ROZHOVOR. Štátny tajomník Jaroslav Kmeť: Stavať R4 cez PPP projekt je reálne 

ROZHOVOR. Štátny tajomník Jaroslav Kmeť: Stavať R4 cez PPP projekt je reálne 

Rozhodne vláda. Patrí medzi priority, peniaze na ňu nie sú.

V Prešove sa konala medzinárodná konferencia o význame medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia. Kým Maďari a Poliaci svoje úseky už dokončujú, na Slovensku je rýchlostná cesta R4 ešte len v príprave.

Ministerstvo dopravy tvrdí, že si uvedomuje potrebu budovania R4. Zároveň sa však riadi harmonogramom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý zoradil úseky ciest podľa priorít. Z vyčleneného rozpočtu pre ministerstvo sa do prípravy a výstavby dostane približne 20 z nich. Úseky R4 sa však aktuálne nachádzajú v rebríčku od 5. až po 95. miesto.

Konferencie sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR Jaroslav Kmeť (nominant Sme rodina), ktorý pochádza z Humenného. Ako sám tvrdí, vie, čo je to cestovať do krajského mesta.

V rozhovore hovorí o tom, kde je dopravná situácia na Slovensku ešte horšia, aké sú priority ministerstva, kedy by sa mohli úseky posunúť v rebríčku vyššie a aké sú iné možnosti výstavby R4.

V rozhovore sa dočítate:
Ako sa zmení doprava na východe Slovenska po dokončení ciest v Poľsku a Maďarsku?
Čo je TEN-T koridor a prečo je pre východniarov negatívnou správou, že R4 nebude do neho zaradená?
Akú majú úseky R4 nádej, že sa posunú v rebríčku výstavby vyššie?
Kedy uvidia ľudia zmeny v rebríčku priorít výstavby cestnej siete?
Kde je na Slovensku horšia dopravná situácia ako na trase R4?
Ktoré sú najväčšie priority ministerstva?
Nakoľko je reálne stavať R4 formou PPP projektu a kto o tom rozhodne?
Čo je PPP projekt a aké sú výhody a nevýhody.

Maďarsko má svoje úseky cesty Via Carpatia dokončiť v roku 2021 a Poľsko v roku 2026. Na ministerstve dopravy ste si od nich vyžiadali dáta o tom, ako to ovplyvní dopravu. Ako to bude na Slovensku vyzerať po dokončení ich úsekov?

Intenzity dopravy, samozrejme, stúpnu. Práve preto sme si pred polrokom pýtali od kolegov z Maďarska a Poľska tieto dáta. Dobre viete, že v zozname priorizácie a výstavby cestnej siete na Slovensku je jedno z tých najhlavnejších kritérií intenzita dopravy.

Na to, aby sme prehodnotili význam stavby, potrebovali sme tieto vstupné dáta. V tomto regióne enormne stúpne doprava a Slovensko sa stane lievikom. Preto je aj apel od obcí a aktivistov, aby sme čo najrýchlejšie urýchlili prípravu a výstavbu na slovenskej strane.

Máte aj konkrétnejšie čísla, že ako to pocítia obyvatelia?

Stúpne doprava o 20-tisíc áut, keď sa pozriete na hraničné priechody. Bude to nielen z Poľska, ale doprava stúpne aj z maďarskej strany. O Via Carpatia sa zaujímajú Rumunsko, Bulharsko alebo baltské krajiny či Bielorusko a Poľsko. Samozrejme, vždy je to tak. Podľa príslovia kde je vôľa, tam je cesta a kde je cesta, tam je aj doprava. Vybudovaná cesta na poľskej alebo na maďarskej strane stiahne oveľa viac áut.

Na konferencii ste hovorili aj o tom, že R4 nebude zaradená do transeurópskej dopravnej siete, teda TEN-T koridoru. V minulosti sa hovorilo, že práve to zaradenie má posunúť časti R4 vyššie v rebríčku výstavby ciest podľa priorít. Čo je TEN-T koridor, aký ma význam a prečo je to negatívna správa?

Jedným z kritérií v našom rebríčku priorizácie je práve príslušnosť do TEN-T koridoru. TEN-T koridor znamená, že Európska komisia uznáva túto cestu, respektíve infraštruktúru, lebo to môže byť aj železničná alebo cestná, ako prioritnú. Základné TEN-T koridory by mali byť dobudované do roku 2030. Sú to väčšinou kombinácie multimodálne, teda rôzne kombinácie ako železnica a cesta. To je základný koridor.

Rýchlostná cesta R4 však patrí do rozšíreného koridoru. Snažili sme sa ju tlačiť do toho základného, aby sme úsekom R4 dali väčší význam. Ak by boli zaradené, tak by postúpili v rebríčku priorizácie možno od desiateho do dvadsiateho miesta.

Žiaľ, Európska komisia povedala, že tadiaľ železnica nevedie, takže to nemôže súvisieť s multimodalitou. Cíti však, že je potrebné zvýrazniť prioritu. Komisia preto pripravuje ďalšiu vrstvu a bude sa volať primárny TEN-T koridor. Bude to niečo medzi základným a rozšíreným koridorom. Ak bude zaradená R4 do primárneho TEN-T koridoru, tak stúpne na význame aj v tomto kritériu.

Kedy by R4 mohla byť takto zaradená?

Európska komisia to bude prehodnocovať v roku 2023. Rozhovory, ktoré sme s nimi mali, boli zatiaľ predbežné. Tipujeme, že niekedy v polovici roku 2023 oznámi Európska komisia takéto svoje rozhodnutie. Na druhej strane, my každoročne prehodnocujeme kritériá. Ak máme nové dáta, tak ich implementujeme. Vždy je to pred štátnym rozpočtom. Aj preto sme si žiadali intenzity dopravy, aby v čase, keď sa schvaľuje štátny rozpočet, sme mali aktualizovaný harmonogram výstavby a priorizáciu cestnej siete.

Ľudia z miest a obcí si aktuálne môžu pozrieť rebríček priorizácie výstavby ciest na Slovensku, kde uvidia aktuálne poradie svojho úseku. Kedy budú vidieť zmenu a posun v rebríčku po započítaní nových dát?

Pred štátnym rozpočtom, takže v novembri alebo v októbri, keďže vtedy sa má schvaľovať. Takže októbri alebo v novembri už uvidia nejaké zmeny. Deje sa to nielen kvôli tomu, že máme dáta zvonku, ale niekde sme aj dáta spresnili. Máme nové štúdie s presnejšími parametrami. Analýza je multikriteriálna, takže jednotlivé stavby sa posúvajú hore alebo dole.

Vy na ministerstve už vidíte zmeny, ako by sa to mohli jednotlivé úseky posunúť?

Nie, stále sa na tom pracuje. Máte celé Slovensko a všade chýba infraštruktúra. Najdôležitejšie asi vychádza D3, pretože tam sú intenzity dopravy cez 40-tisíc áut denne a to je neznesiteľné.

Spomínali ste, že každá z troch najväčších priorít ministerstva bude stáť približne jednu miliardu eur.

Áno, približne nad miliardu. Je to dokončenie D1, úseku Turany - Hubová, ďalej D3 (Kysuce - pozn. red.) z Poľska, pretože to je hlavný kamiónový ťah smerom na Bratislavu, kde sa pripájajú na D1, a potom je tu R4. Ako štvrtá priorita je R2 (trasa Trenčín – Zvolen – Lučenec - Rožňava – Košice, pozn. red.), potom tunel Karpaty v Bratislave.

Hovorilo sa o PPP projekte ako o jednej z možností ako stavať R4 čo najrýchlejšie. Nakoľko je reálne, že sa pôjde touto cestou?

Všetko je reálne. Bude rozhodovať ministerstvo financií alebo vláda, či štát môže ísť do takej zadlženosti, že si bude môcť dovoliť dva projekty alebo len jeden PPP projekt (projekty dokončenia D1 a R4 - pozn. red.).

Je potrebné urobiť nejakú štúdiu?

Máte predloženú metodiku, čo musíte spracovať. Je to taký projektový zámer s analýzou. Aktuálne súťažíme firmu, ktorá by to mala spracovať, pretože je to náročný proces, pri ktorom potrebujete expertov. Na ministerstve dopravy nemáme takú špecializáciu. Len čo to obstaráme, začneme pracovať na dvoch úsekoch, to je D1 a R4.

Ako si ľudia majú predstaviť, čo je PPP projekt?

PPP projekt je ako keby lízing na auto. Niekto naprojektuje, postaví a zafinancuje vašu cestu a vy ju splácate nasledujúcich 20 alebo 30 rokov. Je to trošku drahšie, ale nepotrebujete prostriedky okamžite.

Takže nevýhodou je vyššia cena.

To je kompenzácia v čase. Keď vidíte, že potrebujeme veľmi rýchlo našu infraštruktúru, tak toto je vhodnejšia alternatíva.

Koľko úsekov R4 je potrebných dokončiť?

Spolu je to približne 64 kilometrov. Prešov, druhá etapa po stanovisku Útvaru hodnoty za peniaze sa začne teraz súťažiť a všetky ďalšie úseky, ktoré idú až po Vyšný Komárnik.

V akom stave je príprava ostatných úsekov?

Máme v niektorých úsekoch, ktoré sú v okolí Prešova proces, ktorý prebieha až po stavebné povolenie. Všade inde už je územné rozhodnutie alebo sa pripravuje dokumentácia pre územné rozhodnutie.

Ako dlho to môže trvať?

Na Slovensku tie procesy prípravy trvajú od 7 do 14 rokov. Toto je druhá bariéra okrem financií. Preto vicepremiér Štefan Holý predložil novú stavebnú legislatívu, aby sa tieto prípravné procesy skrátili.

Pri PPP projekte by sa R4 stavala ako celok, takže by to bolo rýchlejšie?

Určite by to bolo rýchlejšie a tá zodpovednosť prípravy dokumentácií by bola na strane stavebníka, ktorý by vyhral tender a financoval diaľnicu. My by sme im poskytovali súčinnosť.

Dá sa odhadnúť časový rozdiel medzi tým, ak by to staval priamo štát a PPP projektom?

Neviem to odhadnúť, ale časovo by to mohlo byť skôr.

To znamená približne za ako dlho?

Nepoviem vám časový odhad.

MICHAL IVAN

Zdroj: 
https://presov.korzar.sme.sk/c/22751827/statny-tajomnik-jaroslav-kmet-stavat-r4-cez-ppp-projekt-je-realne-rozhodne-vlada.html?ref=njctse

Foto: 
Štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky Jaroslav Kmeť (nominant Sme rodina). 
(Autor: Michal Ivan)