Rozhovor s Annou Hlaváčovou...

...režisérkou a scénaristkou dokumentárného filmu Jozef a jeho bratia (pracovný názov Optanti).

V spolupráci Združenia inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) a Ústavu pamäti národa (ÚPN), s finančnou podporu MK SR - program Kultúra národnostných menšín 2009 vznikol dokumentárny film „Jozef a jeho bratia“. 

Aký bol  zámer dokumentu a v čom je možný jeho prínos?
Zámerom bolo prvýraz spracovať problematiku povojnovej Opcie čs. občanov, ktorá sa týkala prevažne rusínskej národnosti, do ZSSR. 

Keďže z opcie nie sú filmy vo filmových archívoch, na čom ste postavili filmový dokument?
Základom bolo rozprávanie vzácneho človeka – pána Jozefa Bobalika, ktorý v Ústave pamäti národa vydal aj knihu spomienok na Gulag „Sedem rokov na Severe“ *. Je to výborný rozprávač s pamäťou, ktorá obdivuhodne vzdoruje času. Tón jeho rozprávania približuje Opciu veľmi objektívne, takže pre filmára nie je problém stotožniť sa s ním.      

Ako ste riešili vizuálnu podobu diela?
To bola na veci najťažšia úloha, lebo rozprávačov zdravotný stav nedovoľuje, aby sa príliš vzďaľoval bydlisku. Dá sa povedať, že rozprávanie sme obrazovo prekrývali, a to jednak zachovaným archívnym fotografickým materiálom, jednak fragmentami sovietskeho propagandistického filmu 30-tych rokov, ktorého ladenie sa hodí k sľubom agitátorov, presviedčajúcich rusínske obyvateľstvo k opcii prísľubom raja na zemi.

Rozprávač vo filme hovorí po slovensky. Ako ste do filmu dostali skutočnosť, že Opcia sa týkala predovšetkým Rusínov?      
Rozprávanie sme na niekoľkých miestach prerušili rekonštrukčnými scénami, ktoré ukázali rusínsku kultúru. To sa týka predovšetkým scény tancovačky, na ktorej sa odohrala scéna prečítania protistalinského letáku. Optant Jozef Bobalik bol za to odsúdený, hoci to urobil pod hrozbou zastrelenia. Túto scénu sme inscenovali s rusínskym folklórnym telesom Račkaňa v Beloveži. V Lukove sme sa usilovali zachytiť kultúru, ktorú vtedy optujúci Rusíni opúšťali – drevenú architektúru, krásnu vo svojej jednoduchosti a vrúcnosti.

Drevená architektúra by mohla byť samostatnou témou filmu. Na akom princípe ste ju začlenili do Vášho dokumentu? 
Pre Lukov je typický predovšetkým drevený kostolík. Čím väčšie bolo ich sklamanie novou realitou, tým viac sa optanti k nemu v spomienkach vracali. Nejde tu však len o nostalgiu. Predovšetkým interiér kostola vytvára v rovine obrazu dôležitý kontrast so sovietskym propagandistickým filmom. Ideovo to znamená zápas medzi komunistickou a kresťanskou koncepciou sveta, ktorý prebiehal nielen v srdciach a mysliach optantov, ale v oveľa širšom rámci. Práve tento zápas ideí vytvára širšiu rezonančnú plochu, priestor na zamyslenie minimálne v rámci Slovenska.      

Ako by ste dokumentárne dielo charakterizovali?
Ide o fim na báze „oral history“, ktorého princípom je ukázať ako sa dejiny prejavujú v konkrétnom ľudskom osude. V ideálnom prípade rozprávač zachytí viac ako len svoj príbeh. Niekedy jeden človek môže v sebe uchovať celé svety, či sprostredkovať celú dejinnú udalosť.

Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na premiéru.
-lj-
 

Jozef a jeho bratia (Optanti) -  45min,  2009 SR,  © ZIRS a ÚPN
Realizačný kolektív:          
1. kamera:             Igor Sivák
2. kamera:             Ondrej Krajňak 
strih:                       Alan Bezák
hudba :                   Pavol Malovec
dokumentarista:    Beáta Lipinská
producent:             Ján Lipinský
scenár a réžia:      Anna Hlaváčová

* Publikácia autobiograficky zachytáva roky autorovho života strávené na nútených prácach v pracovných lágroch. Svoju táborovú skúsenosť, ktorá J. Bobalika priviedla až na ďalekú Kolymu, sám nazýva „zapolárnou akladémiou”. Kým sovietska propaganda sa podpísala pod opciu občianstva, ktorej sa autor zúčastnil ako jeden z mnohých tisícov občanov Slovenska, sovietska NKVD stála za jeho vykonštruovaným procesom so strastiplnými dôsledkami. Kniha rozprávača s fenomenálnou pamäťou je napísaná pútavým štýlom. Spôsob, akým vykresľuje sovietske pracovné tábory, vypovedá nielen o jeho skúsenosti, ale aj o skúsenosti občanov, zavlečených na nútené práce do Sovietskeho zväzu