Rozhovor. LIPOVÁ ALEJ KNIEŽAŤA LABORCA

PROJEKT, KTORÉHO REALIZÁCIU MÔŽETE OVPLYVNIŤ I VY, OBČANIA NÁŠHO KRAJA!
 
V týchto dňoch vaše občianske združenie Feidias pripravuje zaujímavú novú akciu v Habure. Zároveň chystáte ďalší ročník dnes už nielen v regióne výnimočného podujatia - sochárskeho sympózia. Nie je to na lekára z Bratislavy priveľa? Aj takéto otázky a odpovede prináša rozhovor s Ľubošom Hriňom, predsedom občianskeho združenia Feidias.
 
Som Humenčan, takže som tu doma. Našou inšpiráciou pre akciou bolo nielen nadviazanie na sympóziá. V Habure máme drevený kostolík a neďalekému návršiu kraľuje socha Kniežaťa Laborca od akademického sochára Jána Ťapáka. Kto sa od kostolíka vyberie k soche, absolvuje krátku prechádzku strmým holým kopcom, v lete náročnou v horúcom počasí. Kopec bez stromov je v tejto lokalite podivnou výnimkou, veď navôkol sú divoké lesy a úchvatná nedotknutá príroda.
 
Takže na návrší mienite vysadiť alej. A spríjemniť tak turistický chodník.
No nielen to je cieľom. Alej by sa mala tiahnuť od kostolíka nahor, presný plán bude dielom akademického architekta z Prahy Ľuboša Loibla.
 
Prečo z Prahy a nie ktosi z okolia, kto to tu dobre pozná?
Ľuboš náš región pozná veľmi dobre. Časť jeho srdca je spätá s našim krajom. Od počiatku je podporovateľom odkazu Oleny Mandičovej – Šinály, na ktorom stoja emocionálne i racionálne základy sochárskych sympózií, veď sám stál pri ich zrode. Navyše bez jeho technických zručností a ovládania lesníckej techniky by to aj ostatní umelci mali so sochami presahujúcimi neraz i päť metrov a hmotnosť dvesto kilogramov oveľa zložitejšie.
 
Priblížte nám zámer aleje.
Predpokladáme na kopci vysadiť dvojradovú alej s lipou malolistou. Technicky je dôležité, že bude slovenského pôvodu, proste chceme zodpovedne vysádzať domácu neinvazívnu rastlinu, percento invazívnych totiž v našej domovine neúmerne rastie. Lipa je zároveň našim nepísaným národným symbo lom, lepšiu voľbu vzhľadom na sochu a kostolík asi nemáme. Alej pahorok nielen skrášli, ale bude plniť aj svoju síce drobnú, ale dôležitú enviromentálnu funkciu.
 
Ste občianske združenie. Ako mienite alej financovať?
Financovanie má trocha dobrodružný charakter. Projektom aleje sme sa zúčastnili tohto - ročnej výzvy Nadácie Ekopolis a predstavte si, že spomedzi ostatných v Prešovskom samosprávnom kraji sme ju vyhrali. Nesmierne si to vážime a víťazstvo je pre nás zaväzujúce. Dobrodružné je preto, lebo konečná výška dotácie závisí od celoslovenského hlasovania, v ktorom občania rozhodnú o poradí projektov, víťazov z ostatných siedmich krajov. Konečný víťaz obdrží 4.500 Eur a podľa umiestnenia príspevok klesá na 1.500 Eur. Naše náklady predstavujú viac ako 6.000 Euro.
 
Znamená to, že vám záleží na každom hlase.
Isteže. Chcel by som poprosiť vašich čitateľov a napokon i občanov, aby na náš projekt zahlasovali na internete. Hlasovanie nájdu na stránke https://spoludokazemevela.sk/. Jednoduchšie je naskenovať si priloźený QR kód do mobilného telefónu alebo tabletu. Kto má aplikáciu Slovnaft move, môže svoje hlasovanie zduplikovať prostredníctvom nej. No verejnosť sa projektu môže zúčastniť aj neskôr, pri výsadbe a následnou starostlivosťou.
 
Ako to chcete dosiahnuť? Postaršie ročníky si zo základnej školy pamätáme mierne otravný predmet zvaný pozemky. Dodnes stoja v Humennom stromy, ktoré som ako ôsmak či deviatak pomáhal vysádzať. Pocit, že som bol pritom, nosím v sebe celé tie roky, čo okolo nich prechádzam. Myslím, že by v budúcnosti rovnaký pocit mohli zažívať i naše deti a vnuci.
 
Kedy začnete s výsadbou?
V septembri. Sadenice musíme objednať vo veľkom predstihu, aby sme v čase výsadby mali potrebnú výšku a silu. Výsadba bude profesionálna, no spomínaná občianska a dobrovoľnícka angažovanosť si svoje miesto nájde.
 
Na záver nás oboznámte s termínom tohtoročného sochárskeho sympózia.
Na tomto mieste treba uviesť, že sympózium je rovnako dielom Nadácie Drevený kostolík Habura. Uskutoční sa v tradičnom termíne v druhej polovici augusta a ako po iné roky do Habury zavítajú poprední slovenskí a českí umelci, v tomto roku pribudnú aj poľskí a ukrajinskí.
 
foto: Alej kniežaťa Laborca
zdroj: Feidias, o.z.