Rozhovor. Režisér filmu Andy Warhol – americký sen: Matka bola jedinou ženou jeho života

Andy Warhol – americký sen je film režiséra JÁNA ĽUBOMÍRA SLIVKU a scenáristky PETRY BABIČ SLIVKOVEJ. Je o kráľovi pop-artu, ktorý sa síce narodil v americkom Pittsburghu, ale jeho rodičia pochádzali z Mikovej pri Medzilaborciach.

Film premietnu na festivale Art Film Fest v Košiciach. Hosťom festivalu je synovec umelca James Warhola, ktorý s filmármi zavítal do Medzilaboriec, kde si prezreli rekonštrukciu múzea.

O čom film je?

- Film je primárne o Andym Warholovi a jeho koreňoch. O čom je, priblížim bonmotom, ktorý rád používal: „I am from nowhere", čiže „Ja som odnikadiaľ".

Väčšina filmov o Warholovi, ktoré som mal možnosť vidieť, vrátane dokumentov o ňom v zahraničných televíziách, sa končia práve touto vetou. My touto vetou začíname.

Odnikadiaľ je zdrojom inšpirácie jeho života, jeho tvorby, ktorá mu bola sprostredkovaná rodičmi emigrantmi, v prvom rade jeho mamou. On sám sa narodil až v Pittsburghu. Jeho mama bola veľmi tvorivá a talentovaná. Bola veľmi dobrá kresliarka, aj keď, pravda, ľudová. Veľmi dobre spievala. V New Yorku dokonca Andy vydal platňu jej spevov.

Mama mu sprostredkovala celú náboženskú kultúru, vieru a celý jeho duchovný svet. Žila s ním až do roku 1972, kedy zo zdravotných dôvodov odišla späť do Pittsburghu, kde zomrela v seniorskom dome.

Andy s ňou prežil celý život, bola jeho múzou a inšpiráciou. Povedal by som, že to bola jediná žena jeho života.

Kde všade ste film natáčali?

- Na Slovensku, samozrejme, v Mikovej. Kladiem si otázku, čo je dôležitejšie - či to, že Medzilaborce sú pri Mikovej, alebo Miková pri Medzilaborciach. Miková je podľa mňa nedocenená. Andy tam nemá sochu, nemá pamätnú tabuľu. Je tam kus plechu pri vstupe do obce, kde je napísané, že je to rodisko jeho rodičov.

Je veľmi dobré, že v Medzilaborciach, asi pätnásť kilometrov od Mikovej, vzniklo múzeum, že prebieha jeho prestavba, a púta tak pozornosť na celý tento región.

Vnímame inšpiráciu Andyho Warhola práve cez ikonostas, cez maľby spojené s gréckokatolíckou cirkvou až byzantským náboženstvom, ktoré mu mama sprostredkovávala.

Rodina chodievala do chrámu v Pittsburghu, ktorý postavili naši emigranti. Cesta sa volala Russian valley, teda Ruská dolina, ale ide o nepresný americký preklad, správne by sa mala volať Rusínska dolina. Andy a jeho bratia vyrastali v tejto komunite v Pittsburghu. Vycestovali sme tam, natáčali sme v chráme s kaplánom, ktorý ho desaťročie vedie.

Boli sme v Múzeu Andyho Warhola. Tiež aj v ich rodičovskom dome, čo nám umožnil práve James, pretože rodina dom predala. On ho znovu kúpil a rekonštruuje ho. Bude znovu súčasťou múzea v Pittsburghu a budú ho môcť navštíviť turisti.

Dlhé roky v tom dome neboli žiadne médiá. Trúfam si povedať, že sme boli prví, ktorí sme sa tam dostali s kamerou, práve na základe kontaktu s Jamesom, ktorý nám sprostredkoval riaditeľ Múzea moderného umenia v Medzilaborciach Martin Cubjak.

Kde ešte na Slovensku ste natáčali?

- V Múzeu moderného umenia v Medzilaborciach. Predtým sme boli v Topoli, v Múzeu Rusínov v Prešove. Takisto sme točili aj v Slovenskej národnej galérii, ktorá vlastní deväť obrazov Campbellových polievok, čo je najväčšia kolekcia diel Andyho Warhola v štátnych zbierkach.

V galérii sa chystajú stále expozície. Verím, že Warhol bude jednou zo súčastí expozície národnej galérie.

Aj keď bol v čase socializmu považovaný za dekadentného buržoázneho umelca, neučilo sa o ňom na školách, myslím si, že by mal byť možno už aj maturitnou otázkou.

Význam Warhola pre nás rastie, celospoločensky a celoamericky aj v obdive k tomu, že dokázal ako dieťa emigrantov preraziť v Amerike, vyštudovať a uspieť v New Yorku, v cudzom prostredí, čo sa nie každému z tejto komunity podarí. On to urobil famózne a stal sa celosvetovou celebritou.

Americké To make it, teda dokázať to, výzva, ktorú spoločnosť v sebe nesie, je dôkaz american dream, teda amerického sna. Podľa toho sme pomenovali aj film: Andy Warhol - Americký sen.

Kedy bude mať premiéru?

- Film premietame vo štvrtok a v piatok večer na festivale Art film fest v Košiciach v režime Working Progress, čo znamená film vo vývoji. Niektoré materiály a dokumenty, ktoré v ňom používame, máme vydopytované v Amerike. Napríklad z univerzity v Pittsburghu, na ktorej Andy študoval, nám dali materiál v low rest, v nižšej rozlišovačke, aby sme si vybrali, čo potrebujeme.

Teraz nám pošlú high rest, teda vysielaciu rozlišovačku. To znamená, že film, ktorý budeme premietať, je ešte v nižšej kvalite, pretože sme ho nestihli technicky a technologicky dokončiť.

Keďže James je na festivale ako hosť, povedali sme si, že urobíme jednu pracovnú kópiu, ktorú premietneme a s ktorou budeme ďalej pracovať. Je dosť pravdepodobné, že tento film, ktorý premietneme, uvidia diváci v tejto podobe len raz a ešte tam určite budú nejaké malé zmeny.

Kedy vznikne definitívna podoba filmu?

- Definitívna podoba bude televízna, ide o dva filmy. Pokiaľ viem, televízia sa ich chystá vysielať v období vianočných sviatkov. Spravili sme teda dvojdielnu verziu, ale materiálu máme tak veľa, že si trúfame spracovať ešte tretí diel o Andyho spolupracovníkoch, o jeho ďalšom živote po atentáte.

Medzitým už komerčné televízie urobili bulvárne dokumenty, ku ktorým sa my nehlásime, pre nás nie sú vzorom. James nás pochválil a poďakoval sa nám v mene rodiny, že konečne sme zmapovali aj rodinné zázemie umelca, nielen bulvárnu stránku jeho života.

Známy je nielen Andyho výrok, že je odnikadiaľ, ale aj to, že každý raz zažije 15 minút slávy. Ako ste ho pretavili do filmu?

Petra Babič Slivková: Myslím si, že práve tento výrok sa dá aplikovať na dnešnú spoločnosť, na sociálne siete. Je však ironicky neaplikovateľný na neho, pretože by som kontrovala japonským príslovím, ktoré hovorí, že človek zomrie dvakrát, raz fyzicky a druhý raz, keď sa poslednýkrát vysloví jeho meno na tomto svete.

Myslím si, že Andy tu bude veľmi, veľmi dlho. Práve jeho sláva alebo skôr to, ako ovplyvnil nielen umenie, ale aj proces tvorby umenia, tvorby videoklipov, reklám a propagácie vecí, sú až do detailov nevypátrateľné. V tom je Andy absolútne svetový a nekonečný, jemu tých pätnásť minút nepatrí.

Jana Otriová
redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23185193/reziser-filmu-andy-warhol-americky-sen-matka-bola-jedinou-zenou-jeho-zivota.html

foto:
Režisér Ján Ľubomír Slivka (vľavo s klapkou) a scenáristka Petra Babič Slivková pri natáčaní filmu s Jamesom Warholom a riaditeľom Múzea moderného umenia v Medzilaborciach Martinom Cubjakom (v strede).
(autor: Korzár/Jana Otriová)