Rozhovor s ortopédom Doc. MUDr. Michalom Šteňom, CSc., predsedom ZIRS

„Mladý človek musí byť v prvom rade príkladom v tom, že byť Rusínom neznamená nič menej.“

Ako hodnotíte rok 2007 v rámci činnosti Združenia inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS)?
Nielen minulý rok, ale aj tie predchádzajúce sme sa my, Rusíni žijúci v Bratislave schádzali a snažili sa šíriť svoje názory a stanoviská týkajúce sa rusínskej otázky. Naše stretnutia mali tendenciu presiahnuť región Bratislavy. O rusínskej problematike sme vždy chceli hovoriť aj s tými, ktorých sa to najviac týka – s ľuďmi z východného Slovenska.
Práve rok 2007 sa takpovediac podaril v tom, že sa naša činnosť rozšírila, zvýšil sa počet Rusínov na spoločných stretnutiach. Ukázalo sa, že sa o nás vie.

Ako ste tieto pozitíva pocítili konkrétne Vy?
Rok 2007 ukazuje, že za mnou prichádzajú ľudia, moji pacienti, a niekedy nám gratulujú k niečomu, čo sme dosiahli. To znamená, že sa o nás dozvedeli takí, ktorí nemajú s východným Slovenskom nič spoločného. Keď to vedia aj iní, nie len Rusíni, a keď nám to prajú, človeku to dobre padne. A to vďaka práci za posledné roky.

Spomínali ste rozšírenie činnosti Rusínov v Bratislave. Akým spôsobom teda ZIRS napreduje?
Dlhé roky to bolo o tom, že sa v rámci ZIRS-u stretávala najmä staršia generácia Rusínov. V poslednom čase sa však o rusínsku otázku začína zaujímať čoraz viac mladých ľudí. Záujem je evidentný a dovolím si povedať, že na našich stretnutiach sa zvyšuje počet mladých Rusínov.
Mládež prichádza z východného Slovenska do Bratislavy za prácou a štúdiom. Veľmi dôležitým faktorom je informovanosť. Naša činnosť sa dostala do širšieho povedomia. Tí, čo v hlavnom meste začnú študovať, alebo pracovať sa o nás dozvedia, prídu na nami organizované akcie a šíria správy o našich aktivitách ďalej.

V čom vidíte najväčší potenciál mladých? Čo môžu spraviť pre budúcnosť Rusínov?
Mladý človek musí byť v prvom rade príkladom v tom, že byť Rusínom neznamená nič menej. Z vlastnej skúsenosti viem, že som nikdy nemal problém so svojím pôvodom. Kdekoľvek a kedykoľvek som priznal, že som Rusín. Poznám veľa ľudí, ktorí so mnou zdieľajú rovnaký názor, a to cítiť sa byť v prvom rade Rusínom.
Mládež či už pracujúca alebo študujúca v Bratislave by si mala zo stretnutí v rámci ZIRS-u odniesť myšlienku zachovania rusínskej identity a vecí s tým súvisiacich. Keď sa vrátia do svojho kraja, mala by tieto myšlienky šíriť medzi svojimi.

Akým spôsobom pomáha ZIRS (nie len) mladým uvedomovať si svoj pôvod, uvedomiť si to, že sú Rusínmi?
Nemalo by význam schádzať sa na niekoľko hodín, debatovať a ponechať všetky informácie, závery len v úzkom okruhu. Získať si ľudí treba pestrejším spôsobom. Posledný rok je toho dobrým príkladom. Pripravili sme besedy na rôzne zaujímavé témy, pripomenuli sme si naše dôležité sviatky. Mládež sa stretla pri športových aktivitách, ako aj na premietaní filmov s rusínskou tematikou. Pripravuje sa tiež 1. rusínska zábava.

Čo by ste odkázali Rusínom v čase globalizácie, kedy miznú tradície a kultúra, identita sa schováva pod niečo spoločné. Ako si zachovať svoju tvár v tejto dobe?
Za azda najdôležitejšie považujem zachovanie jazyka, kultúry a tradícií. Treba s tým žiť, hovoriť o tom. Mali by sme udržiavať to, čo je naše, pre ktoré atribúty sa nazývame Rusínmi. Nikdy sme sa za nič nehanbili, a tak by to malo byť stále.
Pre budúce generácie by sme mali zachovať všetko, čo robí Rusínov Rusínmi. Nemali by sme strácať to, čo je cenné. O to viac je táto výzva naliehavejšia v dnešnej dobe, keď štátne hranice sú len symbolické. Teraz je najvyšší čas uvedomiť si, že neexistujú žiadne bariéry pre rozvoj vlastnej národnej identity.
V súčasnosti majú mladí ľudia problém identifikovať sa s dôležitou súčasťou rusínskej identity, a to azbukou. Je len málo mladých, ktorí ju ovládajú. A takýmto spôsobom zaniká čosi z nášho povedomia.

Ďakujem za rozhovor.

Ivana Lempeľová