Rozhovor: Pravoslávni veriaci sa na Veľkú noc ešte len chystajú

 

Prečo pravoslávna cirkev slávi Veľkú noc o týždeň neskôr ako napríklad katolíci, či evanjelici?

Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom. Ten používal celý kresťanský svet do 16. storočia. Máme však aj iný dôvod. Práve na našu Paschu, teda naše vzkriesenie Isusa Christa, vzplanie v Jeruzaleme blahodarný oheň (Svätý oheň sa objavuje v Jeruzaleme v chráme Božieho hrobu už takmer dve tisíce rokov na Paschu ako svedectvo víťazstva Spasiteľa nad hriechom a smrťou – poznámka redakcie). To je dôkaz, že termín Paschy má byť podľa juliánskeho kalendára.

 

Aké je miesto Veľkej noci v živote a viere pravoslávneho veriaceho?

Pascha, vzkriesenie Isusa Christa, je najväčší sviatok. Je to najväčšia duchovná radosť. Človek, keď prichádza do Božieho chrámu, prežíva duchovnú radosť. Keď spievame v chráme krásny pozdrav: Christos voskrese, Christos vstal z mŕtvych, v týchto slovách je vyjadrená celá teológia a zmysel nášho ľudského bytia. V tom je vyjadrená naša viera a nádej. Náš život telesnou smrťou nekončí. Po smrti existuje večný a blažený život. 

 

Kristove zmŕtvychvstanie dáva teda ľudskej existencii zmysel?

Ak by nebolo zmŕtvychvstanie, bola by naša viera zbytočná. Zbytočná by bola naša námahy, pôsty i chodenie do chrámu. Vzkriesenie Christa je základ, ktorý dáva zmysel našej viere, ale aj nášmu bytiu a tomu, čo robíme pre Boha, cirkev a našu spásu. 

 

Akú podobu má slávenie hlavných štyroch veľkonočných dní?

Týždeň pred Paschou sa volá Strastný týždeň. Pripomíname si cez neho zradu Isusa Christa, jeho utrpenie a umučenie. Vo veľký štvrtok slúžime liturgiu, na ktorej si pripomíname ustanovenie svätej Eucharistie. V piatok je najväčší pôst. V ten deň si pripomíname smrť Isusa Christa, jeho umučenie na Golgote. V tento deň sa neslúži svätá liturgia. Ráno bývajú Cárske časy, na ktorých sa čítajú štyri evanjeliá, ktoré pripomínajú zradenie, bičovanie, posmievanie, rúhanie Christovi a jeho umučenie. V piatok večer sa slúži večiereň, na ktorej vynášame plaščenicu. Je to plátno, kde je zobrazený Isus Christos, ako sa vkladá do hrobu.

 

Teda nie Boží hrob so sochou, ako sme zvyknutí z katolíckych chrámov, ale plátno.

Naša cirkev nemá sochy. My máme písané ikony. Plaščenica je teda ikona na plátne, na ktorej je zobrazené ukladanie Isusa Christa do hrobu.

 

Sobota už je očakávaním zmŕtvychvstania.

Na Veľkú sobotu je pripomienka zostúpenia Isusa Christa do adu k starozákonným ľuďom, ktorí tiež očakávali jeho príchod. Christos aj im zvestoval svoje zmŕtvychvstanie. Vyvrcholením je polnoc zo soboty na nedeľu. Vtedy už spievame slávnostné Christos voskrese. V nedeľu bude slávnostná liturgia vzkriesenia Isusa Christa. Po nej posväcujeme paschálne pokrmy. Medzi ne patrí po 40 dňovom pôste aj mäso. Ľudia pripravujú koláč Paschu, ktorý pripomína tŕňový veniec Isusa Christa. Ten sa vkladá do košíka. Spolu s ním aj vajíčka, klobásu. Teda všetko, čo človek nejedol počas pôstu. 

 

Väčšina pravoslávnych veriacich u nás žije na východnom Slovensku. Dokážu veriaci v Bratislave zachovávať zvyky a vieru predkov?

Viacerí odchádzajú z Bratislavy na sviatky domov na východ. Viacerí však zostávajú a zachovávajú tradície, zvyky a vieru. 

 

Autor: Radoslav Pavlík

Zdroj: 
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/940496-pravoslavni-veriaci-sa-na-velku-noc-este-len-chystaju/