Rozhovor s Petrom Trochanovským

22. jula 2008 navščivila delegacia z okresnoj organizaciji Rusinskoj obrody v Staroj Ľubovni – Ján Doprirjak (Stará Ľubovňa), Mikolaj Koneval, Martin Karaš (Kamjunka) a Ján Labaš (starosta Čirča) poľske kupeľne misto Krenica. Ciľom dorohy bylo navščiviti Petra Trochanovskoho (Murjanku), jednoho z poperedňich Lemkiw (poľskych Rusiniv) v Poľsku i dojidnati cezhraničnu spolupracu v ramkach kultury, odovzdavaňa si skusenostiv v oblasti jazyka, tlači, literatury i cerkovnych otazok. Delegacia navščivila i pravoslavnu cerkov sv. Vladimira, kotru Lemkowe iz Krenici stavjali dovhych 13 rokyv (1983 – 1996). V ramkach toj navščivy sme s Petrom Trochanovskym zrobili korotkyj rozhovor, na úvod kotroho nam pripomjanuv, že vyn je Trochanovskyj lem v pasporti i na urjadach a v stiškach i v knižkach Petro Murjanka.

M. K.: Znajeme o Vas, že majete rizny funkciji, mohli by ste nam prezraditi jaky to suť?
P. T.: Nazberalo sja tych funkcijiv. Chor vedu v cerkvi, kantorom jem, učyteľom Lemkiwskoho - Rusinskoho jazyka i zakonu Božoho jem byv dovhy roky i redakotorom jem, bo vydavam lemkiwskyj časopis BESIDU, aj lemkiwsky kalendari i inšy knižky a byv jem i spoluautorom velikoj antologii pro všytkych Rusiniv svita. Ja mav na starosti častinu z Poľska. Vydavam tyľko, kyľko holova vyrobit i kyľko jest piňaziv. No holova by vecej zvladala vyrobiti, lem piňaziv nit tyľko.

M. K.: Keď hovorime o financijach, majete Lemkowe (Rusiny) u Poľsku dostatočnu pidporu z vlady i z inšych urjadyv?
Pidpora je, choc neveľka, ale my Lemky byli dovho diskriminovany. Za toty šytky roky vedomo diskriminovany. Aj na Slovensku Rusiny nemali svoju organizaciju. My sja dovhy roky usilovali o organizaciju a neprosili sme o Lemkiwsku organizaciju. My choťili aspoň organizaciju ľubiteľiv kultury, ne Lemkiwskoj, ale všeobecno kultury (Poľsku, Ukrajinsku, Lemkowsku...), ale ani totu nam nepovolili. Až po roku 1989. A tu musime pamjatati, že my peršy začali zakladati Rusinsku organizáciu, už v marcu, v apriľu. Pamjatam jak otec Krajňak za mnou prišli zo Slovenska a vtoďi sja ťiž u Vas toto prihotovľovalo, što my už mali hotove a sme jidnali, jak by sja to malo robiti, jak by mohli Vy i my založyti rusinsku organizaciju. Akurat taku malu satisfakciju majeme, že my byli peršy vo šviťi, kotry sme zakladali rusinsku organizaciju a to može zato, že sme dovho nič nemali. Vy na Slovensku mali aspoň v ramkach ukrajinskoj organizaciji, bo i u nas byla, ale u nas to bylo ťažše, no je to dovha istorija, što by my o nij bisidovali. U nas bylo ťažke sja grupuvati, bo my byli rozšmareny po cilyj krajiňi. Bylo ťažko i s jazykom. Krasno u nas našy ľude i ďitočky bisidujuť po svojomu, ale jazyk hovorovyj a jazyk pisanyj to suť dva. Pre pisanyj jazyk je malo ľudiv a tych malo ľudiv musit zrobiti množstvo roboty v tim poľu.

M. K.: Majete i organizaciju tu u Poľsku, kotra zastrešuje Lemkiw, abo majete može vecej organizacijiv, tak jak na Slovensku?
P. T.: V Poľsku jest vecej organizacijiv a ne všytky znajut medži sobou vychoditi. My sme vznikli v marci, apriľu 1989 a za nami vznikla organizacija, kotra je i neje lemkiwska. Podľa nazvu je lemkiwska – Objednaňa Lemkiw, ale podľa štatutu nacionaľna ukrajinska organizacija. Daľša organizacija jest Ruska Burza, podobna jak Vaš Ruskyj dom u Prjašovi, ale nemame až taky problemy z tou Ruskou Burzou jak vy s Ruskym domom v Prjašovi. I keď sja sporime s proukrajinskou organizacijou o totu burzu, v jej štatuti je napisane, že v pripaďi dačoho jej majetok by mala perevzjati organizacija s takym istym zamerom i zmyšľaňom jake bylo zmyšľaňa toj burzy. S tou Ruskou burzou spolupracujeme i spolupracujeme s Organizacijou pri muzeju sindronologiji.

M. K.: Perešli by sme na temu cerkov. Koli vy zbudovali chram svjatoho Vladimira i jak sja o ňoho starate i kyľko ľudiv jest v Krenici pravoslavnych?
P. T.: My prišli do Krenici dasť sja povisti na „holyj koriň“. Vyhnali nas z ciloj Lemkowiny. Prišov ryk 1956 a mohli sme sja vernuti do horyv, ale lem tam, de nebylo zaňate. Može bylo aj odkupiti od osadnika Poľaka, ale vertati sja bylo ťažko, bo všady byli rozrujnovany dediny, bo prichodili z mista ľude i rozobirali chyžky i z nima palili v mišči. Toty što sja vertali, sja mušili od znova budovati (stavjati sja). A jak sja choťili vernuti do svoho okresu – do Novosandeckoho bylo zabranene – podľa ustavy tam bylo „ZAKAZ PRISŤAHOVAŇA LEMKIW I CIGAŇIV“ a paradoxom je, že tot zakaz platit dodnes v ustavi Poľska, aj keď už v praxi tam možut iti. Tu do našoho okresu bylo ťažko sja vernuti. Tu sja ľude čudovali, že my prichodime z inšoho švita, ne tam de nas vyselili. Nas sja tu naschodilo kopa z Lodži, z Waršavy, z Gdaňsku i trebalo nam cerkvi. Ľude (grekokatolici i pravoslavny) cestovali do cerkvi daleko na Gorličynu, bo tu nebylo nijakoho chramu. A tu je prekrasna grekokatolicka cerkov, ta my pisali prosby do biskupyv rimokatolickych, žeby nam povolili služyti, no oni nam nedovolili a tak my spoločni (grekokatoliky i pravoslavny) napisali pismo, že spoločni vybudyjeme cerkov. My spoločni pydpisovali i jedny i druhy. A jak my začali budovati cerkov, ta jepiskop rimokatolickyj povoliv služyti grekokatolikam, žeby zas Rusiniv podiliti. A tak jak my byli veľkom hromadom, zas nas rozďilili na ďvi parochiji. Ale dumam sobi, že spolupracujeme dobri a i teraz, keď bylo bjenale lemkowskoj – rusinskoj kultury ta pri hrobi Nikyfora služyli i grekokatolickyj i pravoslavnyj kňaz.

M. K.: Kyľko Lemkiw, Rusiňiv jest u Krenici i v cilim Poľsku?
P. T.: Oficijalni neznajeme, ale v Krenici jest asi 500 Lemkiw. V grekokatolickoj cerkvi jest kuščok vecej ľudiv. Ale tu je ťiž paradox, bo u nas ja čytam apostol z vydanja otca Krajňaka (po Rusinsky) a v grekokatolickyj cerkvi spivajut i čytajut po ukrajinsky. Poľsko bylo vse mnohonarodovym štatom. Tu bylo mnoho Ukrajinciv. My vse na juhu mali svoju eparchiju. Byli tu Rusiny na tych eparchijach, no keď prišli časy v 19. stoľiťju, stanovľinja novobytnych naroďiv, ta našych svjaščenikiv brali na Ukrajinu pyd Ľviv a do nas slali Ukrajinciv. A v grekokatolickyj cerkvi to je tak do dnes.

M. K.: Vy majete kermeš (odpust) 27. jula 2008 v neďiľu. Jakyj program majete?
P. T.: V cerkvi budut dvoje archijepiskopove, mame takyj prisľub. Naše svjato vychodit na poneďiľok, ale v neďiľu v pereddeň prazdnika bude večurňa i utreňa a pered tym bude odkryťa novoj vystavky fotografijiv našoho fotografa Petra Basoligy i budeme mati odkryťa takoj vstupnoj vystavky, kotra bude vodila do vzniku malejkoho muzeja pri našyj parochiji. Dame do vystavky stary knihy a inšy vzacnosti a choťili by sme zrobiti stalu expoziciju v turňi našoj cerkvi, bo tam sut dva patra i mnoho prostoru.

Autor članku: Bc. Martin Karaš