Rozhovor. Juraj Bochňa: Ľudia sa k remeslám začínajú vracať

O tom, čo je to osveta, či remeslá zanikajú alebo nie, prečo nové bábkové aj ochotnícke divadlo a ako vychovávať kultúrou. V meste nám chýba stratégia kultúry a cestovného ruchu, hovorí šéf Hornošarišského osvetového strediska (HOS) v Bardejove Juraj Bochňa (36).

 

Stručná história času bardejovskej HOS. Ako dlho fungujete?

Hornošarišské osvetové stredisko má v Bardejove 63-ročnú históriu. Počas tohto obdobia významne prispelo ku kultúrnemu a spoločenskému rozvoju Horného Šariša. Každoročne je to viac ako sto zorganizovaných kultúrnych podujatí, najmä podujatí osvetových, v dnešnej dobe dôležitých najmä pre mladých ľudí. Tu môžeme pomáhať pri prevencii, realizácii projektov pre mládež či v dobrovoľníctve.

 

Čomu ste sa venovali v minulosti a aké máte vízie?

Postupne sme sa vyprofilovali ako moderný osvetový dom s najväčšou galériou v meste, dôstojnými podmienkami pre záujmovú umeleckú činnosť a skúseným kolektívom. Myslím si, že v rámci svojich možností sme schopní flexibilne reagovať na potreby obyvateľov Prešovského kraja aj Bardejova, kde pôsobíme. Ale HOS-ka je hlavne zodpovedným partnerom všetkých organizácií, s ktorými spolupracujeme. Počnúc Policajným zborom SR, cez obce v okrese, občianske združenia, až po projektových partnerov v zahraničí, ktorých máme v šiestich krajinách Európy.

 

Aký je váš ročný rozpočet a z akých zdrojov ste financovaný?

Osvetové stredisko v Bardejove je rozpočtová organizácia. Tento rok máme základný rozpočet približne 160-tisíc eur. Umožňuje nám to aj jednoduchšie čerpanie eurofondov v súvislosti s kofinancovaním prostredníctvom nášho zriaďovateľa – Prešovského samosprávneho kraja. Od neho máme rozpočet na platy zamestnancov a prevádzku budov, náklady na podujatia a osvetovú prácu hradíme z fondov. Hornošarišské osvetové stredisko patrí v tomto smere, najmä v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a edukačných aktivít, k najúspešnejším v kraji. Vytvárame kvalitné projekty s dlhodobou udržateľnosťou a to je dôvod úspešnosti pri schvaľovaní. Je to aj kvalitným tímom ľudí, ktorí vedia písať projekty a zároveň ich realizovať.

 

Koľko ľudí a na akých pozíciách u vás pracuje?

Zo súčasného stavu ôsmich zamestnancov máme šiestich metodikov. To je na jednej strane veľmi dobrý stav, no narastajúci záujem o našu činnosť predpovedá, že v budúcnosti budú potrební ďalší. Najmä v oblasti sociálnej prevencie bude osvetová činnosť veľmi potrebná, ale aj pri záujmovej umeleckej činnosti pociťujeme značný nárast záujmu. V súčasnosti spolupracujeme s 31 folklórnymi kolektívmi, pričom každý rok vzniká v okrese ďalší. Rovnako je to aj s remeselnou činnosťou, alebo klubmi, ktoré vedieme. Táto činnosť sa nedá robiť v kancelárii. Naši zamestnanci sú ľudia, ktorí robia osvetovú prácu priamo v teréne. Jednotlivé úseky máme rozdelené podľa žánrov, ale v prípade väčších podujatí pracujeme na akciách všetci. Vieme tak podujatia oživiť a vďaka tvorivej spolupráci im to dodáva žánrovú pestrosť

 

Zdá sa, že ľudové remeslá, na ktoré sa tiež zameriavate, pomaly zanikajú. Majú osvetové strediská šancu remeslá aspoň čiastočne zachovať?

Myslím, že po rokoch stagnácie sa situácia začína meniť. Ľudia sa k remeslám začínajú vracať. Najmä ako ku koníčku, pri ktorom sa môžu odreagovať a zároveň sa vrátiť, možno ani nie tak k tradíciám, ako skôr k atmosfére, ktorá sa k remeselníctvu viaže. Tradičné ľudové remeslo si totiž vyžaduje vnútorný pokoj, ktorý ľuďom v dnešnom uponáhľanom svete chýba. Utiekajú sa k nemu teda najmä kvôli zmene životného štýlu a hľadajú v ňom alternatívu. Je to vynikajúci spôsob, pretože cibrí nielen zručnosť, ale aj tvorivosť. Zachovanie tradícií je skôr pridanou hodnotou ich činnosti. Ale aj to je vývoj. Každé remeslo sa postupom času menilo a vďaka vývoju vznikali nové techniky a vzory. Tento postoj k tradičnému remeslu považujem za prínosný, pretože pomáha udržiavať tradície a dodáva im atraktívnosť, čo je pre dnešných mladých ľudí veľmi dôležité. Zároveň ich však nevedomky vracia k ich koreňom a tradičným hodnotám. Dôležité je, že človek môže vytvárať jednak umelecké hodnoty pre iných, ale najmä nájsť uspokojenie v sebe, pretože vytvorí niečo sám. A okrem toho, byť remeselníkom amatérom, to sú aj stretnutia s ľuďmi, ktorí zmýšľajú podobne ako vy, takže táto činnosť nadobúda aj sociálny rozmer.

Ako „osvetujete“ tradičné remeslá u vás?

 

Naši remeselníci sú neuveriteľne prívetiví ľudia a často sa stretávajú nielen na remeselníckych trhoch. Tie pre nich usporadúvame viackrát ročne, aby mohli svoju prácu prezentovať. Azda najviac sa do povedomia dostal Vianočný jarmok remesiel a Dožinkové slávnosti Prešovského kraja. Remeselníci si navzájom pomáhajú a ochotne zasväcujú na našich tvorivých dielňach do tajov remesiel aj ostatných. Aj kvôli tomu v našom osvetovom stredisku tento rok vznikne rozšírená dielňa ľudových remesiel. Súčasné technické a priestorové vybavenie už nestačí, najmä, ak chceme vo väčšej miere priviesť k tradičným remeslám deti. Dielňa bude súčasne slúžiť na stretávanie členov nového klubu – Klubu nadšencov historickej techniky a remesiel, ktorý sa zas bude venovať historickej technike. Záujem o tento klub predčil naše očakávania.

 

V meste vrátane vás pôsobia ďalšie tri kultúrne inštitúcie. Aká by mala byť podľa vás „kultúrna“ politika samosprávy a mesta?

V prvom rade musí fungovať politika spolupráce. Viacero organizácií nie je na škodu, jedna by nemala šancu obsiahnuť široké kultúrne spektrum ani obsahovo, ani personálne. Veľmi si cením dobrú spoluprácu s nimi a myslím si, že naše vzťahy s mestom Bardejov sú nadštandardné. Nakoniec, je to vidieť aj na aktuálnej ponuke našich autorských projektov, veď „Valali v mesce“, či „Bardejovský drabiňak“ sa už stali súčasťou kultúrnych kalendárov. Je tiež potrebné spomenúť spoluprácu s občianskymi združeniami, ktoré majú rovnako veľa do činenia s kultúrou a som veľmi rád, že sa nám konečne podarilo presadiť líniu, v ktorej dáva aj mesto viac priestoru domácej, najmä hudobnej scéne. Podľa mňa je práve toto najväčším prínosom spolupráce.

 

Prečo?

Musíme si uvedomiť, že dovážaný program je pri okresaných rozpočtoch jednak neporovnateľne drahší, ale hlavne, kultúra to nie je len ponuka pre diváka. Je to aj podpora ľudí, ktorí ju chcú tvoriť a je to aj umenie. Je našou povinnosťou presadzovať podporu domácich umelcov. Akonáhle sa totiž rozbehnú a dosiahnu aspoň poloprofesionálnu úroveň, stonásobne sa nám to vráti tým, že oni podporia naše dramaturgické plány a budú propagovať vo svete región, odkiaľ pochádzajú. Nehovoriac o pomoci občianskym združeniam a neformálnym skupinám, alebo aj obciam v regióne pri písaní projektov, či organizovaní podujatí. Pomoc jednému zanietenému človeku v regióne častokrát znamená viac ako mnohotisícový projekt, ktorého zmysel je niekedy na zváženie.

 

Je to dnes v Bardejove nastavené dobre? Čo chýba kultúre v meste a okrese?

Čo nám v meste chýba, je reálna dlhodobá stratégia kultúry a cestovného ruchu. Myslím si, že tieto dve odvetvia musia mať jasné prepojenie. Vďaka nemu udržíme v Bardejove a regióne turistov dlhšie, ako počas jedného dňa a obyvateľom mesta sprehľadníme kultúrne dianie. To je podľa mňa jediná cesta. Mesto má neuveriteľný potenciál, nevie však koordinovane a jednotne propagovať akcie, ktoré sa v ňom dejú a nevie ich odkomunikovať s potenciálnym návštevníkom. Vzniká tak chaos, ktorý v konečnom dôsledku ubližuje všetkým organizáciám a teda aj mestu samotnému, pretože ľudia sa o podujatiach často dozvedia až po nich. No a samozrejme najväčším problémom je to, že mesto nemá kultúrny dom s dôstojnou veľkokapacitnou sálou.

 

Nedávno ste rozbehli bábkové divadlo, ktoré má aj výchovný rozmer, začínate s ochotníckym.

Treba povedať, že Hornošarišské osvetové stredisko má vo výchovných bábkových predstaveniach pre najmenšie deti dlhoročnú tradíciu. Predstavenia pre škôlkarov, v ktorých sa pomocou rozprávkových postavičiek hravou formou učia, ako si správne čistiť zúbky, alebo dopravnú výchovu, či nebáť sa, ak im niekto ubližuje, povedať to dospelým, sú veľmi príťažlivým prostriedkom osvetovej činnosti. V posledných rokoch postupne rekonštruujeme jednotlivé priestory našich budov a klenbové pivnice boli ideálnym miestom na vytvorenie stálej bábkovej scény, kde sa budú hrať nielen predstavenia tvorené našimi metodičkami, ale vďaka tvorivým dielňam aj deťmi samými. Tie majú o bábkové divadlo veľký záujem, každú stredu, kedy sa predstavenia hrajú, ho navštívi od 50 do 100 detí. Zároveň tento priestor nadväzuje na zrekonštruovanú galériu, preto i tu vznikla plocha na stálu expozíciu fotoklubu, ktorý vedieme. Aj nové ochotnícke divadlo, ktoré sme rozbehli v závere minulého roka, má nevšedný ohlas. Podarilo sa nám dať dohromady tím tvorivých ľudí, ktorí vytvorili celkom slušné amatérske teleso. Premiéru bude mať 15. apríla na Radničnom námestí v Bardejove.

 

Takže bližšie k ľuďom a ich výchove?

Áno, tento rok nás čaká aj zásadná zmena dielní ľudových remesiel, o ktorých som už hovoril a po ich rekonštrukcii bude celé prízemie osvety k dispozícii širokej verejnosti. Chceme čo najviac sprístupniť všetky naše budovy. Tak, aby tu každý našiel možnosť realizovať, alebo inšpirovať sa v oblasti, ktorá ho zaujíma. Tomu sme prispôsobili aj otváracie hodiny v jednotlivé dni. Veľmi mi však záleží na edukačných aktivitách, na ktorých spolupracujeme najmä so školami. Práve to je oblasť, v ktorej majú osvety nenahraditeľné zastúpenie a ktorej sa musíme venovať. Tento rok bude novinkou klub audiovizuálnej tvorby, v ktorom sa budeme venovať aj prvkom mediálnej výchovy. Myslím si, že posledné roky je táto oblasť na Slovensku veľmi zanedbaná a mladí ľudia nevedia selektovať informácie, ktoré sa k nim dostávajú a najmä, nedokážu odhadnúť moc médií.

 

Čo nové chystáte na túto sezónu?

V priebehu roka nás čaká množstvo podujatí, ktoré majú v meste a regióne dlhoročnú tradíciu. Ale aj niekoľko noviniek. Začiatkom leta začneme nakrúcať vlastnú televíznu reláciu o ľuďoch z regiónu, ktorí v oblasti kultúry, ale nielen v nej, dosiahli vo svete uznanie a doma o nich možno ani nevieme. V regióne je veľa takýchto osobností a poznať ich bližšie je veľmi inšpiratívne. Zároveň postupne pracujeme na relácii o kultúre a tradíciách v Prešovskom kraji, ktorá nášmu regiónu veľmi chýba. V lete nás čaká tiež Biely odkaz – podujatie, ktoré sme usporiadali minulý rok a ktoré zaznamenalo veľký ohlas aj v zahraničí. Zaujalo dokonca natoľko, že vznikla iniciatíva usporiadať ho v jeden deň vo všetkých štyroch krajinách Visegrádskej štvorky. V rámci tvorivých dielní chceme tiež nadviazať na Poklady stredoveku, na ktorých sa deti učia stredovekým remeslám, šermiarskemu umeniu či divadlu. Tento rok však pripravujeme aj niečo navyše, ale to sa už diváci dozvedia z plagátov, alebo na našej webovej stránke. Prezradím len, že to bude niečo veľké. A k tomu všetkému nás čaká rekonštrukcia strechy a fasád budov, ktoré sú v žalostnom stave. To všetko, samozrejme, počas plnej prevádzky v letnej sezóne.

 

Autor: Mario Hudák
 

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/8163649/juraj-bochna-ludia-sa-kremeslam-zacinaju-vracat.html
 

Juraj Bochňa. V Bardejove rozbieha bábkové aj ochotnícke divadlo.

Foto: archív