ROZHOVOR: Solúnskych bratov využili fašisti, komunisti aj národniari

Propaganda totalitných režimov v 20. storočí zmenila Cyrilovi a Metodovi často ich pravú tvár. „Držitelia moci sa veľmi radi vyhlasujú za dedičov alebo završovateľov politických vízií historických osobností. Vytvárajú tak predstavu, že ich politické ciele nie sú ničím novým, ale naopak prirodzene nadväzujú na overené tradície národného alebo štátneho vývoja,“ hovorí historik ADAM HUDEK zo Slovenskej akadémie vied.
 
Kedy sa u nás dostal výraznejšie do povedomia odkaz Cyrila a Metoda?
Od 19. storočia mal mimoriadne dôležité miesto vo vznikajúcej predstave o slovenských národných dejinách. Už vtedy bol politicky využívaný v silnejúcich nacionálnych zápasoch v Uhorsku, najmä ako dôkaz starobylosti a dávnej vyspelosti Slovákov. Svätci Cyril a Metod navyše pôsobili ako dostatočne významná a čisto slovanská alternatíva k maďarským patrónom Uhorska. V slovenskom prostredí mala tradícia oboch svätcov silné politické a národnostné významy, ktoré niekedy zatieňovali aj jej náboženský ráz.
 
Aký politický význam teda získali?
Od 19. storočia bolo uctievanie kultu svätého Cyrila a Metoda chápané aj ako politická manifestácia – protest proti vízií maďarského Uhorska. Politické využívanie odkazu Cyrila a Metoda sa v 20. storočí už len posilňovalo. V prvej československej republike sa snažila Česká strana prepojiť navzájom cyrilometodskú a husitskú tradíciu. Naopak, pre ľudákov bola voľba medzi Husom a Cyrilom a Metodom prezentovaná ako voľba medzi nenávideným čechoslovakizmom a obhajobou slovenských katolíckych tradícií. Príkladom je citát z denníku Slovák: „Bolo nami zvoliť Husa a Luthera alebo Cyrila a Metoda. Slováci volili Cyrila a Metoda, štréberi a neslováci Husa a Luthera.“ Politická interpretácia cyrilometodskej tradície sa v rámci prvej republiky postupne stala doménou slovenských autonomistov. 
 
Cyrila a Metoda v 20. storočí často na svoje ciele zneužívala aj propaganda. Čo rozhoduje o tom, či je konkrétna historická postava pre propagandu zaujímavá?
Každý režim a každý štát, bez ohľadu na to či je demokratický alebo diktátorský, má sklony podporovať taký obraz dejín, ktorý legitimizuje jeho existenciu. Komunisti sa v 40-tych a 50-tych rokoch označovali za priamych dedičov husitov. Ľudáci označovali Jozefa Tisa za nástupcu Rastislava a Svätopluka. Z tohto hľadiska je vhodným nástrojom propagandy každá historická postava. Niektoré sú využiteľné univerzálne, či už štúrovci alebo osobnosti z čias Veľkej Moravy, iné ako napríklad Jozef Tiso sa hodia len do konkrétnej verzie historického rozprávania. 
 
Ako sa postavil k ich odkazu vojnový Slovenský štát. Skresľoval históriu najmä vo vzťahu k Franskej ríši?
Vytvoril si vlastnú interpretáciu národných dejín. Veľká Morava sa z predchodcu Československa zmenila na predobraz Slovenského štátu a dielo Cyrila a Metoda podľa nich vzťahovalo najmä na Slovákov. Dôležité bolo, že z cyrilometodskej aj veľkomoravskej tradície museli zmiznúť všetky tradičné protinemecké významy. Cyrilometodské a veľkomoravské motívy boli prítomné na bankovkách, pamätných minciach, poštových známkach. Slovenskí svätci boli využití aj na symbolické označenie národného teritória. V roku 1940 župan Nitrianskej župy nechal postaviť súsošie Cyrila a Metoda na slovensko-maďarské hranice. Mali tak symbolizovať nedotknuteľnosť územia Slovenska. Upevňovanie cyrilometodského symbolizmu na Slovensku podporovali aj predstavitelia Vatikánu. Nástupnú audienciu slovenského veľvyslanca vo Vatikáne Karola Sidora, určil pápež Pius XII. na deň sviatku Cyrila a Metoda. 
 
Ako sa postavil vojnový slovenský štát k iným osobnostiam z našej histórie?
Vo vojnovom období sa aj v slovenských dejinách začali hľadať obrazy vojakov a hrdinov. Historici a propagandisti sa tak obrátili k Svätoplukovi prezentovaného v podobe úspešného vojvodcu a dobyvateľa. Z podobných dôvodov bol vyzdvihovaný aj Matúš Čák Trenčiansky, ktorý svoje vojenské úspechy dosiahol predovšetkým kvôli statočnosti svojich slovenských vojakov. Aktuálnym politickým potrebám režimu sa museli “prispôsobiť” všetky významné historické postavy, čo často zachádzalo do absurdných rozmerov. Okrem faktického “zbožštenia” Andreja Hlinku, výstižným príkladom známy výrok Alexandra Macha, ktorý označil Ľudovíta Štúra za „slovenského Hitlera 19. storočia“. 
 
Odkaz Cyrila a Metoda chceli zneužiť aj komunisti, ktorí chceli vytvoriť nimi kontrolovanú „národnú cirkev“. Prečo sa odvolávali práve na ich odkaz?
Pre komunistický režim boli Cyril a Metod zaujímaví z niekoľkých dôvodov. Neprišli zo západu ale z východu, zo slovanského prostredia a navyše ich misií bolo možné dodať protinemecký význam. Činnosť solúnskych bratov bola opisovaná ako dôkaz starobylosti všeslovanskej družby. Ich kultúrna misia bola prezentovaná ako alternatíva voči importu nemeckej, teda západnej civilizácie. Táto interpretácia sa takto dostala do preambuly československej ústavy z roku 1948: „Češi a Slováci, dva bratrské národy, členové velké rodiny Slovanstva, žili již před tisícem let společně v jednom státě a společně přijali z východu nejvyšší výtvor tehdejší vzdělanosti - křesťanství.“ 
 
Ako sa potom ateistický komunistický režim vyrovnal s tým, že ich príbeh je spojený s náboženstvom?
Znižovali jeho význam. Predstavitelia režimu sa preto snažili bojovať proti „klerikálnemu zneužívaniu cyrilometodskej tradície“. Napríklad aj poukazovaním na skutočnosť, že katolícka cirkev nemá právo si prisvojovať a oslavovať Cyrila a Metoda, pretože v čase ich účinkovania na Veľkej Morave im práve pápež a latinské duchovenstvo hádzali polená pod nohy. Cyril a Metod tak boli využívaní práve na kritiku postojov Vatikánu.

Problematickejšie pre nich boli skôr postavy z novodobých dejín...
Vládcovia socialistických diktatúr sa vždy dôsledne riadili orwellovským: „Kto kontroluje minulosť, kontroluje budúcnosť; kto kontroluje prítomnosť, kontroluje minulosť“ Začiatkom 50-tych rokov stranícke vedenie dospelo k záveru, že problémy s budovaním socializmu v Československu sú dôsledkom pretrvávania masarykovskej tradície v spoločnosti. Z Masaryka, Beneša a Štefánika sa tak zo dňa na deň stali zradcovia, špióni a zapredanci imperializmu. Na nasledujúcich 10 rokov sa tak oficiálny vznik Československa v roku 1918 zaobišiel bez zmienky o ich činnosti. Slovenské dejiny sa zaobišli bez Andreja Hlinku. Jeho meno nebolo spomenuté dokonca ani v súvislosti s udalosťami v Černovej v roku 1907. Podobne v 50-tych rokoch z príbehu o Slovenskom národnom povstaní zmizli odsúdení buržoázni nacionalisti Husák a Novomeský.
 
Na základe novinového článku napísaného Marxom a Engelsom v roku 1849 sa po roku 1948 na 20 rokov, teda do roku 1968 stalo revolučné vystúpenie štúrovcov zavrhnutiahodnou kontrarevolučnou akciou. Podľa nespochybniteľných klasikov sa totiž Štúr svojim vystúpením pridal na stranu reakčnej Viedne proti progresívnej maďarskej revolúcií. 
 
Stretli ste sa s propagandistickým zneužitím historických postáv, napríklad Cyrila a Metoda roku 1989? Ako rozlíšiť pripomínanie politikmi od propagandy?
Tak ako v minulosti, aj po roku 1993 je cyrilometodská tradícia zneužívaná v prejavoch nacionalistických tendencií a politických bojoch. Jedným z najznámejších a najdlhšie trvajúcich konfliktov je spor o umiestnenie súsošia Cyrila a Metoda v Komárne. Celá kauza sa v mysliach zainteresovaných spája so symbolickým potvrdením kontroly nad určitým priestorom. Medzi pripomínaním a propagandou môže byť pomerne úzka hranica. Propaganda má však v sebe silný indoktrinačný princíp, ktorého súčasťou je skresľovanie a zneužívanie minulosti, aby sa tak dosiahli vlastné politické ciele.

Soňa Gyarfašová

Zdroj:  http://www.sme.sk/c/6858037/solunskych-bratov-vyuzili-fasisti-komunisti-aj-narodniari.html