.

Je to ukážka toho, ako by les vyzeral, ak by sa v ňom nerobili hospodárske zásahy. Sú tam veľké a vysoké jedle, v strmých svahoch a na skalnatom hrebienku rastú veľmi pekné staré duby, ktoré nie sú vzrastom obrovské, pretože rastú pomaly.

Typickým znakom pralesov je veľký podiel stojaceho a padnutého mŕtveho dreva v rôznom štádiu rozkladu. Sú tam padnuté obrovské jedle, ktorých biomasa sa rozkladá a postupne premieňa na výživnú pôdu. Na tieto ekologické procesy sa viaže zhruba 30 percent biodiverzity lesa. V hospodárskych lesoch je podiel mŕtveho dreva oveľa nižší.

Aké živočíchy môžeme v tomto prostredí nájsť?

V dutinách starých veľkých stromov hniezdi sova dlhochvostá. V strmom úbočí si postavil svoj podzemný hrad jazvec lesný. V tomto území je aktívna aj vlčia svorka či rys ostrovid.

Na jeseň tu prebieha jelenia ruja. Dajú sa tam vidieť všetky karpatské druhy živočíchov, ktoré sa viažu na jedľovo-bukové lesy. Rozloha pralesa bola v Zbojníckej doline zmapovaná na 14 hektároch. Navrhnutá rezervácia bude mať 30,26 hektára.

Prebiehala v tomto území niekedy ťažba dreva či nejaké značné zásahy?

Konkrétne v lokalite pralesového zvyšku sú stopy po obhospodarovaní, teda staré pne, len pri doline, kde boli v minulosti vykonané zásahy účelového výberu.

Špecifikom lesného celku, v ktorom sa pralesový zvyšok nachádza, však je, že sa na ňom už dlho hospodári prírode blízkym spôsobom. Túto prácu začal lesník a jeden z priekopníkov prírode blízkeho hospodárenia na Slovensku Ladislav Alcnauer.

V poraste sa napríklad nachádzajú aj veľmi staré stromy všetkých druhov, ktoré na území majú rásť. Zastúpené sú aj všetky vekové kategórie týchto stromov, čo napodobňuje štruktúru prirodzeného lesa. Vidíme, ako les s prírode blízkym hospodárením prirodzene nadväzuje na pralesné formácie.

Keď hovoríte o veľmi starých stromoch, o aký vek približne ide?

Majú odhadom dvesto aj viac rokov.

Sú na tom území nejaké turistické chodníky?

Modrá značka ide dolinou popod lokalitu, ale je tam náučný chodník, ktorý založil pán Alcnauer, aby oboznámil ľudí s prírode blízkym hospodárením. Niektoré trasy prechádzajú aj cez pralesový zvyšok. Návštevy turistov sú však veľmi minimálne.

Ako nariadenie, že oblasť Zbojníckej doliny má prejsť do piateho stupňa ochrany, vnímate? V súčasnosti je oblasť len v prvom stupni ochrany, teda v úplne minimálnom.

Zmenu vnímame mimoriadne pozitívne, lebo nielen vo Volovských vrchoch boli pralesy bez adekvátnej ochrany. Piaty stupeň ochrany zabezpečí bezzásahový režim, ktorý je pre prirodzený vývoj lesa optimálny. V rámci Volovských vrchov sa do rezervácie Pralesy Slovenska dostal aj prales v lokalite Domková, ktorá sa nachádza v časti Galmus.

Tam bol zmapovaný pralesový zvyšok s rozlohou desať hektárov a prírodná rezervácia sa po prijatí zmeny rozšírila na 109 hektárov. Zväčšuje sa tak podiel prirodzeného lesa. Ale napríklad pralesový zvyšok Kojšovská hoľa sa do novovzniknutej rezervácie nedostal a naďalej tam bude platiť len prvý stupeň ochrany prírody.

Prečo bol problém, že zvyškové pralesy Zbojníckej doliny boli len v prvom stupni ochrany?

Pretože boli definované ako hospodárske lesy, na ktoré sa vzťahuje plán starostlivosti o les, čo znamená, že mohli byť legálne obhospodarované. Nie všetky vymapované pralesy sa dožili aj legislatívnej ochrany. Od roku 2009, keď sa mapovanie pralesov začalo, sa ich vyťažili na Slovensku stovky hektárov. Legislatívne nebolo ukotvené, že sa tam nemôže ťažiť.

Neprišlo to neskoro?

Lepšie neskôr ako nikdy. Ak berieme do úvahy globálne viaceré lokality po celom Slovensku, niekde to prišlo neskoro, už boli vyťažené. Konkrétne na prípade Zbojníckej doliny je to v poriadku.

Ten pralesový zvyšok sa zachoval aj vďaka lesníkom, ktorí sa rozhodli ísť cestou prírode blízkeho hospodárenia. Nie je to bežné, že sa na štátnych pozemkoch takto hospodári. Ukázalo sa však, že to môže byť aj ekonomicky výnosné. Je mnoho prípadov, kde sa to nepodarilo.

Viete uviesť nejaký príklad územia na východnom Slovensku, ktoré je už neskoro zaradiť do piateho stupňa ochrany?

Na piaty stupeň ochrany nie je nikdy neskoro, lebo sa tu chránia aj prírodné procesy, ktoré časom vyústia do pralesa. Len treba nechať prírode dostatok času a priestoru. No napríklad viaceré pralesy v Nízkych Tatrách boli zničené alebo výrazne zredukované.

LENKA HANIKOVÁ

Zdroj: 
https://spis.korzar.sme.sk/c/22778776/ekolog-o-chranenych-pralesoch-niekde-je-sice-neskoro-ale-lepsie-ako-nikdy.html

Foto:
Zbojnícka dolina je typickou ukážkou jedľovo-bukových lesov, ktoré sú vo Volovských vrchoch.
Autor: Pavol Stranovský