Rozhovor s Ivanom Popom

31.03.2008

Prinášame Vám (dvojjazyčne) rozhovor s historikom prof. Ivanom Popom* (ČR, Cheb) o jeho pohľade na aktuálne udalosti na Podkarpatí.

Pán profesor, ako vnímate situáciu okolo "rusínského Kosova" po vyhlásení Deklarácie.... ( rusínFÓRUM, 31.01.08 - Rusíni sú odhodlaní ...) Snemom podkarpatských Rusínov?
*Vidím situáciu ako privátnu iniciatívu provokatívneho charakteru, zároveň veľmi nedomyslenú. Problém Kosova a problémy Rusínov na Podkarpatí nemajú nič spoločného, povedal by som, že sa diametrálne rozchádzajú - v historickom, kultúrnom, geopolitickom a nakoniec aj v národnostnom charaktere, mentalite týchto porovnávaných etník. Rusíni nikdy vo svojej histórii nepovstali proti dominantnému nad nimi národu, štátu, vždy vedeli prispôsobiť sa, ignorovali ten štát, ktorý ignoroval ich a venovali sa radšej svojím rodinným starostiam. Problém Podkarapaťja je problémom „jaltskej“ Európy, ktorá sa zrútila spolu s rozpadom Sovietskeho zväzu, pričom Rusíni svoju príležitosť prespali a nevyhlásili, tak ako pobaltské republiky, neplatnosť tých „diplomatických“ dokumentov, ktorými boli priviazaní do ZSSR. Pričom mali viacero nespochybniteľných dôvodov, stali na pevnejších základoch ako u „Pribaltijcoch“, ktorých parlamenty, nech už boli akékoľvek povahy, v roku 1940 hlasovali za vstup do ZSSR. Rusíni nič také nikdy neurobili, a tak zostali pripútaní k východnej Európe, pretože ich komunistická elita, iná v roku 1991 na Podkarpatí jednoducho neexistovala, nielen že nebola spôsobilá riešiť následky bezprávnej československo-sovietskej dohody z roku 1945, ale odstúpila pod tlakom L. Kravčuka (1. prezidenta Ukrajiny po roku 1993) aj od požiadaviek na autonómiu. A takto zostalo Podkarpatie posledným skanzenom jaltského rozdelenia Európy.
**1. Я вижу тоту ситуацію як приватну ініціативу провокативного характеру, при тому дуже недомыслену. Проблема Косова и проблема русинув на Подкарпатську ни мавуть нич общого, я бы казав, ош они діаметрално нисходяться - исторично, культурно, геополітично и национальным характером, менталітетом сих нещасно покладеніх рядом етник. Русины нигда у свойув истории ни повставали против домінантного над ними народа, державы, они знавуть приспособлятися, ігноровати тоту державу, яка їх ігнорує и заниматися свойими сімейныма проблемами. Проблема Подкарпатя є проблемов Ялтинської Європы, яка ся розпала из розпадом СССР, но русины при тому свуй шанс проспали и ни выголосили як балтійскі республіки денонсацію тых “дипломатичных” документув, за якима были прикапчані до СССР. При тому што мали булше подстав як прибалты, бо прибалтійські парламенты у 1940 р., які были такі были, айбо проголосовали за вступ до СССР. Русины такоє не зробили нигда, айбо и так опсталися прикапчані до Восточної Європы, бо їх комуністична еліта, а иншої ни было на Подкарпатю у 1991, ни спсобна была ни то што рішитися на нивызнання правомочночности чехословацько-совіцького договору 1945, ай удступила пуд уговорьованя Л.Кравчука уд требования даже автономійи! Тай за тото Подкарпатя опсталося послідным скансеном Ялтинського розділиня Європы.

Aký veľký záujem môže mať Rusko na rozohrávaní hier s rusínskou kartou?
*Záujem Ruska o Podkarpatie – to je demagógia čistej vody (hrubého zrna). Pred Ruskom stoja výzvy globálneho sveta pri obnove ich veľmocenskej pozície, ďaleko vážnejšie problémy majú s Ukrajinou, a určite to nie sú problémy podkarpatské a rusínske. Ruskí „bratia“ boli najtvrdšími ukrajinizátormi za obdobie 50 sovietskych rokov, to Rusíni nikdy nezabudli, a pokiaľ dnes niekto hovorí niečo iné, trpí stratou pamäti. „Rusi nám nikdy nepomohli, aj keď mohli“ to sú slová I. Bokšaja z roku 1937, aj dnes som pripravený sa pod tieto slová podpísať.
**Про інтерес Російи до Подкарпатя - то є демагогія чистої воды. Перед Російов стоять глобальні проблемы одновлення її велмоценських позицій у світі, далеко важніші проблемы из Украйинов, но не подкарпатські и не русинські. Руські “братя” были май твердыми украйинизаторами майже 50 совіцьких рокув, та тото русины не забыли, а тот ко говорить иншоє страдає повнов стратов памняти. “Руські нам нигда ни помогли и коли гонни были” , сесе слова И.Бокшая, высказані ним у 1937 р. и я ся пуд нима годен пудписати.

Aký vplyv na dianie na Podkarpatí majú dve združenie rusínskych organizácii – Snem podkarpatských Rusínov (Dimitrij Sydor) a Národna rada Rusínov Zakarpatska (Evgen Župan)?
* Úloha (váha) snemu je vlastne žiadna, pre túto skutočnosť hovorí fakt, že v posledných rokoch už nikto nechcel zobrať na seba úlohu lídra. Bezvýchodisková situácia na Ukrajine prináša svoje plody, idea snemu „vyhorela“. Podobne Rada... , to je tiež len náhražka rusínskeho hnutia, venuje sa len organizovaniu folklórnych kolektívov a kultúrnych podujatí.
** Роль Сойма майже нияка, про сесе говорить тот факт, ош у послідні роки уже нико не хотів брати на себе його “руководство”. Безвыходность ситуаційи в Украйині робить своє діло, ідея Сойму выгоріла. Рада... є яковись награжков русинського движенія, но на уровню організації фолклорных груп и сят.

Prekvapilo Vás stanovisko Svetovej rady Rusínov pod vedením P.R. Magocsiho ku Deklarácii….?
*Dištancovanie sa Svetovej rady Rusínov od deklarácie sa dalo očakávať. No treba povedať, že aj táto organizácia už tiež dávno „vyhorela“. To je prirodzený proces, ale aj práca zainteresovaných členov-spolkov (združení), lebo za 10 rokov strácajú ľudia záujem a čo horšie, že niet sa čím pochváliť, nie sú žiadne výsledky. Svetové kongresy Rusínov sú bezzubé, dávno sa už pretvorili na folklórne festivaly.
Niektoré kongresy boli zaujímavé, ale len dovtedy, pokiaľ sa Rusíni spoznávali medzi sebou, to bolo na začiatku 90. rokov Navyše Svetová rada, nie aby zjednocovala jednotlivé regionálne organizácie a skôr prispieva k ich rozoštvávaniu, deleniu na „svojich“ a „opozičných“. O čom tu potom chceme hovoriť?
**Діштаноцованя Світової рады уд Деклараційи дало ся чекати. Но и сися “організація” уже давно повнустю выгоріла. Сесе природній процес и діла булш важных сполкув, бо через 10 рокув люди утрачавуть до них інтерес, тым булше, што похвалитися їм нічим.
Конгресы беззубі, перетворилися давно на фольклорні фестивалі. Пару їх были інтересні докіль ся русины знакомили межи собов у началі 90-х рокув. До того щи т.зв. Світова рада ни то штобы зєдновала регіоналні організації, а скорше розєдиняє на “свойих” и “опозичных”, та про што тут говорити?

Keď zaznelo už meno P.R. Magocsiho, ako sa Vám pozdáva jeho projekt „Národ odnikiaľ“ ?
*„Národ odnikiaľ je najhrubšiu urážkou každého mysliaceho Rusína. Formovanie národa „karpatských Rusínov“ tak ako aj deklaratívne rozpracovanie jazykového všeorusínského „kojne“ (jedného rusínskeho jazyka) - to všetko je megalománia postavená na hlinených nohách. Ako môže niekto zabudnúť na skutočnosť, že Rusíni sú zase po obidvoch stranách „železnej opony“, teraz Schengenskej. Rusíni sa rozchádzajú jazykovo, kultúrne, politicky, prispôsobujú sa štátom v ktorých žijú, to všetko sa nezmenilo, ale sa v súčasnosti ešte viac prehlbuje.
**„Народ нивыдкы” є май груба уражка діла кождого мыслячого русина. Формованя народа “карпатських русинув” так як и декларативна розробка языкового общерусинського койне – сесе ушитко мегаломанія на глиняных ногах. Як мож забыти ош русины типир изась по оба боки “желізного занавеса”, типир Шенгенського? Они росходяться языково, културно, політично, приспособлявучися до тых держав, у котрых живуть и сесе ся ни змінить, ай углубить.

Začiatkom marca (7.) uplynul už rok, odkedy Oblastná rada v Užhorode uznala Rusínov za samostatnú národnosť. Aký vplyv malo rozhodnutie oblastnej rady na centrálnu politickú scénu vo volebnom roku 2007? Akú veľkú úlohu tu zohráva Rusín Viktor Baloha, vedúci sekretariátu prezidenta Juščenka, ktorého, sledujúc miestnu tlač, ukrajinskí nacionalisti nemajú veľmi v láske?
*Žiadna. Centrálna ukrajinská vláda a jej prezident sa topia v hlbokých ukrajinských problémoch a pre nich nejaká provinčná, marginálna, rusínska problematika neexistuje, oni si pre ňu nenašli, ani nikdy nenájdu čas. Viktor Baloha mohol sa tejto téme venovať, keď bol provinčným politikom. Teraz, keď je v centre diania, bol by na smiech svojmu okoliu, pokiaľ by sa v Kyjeve pýšil rusínstvom. Ukrajinskí nacionalisti ľúbia len seba a ostatných nenávidia, to je nakoniec vlastné všetkým nacionalistom.
**Ниякий. Централна украйинська влада и президент потопавуть у глобальных украйинських проблемах и діла них якась провінчна, маргільна русинська проблема просто ниекзістує, они на ню ни мавуть и ни будуть мати нигда час. В. Балога муг сисю проблему замічати, коли бов провінчным політиком, но типир у центрі бов бы смішным у свойому окруженію, кедьбы у Києві носився из русинством. Украийинські націоналісты люблять лем себе, а ушитких иншых ненавидять, сесе характерно діла ушитких нацоналізмув.

Pokiaľ stačím sledovať slovenské média, tak otázka Podkarpatskej Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny) sa tu „po Kosove“ neobjavila, napriek tomu, že sa jedna o územie bezprostredne hraničiace so Slovenskom. Venovali sa danej problematike české média?
*České média, od samotného začiatku roku 1989, sú orientované na západ. Aktuálne sa venujú svojím „8“ (1918, 1938) rokom a v tom si niekedy spomenú aj na Podkarpatskú Rus. Prijal som pozvanie na besedy v televízii, aj v rozhlase na túto tému. Aktuálnym problémom Rusínov sa nevenujú, ešte tak dokumentaristi, ale asi v podobnom duchu, ako českí intelektuáli v 20-30. rokoch. Idú na Podkarpatie, vyhľadajú hlboko v horách nejakého čudáka, alkoholika, samotára a dlho sa mu venujú a potom tu v Čechách ukazujú, akí sú Rusíni primitívi, oni vravia naturálni, prírodní ľudia. V tých filmoch, v skutočnosti vystupujú horali – huculi, teda ukrajinská etnografická grupa a skutočnosť, že na Podkarpatí 4/5 ľudí Rusínov žije na rovine, nevedia.
**Чеські медіа занйяті чеськими “8”, они уд самого начала 1989 повернуті на запад. У тых “8” (1918, 1938) проходить и Подкарпатська Русь, я принимав участіє у телевізійных и радіо- передачах на сисі темы. Современным положеньом русинув ни інтересувуться, хиба што кінодокументалісты, што у тому ж стилю, як и чеські інтелектуалы 20-30-х рр. идуть на Подкарпатя, углядувуть глубоко у горах даякого чудака, алкоголіка, самотаря и довго знимавуть го, а пак тут указувуть які тото примітивы (они кажуть, природні люди) русины! Хотя у них фігурувуть горяни-гуцулы, власне украйинська етнографична група, а тото ош 4/5 русинув живуть на рунині они и ни знавуть.

Michail Dronov, donedávna študent Prešovskej univerzity, teraz vystupujúci ako predstaviteľ „rusínskeho zemľjačestva“ tvrdí že... „pod vládou Ukrajiny, Rusíni nezostanú Rusínami“ . Ako vidíte perspektívu Rusínov na Ukrajine Vy, pán profesor?
*Dronov sa mýli, lebo on vôbec nepozná podkarpatského Rusína, on pozná Rusínov na východe Slovenska a myslí si, že to je to isté. A to vonkoncom nie je jedno. Na príklade ukážem, že ani najtvrdšia denacionalizácia (odnárodňovanie) Rusínov za sovietskej éry, nepriniesla žiadne výsledky. Základom rusínskeho spoločenstva je rusínska dedina, tá ako hovorila po rusínsky, tak aj hovorí, tak ako gazdovali po rusínsky, aj tak po rusínsky gazdujú dodnes, neprijali medzi seba ani ukrajinské ani ruské obyčaje. Aj keď jeden sa celkom rozšíril, pijanstvo - alkoholizmus. Mestá nikdy neboli rusínske a ani teraz nie sú, tak isto ako tí, ktorí sa považujú za inteligenciu, to je len rusofilsko-ukrajinizovaná skupina, tak títo rozprávajú, a aj samotní Ukrajinci o nich znevažujúco hovoria, ako o „suržykoch“. To znamená že hovoria ukrajinsko- ruským „surrogatom“. Chcem zdôrazniť, že naše dediny nikdy nebudú iné ako rusínske, nikdy nebudú hovoriť po ukrajinsky. Vymieranie nebude, ale nebude ani formovanie „karpato-rusínskeho národa“ po obidvoch stranách Karpát, tak ako to maľuje megaloman Magocsi, to nebolo, nie je a ani nebude....
**Дронов мылиться, бо зовсім ни знає подкарпатського русина, увун знає восточнословацьких русинув и думать ош тото єдно. А тото зовсім ни єдно. Діла приміра укажу, ош и май тверда денаціоналізація русинув за совєцької еры ни добилася фактично нич. Основов русинської спольноты є нашоє село, та оно як говорило по-русинськи, так и говорить, як господарило по-русинськи так и господарить, ни восприняло ни руські, ни украйинські обычаї. Хотя єден розширився, тото пянство. Города нигда ни были русинські и типир ни суть, так як и тоті, што себе рахувуть інтелігенційов, тото русифіковано-украйинизована група, тай тоті говорять, як самі украйинці зневажливо кажуть про них, “суржиком”, то значить украйинсько-руським суррогатом. Так што нашоє село нигда ни буде иншым як русинським и нигда ни буде говорити по-украйинськи. Вымираня ни буде, но и формованя “карпатського русинського народа” по оба боки Карпат, як тото малюе мегаломан Магочи, ни было, ние и ни буде.

Ďakujem za rozhovor.
janlipinsky

Ivan Pop, 26.5.1938, Strabičovo, Mukačevský okres,
- historik - slavista, vedec, publicista, autor mnohých publikácii, vedeckých prác, vedecký redaktor rusínskej orientácie
- strednú školu ukončil v Mukačeve, od roku 1955 štúdium na Fakulte histórie Užhorodskej univerzity, v roku 1960 vylúčený z posledného semestra za odmietnutie spolupráce s KGB pri súdnom procese s „ukrajinskými nacionalistami“.
- v roku 1963 mu bolo umožnené ukončiť štúdium štátnymi záverečnými skúškami, nútený opustiť Podkarpatie.
- 1963-1966 Inštitút slovanských štúdii v Moskve, AV ZSSR,
- 1966 ukončil ašpirantúru
- 1988 získava doktorát historických vied
Po rozpade ZSSR sa uchádza o miesto profesora a riaditeľa Inštitútu karpatských štúdii na Užhorodskej univerzite, s cieľom vychovať novú generáciu vedcov, stáva sa jednou s vedúcich predstaviteľov rusínskeho obrodenia,
- rozpracoval novú koncepciu histórie Podkarpatskej Rusi a národného rozvoja Rusínov, vydal Encyklopédii Podkarpatskej Rusi a Rusínov,
- vystúpil s ideou federalizácie Ukrajiny, namiesto diskusie nastúpila však éra klebiet, ohovárania, intríg, vlastných totalitným režimom v boji s politickým protivníkom( podpory zo strany vedenia univerzity sa nedočkal)
- v roku 1994 sa usadil v Chebe, (Česká republika), kde pokračuje vo výskume histórie a kultúry Rusínov,

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Zo žyvota. Paraska sydyť na lavočki v parku i plače. Prychodyť maleňkyj chlopčik.
-Teto, čom plačeš...?
-Bo jem nykomu nepotribna...!
Odyšov, ale skoro sja zajs vernuv:
-A už jes sja všytkych zvidala....?!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať