Rozhovor. Komparzistka z Obchodu na Korze: Natáčanie deportácií vyvolávalo strach

Natáčanie filmových scén Obchodu na korze pred viac ako 50 rokmi v Sabinove upútalo v tom čase aj 16-ročnú študentku Magdalénu Feckovú, neskôr Magyarovú. Čo jej dalo účinkovanie v komparze, ale aj osobné stretnutia s ľuďmi z prostredia filmového umenia, prezradila v rozhovore

 

"Bola to veľká udalosť, skôr senzácia pre dievčatá v mojom veku. Dovtedy sme nemali možnosť vidieť, ako sa filmuje a ako to všetko prebieha. Chceli sme vidieť známych ľudí a sledovať ich pri práci. Boli sme zvedaví, či nás zoberú do komparzu. Každý si chcel zarobiť aj nejakú tú korunku."

 

Je pochopiteľné, že filmovanie spôsobilo rozruch najmä medzi mladými ľuďmi, malo to podobný vplyv aj na ostatných obyvateľov?

 

"Jasné, to zaujímalo všetkých. Istým spôsobom to zasiahlo aj do bežného života alebo tých stereotypov, na ktoré boli zvyknutí. So smiechom vždy spomíname na tie zmätky, keď sa napríklad menili nápisy na obchodoch, tak ako to vyhovovalo filmárom. Ľudia sa vybrali na nákup do mäsiarstva, vkročili do obchodu a zrazu sa ocitli v krčme. Chceli ísť do čistiarne a našli tam galantériu. Chodili so zdvihnutými hlavami a dívali sa na nápisy a neverili vlastným očiam."

 

Aj vy ste takto bezradne blúdili po obchodoch?

 

Ja som mala väčší prehľad. Počas natáčania filmu moja mama totiž pracovala v zberni chemickej čistiarne. Tam urobili pekný výklad a vytvorili exteriér obchodu. V týchto priestoroch som prišla do kontaktu so všetkými režisérmi, hercami a kameramanmi. Tento dom tam už nie je, bol vtedy vraj najstarší na sabinovskom námestí. Aspoň sa to hovorilo.

 

 

Stretli ste sa teda aj s predstaviteľom hlavnej postavy Jozefom Kronerom?

 

"Skamarátili sme sa s pánom Kronerom, ktorý býval u doktora Kľačanského. Keďže som tam často chodila, tak mi raz povedal, že mi privedie kamarátku, svoju dcéru. Moja mamina sa ponúkla, že Zuzka môže bývať u nás doma. Myslím, že vtedy chodila do ôsmej triedy."

 

Ako na vás pôsobili Kronerovci?

 

"Viete, pre nás to znamenalo veľmi veľa, že si vybrali nás. Boli to milí a príjemní ľudia, nemali žiadne velikášske a hviezdne maniere. Keď páni režiséri Kadár a Klos preberali cenu v Karlových Varoch za iný film, tak v Sabinove sa prestalo filmovať a herci mali voľno. V tom čase nás Kronerovci pozvali na chatu na Priehradu mládeže."

 

Zobral vás Jozef Kroner aj na rybačku?

 

"No, boli sme tam na rybách, pretože Zuzkin ocko bol vášnivým rybárom. Mne to však skôr pripomína chvíľu, keď bol tu v Sabinove. Mama išla z pôjdu s nejakou bielizňou a prišiel namaskovaný pán a v zástere niesol pstruhy. Že to je pán Kroner, poznala až keď jej oznámil, že jej doniesol ryby. Mňa potom učil, ako sa ryby jedia, aby mi nezostala kosť v krku."

 

Zostalo niečo z týchto stretnutí?

 

"Priateľstvo, z ktorého sa veľmi teším. Keď bolo výročie udelenia Oscara, bola Zuzana Kronerová u nás v škole, predstavila som ju všetkým kolegom. Sme stále v kontakte a príležitostne si píšeme. Keď má nejaké predstavenie v Prešove, vždy sa za ňou aspoň na chvíľku zastavíme."

 

Čo vám najviac utkvelo v pamäti z natáčania filmu?

 

"Na mňa veľmi emotívne zapôsobilo natáčanie deportácie Židov. Iste učili sme sa o tom v škole, ale toto bolo iné. Keď už bola ostrá skúška a gardisti vykrikovali mená, to bolo desivé a naháňalo to strach. Určite to bolo iné, ako keď to len niekde čítate v knihe. Na námestí bola postavená mohyla a ja som tam stála v teple, s kufrom a označená hviezdou. Neviem si ani predstaviť, čo prežívali tí ľudia cez vojnu."

 

Takže to bol silný zážitok, zmenilo to vo vás niečo?

 

"Určite áno. Žiaľ, taká bola skutočnosť počas vojny v Sabinove aj na Slovensku. To je história, nedá sa zmeniť. Mali by sme však otvorene povedať, že to bolo zlé, strašné a odsúdeniahodné."

 

Keď ten film uzrel svetlo sveta zmenilo to aj Sabinov?

 

"Môžem povedať, že o tieto veci sme sa začali viac zaujímať. Pýtali sme sa ľudí okolo a hľadali sme aj tých čo prežili koncentrák, či ich príbuzných. V každom prípade naša úcta k týmto ľuďom vzrástla. Aspoň vo svojom najbližšom okolí som to tak vnímala."

 

Ako ste prijali to, že ten film dostal Oscara?

 

"Pravdu poviem, že o tomto ocenení som sa vtedy vlastne dozvedela, len vďaka Obchodu na korze. Dovtedy som asi ani nevedela čo je to Oscar. Televíziu sme nemali, to mali len takí bohatší ľudia. Ale samozrejme, že sme sa tešili, veď sa to natáčalo u nás v Sabinove."

 

Keďže ste účinkovali v komparze, zrobili ste si nejaké peniažky?

 

"Na tú dobu pre také mladé dievča to boli celkom pekné peniaze. Účinkovala som v komparze a celé dva mesiace som dostala honorár 800 korún. Za to som si neskôr kúpila šaty na maturitu, topánky a takéto veci."

 

Pracujete v školstve, staráte sa o výchovu detí, čo by ste teda odporučili mladým ľuďom v súvislosti s týmto filmom?

 

"Len jedno, aby si ho pozreli."

 

Autor: tasr

 

Zdroj: 

http://sabinov.korzar.sme.sk/c/8172504/komparzistka-z-obchodu-na-korze-natacanie-deportacii-vyvolavalo-strach.html

 

Foto

Komparzistky z filmu zo Sabinova a okolia na dokrútkach v Prahe na Barrandove. Foto: TASR/Milan Kapusta