Rozhovor. Juraj bol génius

Všetko mal v hlave a už začal písať aj tretiu Perinbabu, hovorí producentka Deana Jakubisková

Vo štvrtok 7. decembra prichádza do kín jeden z najočakávanejších slovenských filmov. Perinbaba a dva svety je posledné dielo Juraja Jakubiska a nadväzuje na jeho kultovú rozprávku z roku 1985.

Novinári film už videli na špeciálnej projekcii, po ktorej sme sa porozprávali s producentkou filmu, herečkou a režisérovou manželkou Deanou Horváthovou-Jakubiskovou.

V rozhovore hovorí:

kedy vznikol nápad urobiť pokračovanie a kedy sa film nakrúcal;
čo všetko stihol dokončiť Juraj Jakubisko;
prečo nahovorila novú Perinbabu ona;
čo znamenalo odkladanie premiéry pre producentku a čo pre režiséra;
aké materiály z režisérovej pozostalosti zvažuje vydať.

Koľkokrát ste už videli tento film?

Nespočetnekrát. Ale vždy ho vnímam trochu inak.

Po novinárskej projekcii padla otázka, či sme všetky zábery s herečkou Giulettou Masinou už videli v prvej Perinbabe alebo nie. Viacerí sme si neboli istí.

A práve to je Jurajova genialita aj mágia filmu. On mal vždy celý film najskôr v hlave. Napríklad teraz chcel – a trval na tom –, aby príroda bola súčasťou filmu. Odmietal točiť v ateliéri pred modrým pozadím. To bude umelé, povedal. Dopredu presne vedel, o čom bude príbeh, čo a kde sa bude dotáčať, ktoré scény potrebuje mať dvakrát. Napríklad zábery v jaskyniach.

Film sa nakrúca po záberoch – 365A, 412B, to nie je tak, že sa jednotlivé scény robia súčasne. Keď sme večer o desiatej skončili nakrúcanie, Juraj celému štábu presne povedal, čo bude na druhý deň. A ráno si každý našiel v mailoch storyboard s opísanými zábermi scén, či pôjde o polodetail alebo o celok, aké potrebujeme kostýmy a rekvizity. Celý štáb vždy všetko vedel.

Kedy presne nový film vznikal a kedy ste ho dokončili?

S nápadom urobiť pokračovanie Perinbaby prišiel náš syn Jorik. Film začal vznikať v roku 2016, keď sa Juraj definitívne rozhodol, že sa na to dá, a pustil do písania scenára. Nebolo to jednoduché pre jednu vec – bolo nevyhnutné vymyslieť spôsob, ako pokračovať jednak v samotnom príbehu, jednak z technickej stránky. Aby všetko sedelo.

Nakrúcať sme začali na jeseň 2018, čo znamenalo, že pracovné dni sa nám skrátili. Ale veľmi to pomohlo priebehu samotného nakrúcania a príprav. Všetko naozaj fičalo. Juraj bol perfektne pripravený – vždy sme mali dva paralelné plány, čo sa bude nakrúcať. Pretože sme robili v horách a tam nikdy neviete na sto percent vopred, aké bude počasie. Väčšina scén sa odohráva v začarovanom meste v horách, zvládli sme to natočiť za päť-šesť týždňov, čo si myslím, že by žiadny iný režisér nedal. Bolo neuveriteľné, ako Juraj všetko presne vedel, to dávalo istotu aj štábu. Všetkých vždy veľmi povzbudí, keď je jasné, že režisér na pľaci presne vie, čo chce.

Potom sa v roku 2019 urobil prvý hrubý strih a ešte sme vo februári-marci dotáčali zimné scény, lebo v roku 2018 nebolo dosť snehu.

Po novinárskej projekcii ste hovorili, že zlomovým bodom, keď sa Juraj Jakubisko rozhodol pustiť do novej Perinbaby, bolo, keď prišiel na to, ako dokáže oživiť herečku Giuliettu Masinu. Už vtedy ste sa dohodli, že ju tentoraz nahovoríte vy?

To vzniklo zvláštnym spôsobom, nikdy som s tým nepočítala. Keď sme sedeli v strižni, kde sa dorábali scény a dialógy s Giuliettou, nemal ju kto nahovoriť. Takže ja som vždy robila pomocné dialógy, a keďže som herečka, vždy som pri tom aj hrala. A raz mi Juraj hovorí: „Veď ty máš presne ten chraplák, ako mala Giulietta.“ A dodal: „Nikto iný mi tam nedá tú nehu.“ Dlho som sa tomu bránila, ale presviedčal ma: „Uvidíš, to bude dobré.“ On porovnal môj hlas s Evou Krížikovou a povedal, že ona mala podobný hlas a aj podobný prístup k postave Perinbaby. Takže aj hlasovo mal Juraj predstavu, aby oba filmy na seba nadviazali.

Pre pandémiu sa premiéra musela viackrát odkladať. Pre vás ako producentku to asi bol logistický a ekonomický problém. Čo posúvanie termínu znamenalo pre režiséra? Možnosť hrať sa s filmom dlhšie?

No práve, jemu sa otvorila trinásta komnata tvorivosti. Film prestrihal. Lenže Juraj má ešte jednu zvláštnu vec – on vie prestrihať scény tak, že vytvorí príbeh v inom toku. Napríklad zrazu niečo prezradí vopred a podobne. V tomto bol génius.

Takže oneskorenú premiéru neľutujete?

Keďže Juraj robil množstvo profesií vo filme sám a strižňu sme mali u seba, nebol to nejaký veľký problém v rámci rozpočtu. Teda jedine chudáci trikári, tým teda naozaj dalo zabrať, aby dostali všetky nové Jurajove nápady do filmu. Ale zase nebolo to tak, ako keby sme zastavili nakrúcanie a začali úplne prerábať celý film nanovo.

V titulkoch vyskakuje meno Juraj Jakubisko viackrát. Čo všetko vlastne ešte stihol dokončiť pred svojím odchodom vo februári tohto roka?

On celý film ešte zostrihal. Táto verzia, ktorú ste práve videli, bola uzavretá v novembri 2022.

Takže už sa čakalo len na premiéru?

Ešte sa robili nejaké technické dokončovačky. Film sa dopucovával vo farbách, ale Juraj to stihol predpripraviť v zápiskoch. Spolu s kameramanom Jankom Ďurišom sme materiál prispôsobovali tomu, ako ho Juraj videl vo svojej predstave vo farbách, v štylizáciách – kde bude scéna dožlta, kde zase viac dozelena. Bola to mravčia práca. Ale ja som povedala, že nedovolím, aby sa tam ktokoľvek realizoval nejakými novými nápadmi vo vizuálnej a zvukovej stránke. Išli sme presne podľa toho, ako to mal Juraj pripravené. Takže film už bol hotový, len sa musel technicky dokončiť.

Do televízie pôjde rovnaká verzia filmu alebo o niečo dlhšia?

Televízna verzia bude rovnaká, len pre televízne formáty to treba trochu inak upraviť, trochu inak zafarbiť. Filmové plátno vníma farby odlišne. To je tiež už len taká profesionálna technická záležitosť.

Do filmu sa už siahať nebude. My môžeme ešte zverejniť nejaký bonusový materiál, zopár nepoužitých záberov a scén môžeme dať na internet. Ale nezostalo toho veľa.

Keď ste hovorili o tom, že Juraj mal filmy vopred nakrútené v hlave a detailne rozkreslené v storyboardoch, zvažujete, že by ste ich niekedy vydali?

Na budúci rok pripravujeme verejné zdieľania rôznych Jurajových diel, aby ľudia videli, aký veľký výtvarník bol. Do záverečných titulkov nového filmu som napríklad dala olejomaľby, ktoré sú neuveriteľné, neskutočné, urobené klasickou starou technikou. Ešte robil aj nádherné grafiky a diáre. Pretransformovať jeho kresby do serigrafií a dať im správnu formu však bude ešte veľká práca. Vždy mi veľmi prekáža, keď sa siaha na tieto veci. Ja viem, ako to bolo, ako to je a ako to má byť. Bola som pri tom, spolu sme o všetkom debatovali. Chcem dodržať pietu, aby Juraj aj v týchto dielach stále bol.

Keď ste sa naposledy rozprávali o novej Perinbabe, čo vám povedal?

Odkedy sa tento film začal tvoriť, my sme sa o ňom donekonečna rozprávali. Takmer 24 hodín denne. A musím povedať, že všetko, čo si Juraj ako autor voči mne ako producentke presadil, je nakoniec správne. On presne vedel. Vždy mi vravel: „Na film sa musíš pozerať ako na celok, nesmieš sa venovať len jednej časti alebo jednej scéne. Film je celok a musíš sa naň dívať s odstupom.“ Preto má on tú schopnosť rozprávať tie príbehy tak krásne.

Videl som v titulkoch dobre, že napísal aj nový text k ľudovej piesni Dzifče počarovne?

Áno. My sme do príbehu potrebovali dievča hnedooké, tak Juraj prispôsobil text. On chcel, aby Lucka Šoralová ešte naspievala novú verziu. Trikrát ju zmenil, ale finálna verzia je najlepšia. S muzikou vždy pracoval ako s rovnocennou súčasťou svojich filmov. Vždy mal vynikajúcu muziku, pretože s tými skladateľmi žil od začiatku. Už keď mal prvé zábery a hrubé zostrihy, komunikoval s hudobníkmi.

Čo by podľa vás Juraj povedal, keby si teraz pozrel premiéru svojho filmu?

Mali sme tam ešte niečo… (smiech) To by povedal.

Takže by sa možno pustil do Perinbaby aj po tretíkrát?

Viete, on už začal písať trojku. Ale neviem, či nájdem takého geniálneho literáta, ktorý by to vedel dokončiť.

OLIVER REHÁK

zdroj:
https://dennikn.sk/3712627/juraj-bol-genius-vsetko-mal-v-hlave-a-uz-zacal-pisat-aj-tretiu-perinbabu-hovori-producentka-deana-jakubiskova/

foto: Juraj Jakubisko pri nakrúcaní s kameramanom Jánom Ďurišom. 
autor – Jakubisko Film