Rozhovor. Rusínska škola v Čabinách prežije vďaka zmene v zákone

Pre rusínske školy sa možno črtá o čosi lepšia budúcnosť. Prinajmenšom v tom, že od ďalšieho školského roka začnú platiť liberálnejšie podmienky pre malotriedky v najmenších obciach. Umožnila to čerstvá zmena v školskom zákone. O najnovšej situácii v rusínskom školstve hovoríme so štátnym tajomníkom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Petrom Krajňákom.

 

V súčasnosti fungujú na Slovensku dve rusínske školy. Ktoré to sú?

Ide o dve základné školy. Jedna je v Čabinách v okrese Medzilaborce, kde je základná škola s rusínskym vyučovacím jazykom s prvým až štvrtým ročníkom s ôsmimi žiakmi. Druhou je Základná škola s materskou školou v Kalnej Roztoke v okrese Snina. Táto je vedená ako škola s vyučovaním rusínskeho jazyka a má tiež triedy s prvým až štvrtým ročníkom. Navštevuje ju 19 žiakov. Naposledy zanikla malotriedka v Bajerovciach v okrese Sabinov. Všeobecne však pokusy zaviesť vyučovanie rusínskeho jazyka boli aj v ďalších obciach hneď od školského roka 2007/2008, keď sa rusínsky jazyk na Slovensku zaviedol do vyučovacieho procesu. Školy však dlho neprežili.  

 

Čo sa najnovšie zmenilo v školskom zákone a ako sa to dotkne rusínskeho školstva?

Podstatná zmena nastala v tom, že sa výlučne pre národnostné školy zrušila podmienka najnižšieho počtu školákov. Novelizácia školského zákona, ktorá začne platiť od 1.9.2016, smeruje k odstráneniu najnižšieho počtu žiakov v triedach základnej školy zriadenej len s ročníkmi prvého stupňa (a tiež na druhom stupni základnej školy). Napríklad doteraz platilo, že minimálny počet žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy bol 12, alebo na druhom stupni muselo byť najmenej 15 žiakov v triede. Zmenou zákona budú môcť byť aj nižšie počty žiakov. Pre rusínsku národnostnú školu v Čabinách to znamená, že nezanikne a môže pokračovať.

 

Akým spôsobom dnes môže vzniknúť rusínska škola?

Školy s rusínskym vyučovacím jazykom, respektíve s vyučovaním rusínskeho jazyka, už dnes môžu vzniknúť tak, že sa každá pretransformuje z existujúcich základných škôl. Takto sa to naposledy udialo v Kalnej Roztoke. 

 

Kde vidíte najväčší potenciál na takúto transformáciu a koľkých detí by sa mohlo v budúcnosti týkať rusínske školstvo?

Určite najlepšie predpoklady pre vznik takýchto škôl sú v okresoch Snina, Medzilaborce, Humenné, Stropkov, Svidník, Bardejov či Stará Ľubovňa. Rovnako je potrebné vytvoriť ponuku v mestách, kde žijú mladé rusínske rodiny, ako Prešov, Vranov nad Topľou, Poprad, Košice či Bratislava. Počet detí sa nedá odhadnúť, záleží na zriaďovateľoch škôl, ako k tejto téme pristúpia.

 

Aká metodická pomoc sa plánuje pre potenciálne rusínske školy a rusínskych učiteľov?

Za dôležité považujem posilniť postavenie metodika pre rusínske školstvo na Metodicko-pedagogickom centre v Prešove, kde bude potrebné mať človeka na plný pracovný úväzok. Pri príprave aktualizovaných požiadaviek sa musíme zamerať na prípravu pedagogického personálu pre materské školy a taktiež na to, aby sme zabezpečili didaktické pomôcky na základe požiadaviek z praxe.

 

Osobitným problémom sú malotriedky v malých obciach, práve v nich sú roztrúsené deti, ktorých rodičia by možno privítali rusínske školy. Ako plánujete pomôcť takýmto malotriedkam?

Neplnoorganizované základné školy v regiónoch, kde sa hovorí po rusínsky, mali doposiaľ problém s limitom najnižšieho počtu žiakov. Novelizáciou zákona sa pri tzv. „malotriedkach“  pomôže 36 slovenským školám, 23 maďarským a taktiež našej rusínskej škole v Čabinách. Všetko sú to školy, ktoré majú v súčasnosti menej než 12 žiakov a od nového školského roka by mali problém so svojou existenciou. V blízkej budúcnosti bude osud všetkých málotriedok predmetom diskusie v súvislosti so zmenou zákona o financovaní škôl. Dňa 11. júla 2016 bude na ministerstve školstva prvé zasadnutie pracovnej skupiny k vypracovaniu Koncepcie rozvoja výučby rusínskeho jazyka a kultúry v materských školách, základných školách a stredných školách. 

 

Zhovárala sa Táňa Rundesová