Rozhovor. Stanislav Macinský: Hrady by sa mali obnovovať pre turistov

Bankový manažér STANISLAV MACINSKÝ z Brekova už niekoľko rokov predsedá Združeniu na záchranu Brekovského hradu. Zaujíma ho história a v televízii namiesto strieľačiek sleduje historický kanál. Je presvedčený o tom, že verejnosť nesmie byť k záchrane pamiatok ľahostajná. V obove hradu vidí možnosť, ako oživiť región a pritiahnuť doň čo najviac turistov. Zasadzuje sa za zážitkový turizmus. Ako lokálpatriot tvrdí, že Brekovský hrad bol jeden z najkrajších v našich končinách a zaslúži si pozornosť. Vlani ho zvolili za predsedu celoslovenskej organizácie Zachráňme hrady. Týmto aktivitám sa venuje vo voľnom čase.

 

Kedy ste prišli na myšlienku pustiť sa do obnovy Brekovského hradu?

 

V roku 2006 som sa dozvedel, že obnovujú Lietavský hrad. Napadlo mi, že by sme mohli urobiť niečo podobné aj u nás. Išli sme sa tam osobne pozrieť, oboznámili sme sa s fungovaním združenia na záchranu hradu a podľa ich vzoru sme založili aj to naše. Povedal som si, že keď sa to dá tam, pôjde to aj tu. Keď prídete na hrad, zdá sa vám, že tam všetko padá. Keď vidíte takúto situáciu, máte pocit, že by ste múr podopreli vlastným telom, aby ste zabránili jeho rozpadu. To bola prvotná motivácia.

 

Máte staré fotografie hradu. Vidieť na nich postupnú devastáciu.

 

V 70. rokoch minulého storočia časť hradnej brány vyhodili miestni do vzduchu dynamitom. Je zaujímavé, že to vtedy nikomu neprekážalo, veď to muselo byť vidieť, počuť a ľudia o tom museli vedieť. Ani v novinách sme o tom nenašli zmienku. Zaujímavé je, že napríklad z 50. rokov je minimum fotiek hradu. Keby sme chceli rekonštruovať podľa vtedajšieho stavu, fotografií niet. Nie je ich veľa ani z prvej republiky. Ľudia akoby sa stále fotili len na rovnakých miestach. Za socializmu hrad síce vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, ale prakticky sa oň nikto nestaral. Roľnícke družstvo nechalo zarásť hradný kopec kríkmi a stromami, pásol sa tam dobytok. V blízkosti bol kameňolom, výbuchy v ňom otriasali múrmi hradu. Pamätám sa ako chlapec, že keď odstreľovali steny v kameňolome, triasla sa zem.

 

Spočiatku vás bolo len zopár nadšencov...

 

Dva roky sme organizovali brigády, raz nás prišlo viac, inokedy menej. Keby to malo ostať na takejto báze, veľa by sme neurobili. Organizovali sme aj dobrovoľnícke tábory. Na takejto báze sa dá fungovať len istý čas. Pomohlo nám, že obnovu hradu cez projekty podporuje štát prostredníctvom ministerstva kultúry. Ministerstvo práce poskytuje možnosť zamestnávať ľudí. Pracujeme takto už štyri roky. Ročne je na hrade zamestnaných v priemere 20 – 30 ľudí. Napríklad v minulom roku išlo len na výplaty a odvody približne 120 000 eur. Na hrad už takto išli „veľké“ peniaze.

 

Dobrovoľníci zo všetkých kútov sveta pracovali v lete tohto roku na hrade už po siedmy raz.

 

Dobrovoľníci síce výplatu nedostávajú, ale treba im zabezpečiť stravu, ubytovanie, program. Je okolo toho veľa starosti. Chodia ale každý rok. Mali sme dobrovoľníkov z Kórey, Austrálie, Kanady, Mexika či Japonska.

 

Vedeli ste, ako pri obnove hradu postupovať?

 

V prvom rade sa robili architektonicko-historické výskumy. Na základe ich výsledkov sa načrtli ďalšie práce. Všetky zásahy schvaľuje krajský pamiatkový úrad, ktorý pravidelne chodí kontrolovať postup prác. V prvom rade išlo o to, zamurovať vypadnuté časti muriva, ktoré hrozili spadnutím. Nevie sa presne, ako hrad vyzeral a čo sa pod zemou nachádza. Stavba vlastne dnes neslúži nejakému účelu, len na turistické účely. Preto treba mať pri obnove na pamäti práce tento jej účel: aby poskytla turistom miesto pre bezpečný, zaujímavý, vzdelávací a oddychový výlet.

Brekovský hrad takéto miesto je, však?

 

Hrad má zaujímavé kapitoly histórie. Prezimoval na ňom uhorský kráľ Matej Korvín, pobýval v ňom aj poľský kráľ Jan III. Sobiesky. Uzurpáciou sa dostal do rúk Gabriela Bethléna, ktorý ho v roku 1624 zveril svojmu vojvodovi Jurajovi Széchymu. Vojvodu o rok neskôr zabili pod hradom vlastní sluhovia. Pri archeologických výskumoch sme našli zaujímavé veci, na celom Slovensku takých niet. Našli sme ostenie, kachlice, čo svedčí o krásnej výzdobe hradu. V tom bol výnimočný. Steny boli vymaľované, kachlice sú farebné, s ornamentmi. Dokonca sme našli škridle zo strechy s farebnou glazúrou. Hrad sa na holom kopci musel naozaj parádne vynímať s drevenicami pod ním. Na akvareli krajinára Thomasa Endera z druhej polovice 19. storočia je nakreslený rybník, ktorý bol pod kopcom.

 

 

Podarilo sa vám urobiť kus roboty...

 

Domurovali sme viacero múrov. V smere od Humenného sme domurovali celý múr do predprsnej výšky, čo celkom zmenilo pohľad na hrad od cesty. V budúcom roku by sme chceli dokončiť budovu vstupnej brány, v ktorej sú strieľne pre delá a pušky. Vyčistili sme horné nádvorie a podlahu vyložili kameňom. Radi by sme tam vystavali drevené schodisko. Viem si predstaviť, že by sa tam raz konali koncerty alebo divadelné predstavenia. Hradné múry by boli pekná kulisa. V tomto roku sme pracovali na vínnej pivnici. Podarilo sa nám klenbu domurovať. Mám predstavu, že by sme ju uzatvorili, vybavili sviečkam a napodobeninami dobového nábytku a urobili z nej stredovekú vínnu pivnicu.

 

Názory na obnovu hradov sa rôznia, ku ktorému smeru sa prikláňate vy?

 

Pamiatkari by najradšej zakonzervovali súčasný stav a ponechali hrad v ruinách. Ľudia by najradšej videli hrady domurované, zakryté strechami, s novými oknami a maľovkami, všade chcú elektrinu, toalety. Takto opravujú hrady v Poľsku i susednom Maďarsku. Ako to má správne byť? Akou cestou ísť? Podľa mňa je to vtedy dobré, ak z rekonštruovanej stavby ešte cítiť históriu a súčasne aj turisti sa pri tom radi odfotia.

 

Máte problémy s vandalmi či zlodejmi?

 

Nie. Z drevenej informačnej tabule nám síce „odletela“ drevená plastika sovy a jedna z tabúľ bola poškodená, ale veľké škody sme nezaznamenali. Obávali sme sa o železné lešenie, ale, našťastie, vydržalo.

 

Čo ponúkate návštevníkom hradu?

 

Pod hradom sme postavili malé múzeum. Budovu sme obložili kameňom, aby zapadla do prostredia. Využívať bude iba prirodzené svetlo zvonku. Chceme v nej vystaviť rôzne nálezy z hradu, umiestniť informácie z histórie, ponúkať rôzne suveníry. Musíme ešte preveriť mechanizmus predaja, lebo návštevnosť hradu je rôzna. Jeden deň prídu dvaja ľudia, inokedy stovka. Zišiel by sa aj sprievodca po hrade, aby sa ľudia dozvedeli o ňom čo najviac. Po ceste na hrad sme umiestnili informačné panely. Vymysleli sme hru pre deti, ktorej zmyslom je sledovať čísla na paneloch, ku ktorým sú priradené písmená. Tajnička sú mená majiteľov hradu. Pod hradom sme osadili lavičky, urobili ohnisko, lúku udržiavame kosením, čistíme ju.

 

 

V tomto roku ste po prvý raz zorganizovali hradné slávnosti. Prekvapila vás návštevnosť?

 

Nečakali sme toľko ľudí. Prišlo ich vari trikrát toľko, ako sme očakávali. Bola to vydarená akcia, ale musíme premyslieť, ako pokryť aspoň náklady. Utvrdilo nás to v tom, že ľudia, hlavne rodiny s deťmi, chcú vidieť podobné podujatia. Snažíme sa. Hrad dvakrát ročne osvetľujeme – v predvečer prvého mája a na noc hradných zrúcaním. Už niekoľko rokov v posledný deň roka organizujeme Silvestrovský výstup na hrad. Máme predstavu, aby sme pri vstupnej bráne pri strieľňach umiestnili napodobeniny dvoch stredovekých diel. Uvažujeme o možnosti kúpiť si na hrade občerstvenie. Hrad je majetok obce, združenie ho má v prenájme. Obec plánuje zatraktívniť okolie hradu, urobiť turistický chodník, upozorniť na artajamy a jaskyňu v kameňolome. V obci sa robil nedávno prieskum, či by ľudia chceli sprístupniť jaskyňu. Mohlo by to pomôcť zvýšiť návštevnosť. Treba však v prvom rade brať ohľad na bezpečnosť.

 

Koľko rokov by ste ešte potrebovali, aby ste dokončili začaté?

 

Určite by nám pomohlo, keby sa robilo tak intenzívne ako doposiaľ ešte aspoň raz tak dlho. Za štyri – päť rokov by sme urobili kus práce. Už je do obnovy zainteresovaných veľa ľudí, mnohí sa naučili finesy tejto špecifickej práce a odvádzajú dobrú robotu.

 

Vlani vás zvolili za predsedu celoslovenskej organizácie Zachráňme hrady. Čo je jej poslaním?

 

Združuje 24 dobrovoľníckych združení na záchranu hradov. V Humennom sa koncom novembra bude konať stretnutie zástupcov združení. Súčasť programu bude prezentácia aktivít, výmena skúseností. Organizácia je partner pre ministerstvá a môže ľahšie presadzovať spoločné záujmy. Náš zámer je dostať do povedomia celoslovenskú akciu Zachráňme hrady, ktorá sa v jeden a ten istý deň konala na rôznych hradoch. Viem si predstaviť, že by sme vydali mapu, do ktorej by si návštevníci lepili nálepky zo všetkých „členských“ hradov a súťažili o rôzne ceny. Prejsť 24 hradov zaberie celé leto!

Čítajte viac: http://humenne.korzar.sme.sk/c/8068456/stanislav-macinsky-hrady-by-sa-mali-obnovovat-pre-turistov.html#ixzz3t6BF4pbx

 

Autor: Jana Otriová

 

Zdroj: 

http://humenne.korzar.sme.sk/c/8068456/stanislav-macinsky-hrady-by-sa-mali-obnovovat-pre-turistov.html

Stanislav Macinský na Brekovskom hrade.

Foto: Jana Otriová