Rozhovor. Vazil Hudák: Chrlíme ľudí bez uplatnenia

VAZIL HUDÁK (50) je Bardejovčan. Od polovice júna aj minister hospodárstva vo vláde Roberta Fica. Absolvent moskovských medzinárodných vzťahov, pražského práva a harvardského biznisu má skúsenosti z medzinárodného neziskového sektora aj riadenia komunikácie štátov s bankami. Je za kultúru a dialóg so slovenskými podnikateľmi. Začiatkom septembra otváral na hornom Šariši novú čínsku fabriku. Porozprávali sme sa ním.

 

– Bardejovčania, priatelia a rodina vás poznajú ako Vasiľa. Kedy a prečo ste si zmenili krstné meno?

 

„Ja som si ho nezmenil, meno Vazil mám od narodenia tak, ako mi ho rodičia dali. Možno to vyvoláva taký dojem, pretože ma doma aj medzi priateľmi volali skôr Vasiľ, no v rodnom liste mám Vazil.“

 

– Študovali ste na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO), pracovali v Amerike, Londýne aj v Prahe ako riaditeľ, manažér, diplomat, bankár. Posledné tri roky ako štátny tajomník slovenského ministerstva financií. V diplomacii pôsobil dlhé roky aj váš otec. Je funkcia ministra hospodárstva pre vás slobodné poslanie, geopolitická služba alebo diplomatický kompromis?

 

„Skôr by som povedal, že ide o službu krajine. V tých rôznych pozíciách, ktoré ste vymenovali, som pôsobil väčšinou v zahraničí. Tieto posledné funkcie, či už to bolo ministerstvo financií alebo teraz ministerstvo hospodárstva mi dali možnosť pracovať na Slovensku a v podstate pre Slovensko. Takže skôr ide o patriotistický aspekt.“

 

– Ktorá ekonomická škola alebo filozofia je vám najbližšia? Ste konzervatívec alebo liberál?

 

„Nie som zástanca nejakej filozofie, alebo ideológie. Som pragmatik. To, čo si myslím, že dáva zmysel, rácio a je logické, tým sa snažím aj riadiť. Celkovým nastavením som skôr liberálne orientovaný aj v súvislosti s tým, že mám určité sociálne cítenie, keďže pochádzam z východu a z chudobnejšej oblasti, takže mi to aj dáva nejaký zmysel.“

 

– Pred niekoľkými dňami otvorili v Kružlove pri Bardejove čínsku fabriku ma výrobu gumenej obuvi, ktorá zamestná 200 ľudí. Od slovenskej vlády dostali Číňania ako stimul dotáciu 4,5 milióna eur. Kritici namietajú, že stimuly reálne pracovné miesta nevytvárajú, že menej vyspelým regiónom Slovenska by skôr prospeli plošné opatrenia, ako napr. zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov atď. Váš názor?

 

„Čo sa týka plošných opatrení, tie už boli prijaté. Napríklad sa zvyšovala minimálne mzda. A aby sa kompenzovali zvýšené náklady pre zamestnávateľov s ňou súvisiace, znížila sa takzvaná odpočítateľná položka a tým sa úmerne znížili aj zdravotné odvody. Toto je veľmi jasné plošné opatrenie, ktoré malo pomôcť hlavne ľuďom s nižšími platmi, aby sa mohli zamestnať. Nedávno vláda prijala aj opatrenia na podporu regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti, kde sa znížila úroveň investícií, ktorá je potrebná na to, aby bola poskytnutá štátna pomoc už na úroveň pár stotisíc eur alebo vytvorenie nových pracovných miest, dnes stačí desiatich. Už v týchto prípadoch môže štát prispieť až do výšky 55 % celkovej investície.

 

– Majú teda aj takéto vysoké stimuly pre zahraničných investorov význam?

 

„Myslím si, že stimuly určite význam majú. Najmä, ak chceme prilákať investície buď do chudobných regiónov kam investori väčšinou nechodia, alebo ak chceme priniesť investície, ktoré majú nejakú vyššiu pridanú hodnotu z hľadiska nových technológií a nových postupov. Alebo napríklad aj pre slovenských podnikateľov, ktorí takýmto spôsobom môžu investovať. Stimuly jednoducho majú význam vtedy, ak sú jasne definované, v súlade so stratégiou vlády a tým, čo je pre Slovensko dôležité.“

– Kružlov je ale viac-menej výnimka. Na hornom Šariši máme bežne v sídlach aj 20-percentnú nezamestnanosť. Pritom ak sa pozriete po obciach a mestách, všade je vidieť množstvo potrebnej práce, peniaze na projekty z eurofondov aj zo štátnych zdrojov sú, no nezamestnaných skôr pribúda, obce sa vyľudňujú a viac ako polovica mladých ľudí odchádza po škole pracovať do zahraničia. Ešte inak. Hektáre pasienkov namiesto chovu zvierat už roky kosíme a fotíme za dotácie. Kde je chyba?

 

„Čisto štatisticky je jasné, že celková miera nezamestnanosti sa na Slovensku znižuje, za posledné dva roky sa znížila minimálne o dve percentá a v súčasnosti je pod hranicou dvanástich percent. Takže sa celoplošne nedá hovoriť o tom, že sa nezamestnanosť zvyšuje, reálne sa naopak na Slovensku znižuje. Viacerí investori na Slovensku sa ale začali sťažovať, a to aj v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou nad 20 percent, že majú problémy nachádzať pracovnú silu. Takže máme síce vysokú nezamestnanosť, ale počet ľudí, ktorí sú ochotní pracovať a ktorí majú základné, štandardné pracovné návyky a schopnosti, tých je málo. Investori častokrát hľadajú ľudí a nedokážu ich nájsť. Máme tu teda nejakú disproporciu, pretože aj napriek vysokej miere nezamestnanosti, je reálne percento ľudí, ktorí sú zamestnateľní a majú záujem pracovať oveľa, oveľa nižšie.“

 

– Čo to znamená nižšie? Koľko ľudí je teda podľa vás v takýchto regiónoch zamestnateľných?

 

„Tá úroveň sa pohybuje možno niekde v oblasti troch, štyroch, piatich percent. Toto je realita. Navyše tu máme, žiaľ, zlé nastavené vzdelávanie, ktoré nie je prepojené na reálne potreby slovenskej ekonomiky. Zo stredných a vysokých škôl často chrlíme ľudí, korí potom nenachádzajú uplatnenie v praxi a to potom spôsobuje, že mnohí z nich musia odchádzať do zahraničia a iných regiónov. Momentálne sa to snažíme riešiť podporou takzvaného duálneho vzdelávania, to znamená už na stredných školách a učilištiach chceme týchto mladých ľudí dostávať do konkrétnych podnikov, firiem, spoločností, do výroby. Tak, aby získavali dobré pracovné návyky a hlavne, aby hneď po ukončení školy mali možnosť ísť pracovať. Áno, je to dlhodobý problém, snažíme sa to riešiť, ale naozaj to vyžaduje systémové zmeny a riešenia.“

 

– Ešte jedna z obcí. Starostovia Bardejovského okresu sa dlhodobo sťažujú na prebyrokratizovaný proces verejného obstarávania, pred časom musela preto vrátiť 600-tisíc eur z nórskych fondov na záchranu miestneho hradu napríklad obec Zborov. Situáciu podľa viacerých ešte skomplikovalo elektronické trhovisko. Môže minister hospodárstva nejako konkrétne pomôcť zefektívniť tieto procesy?

 

„Komplikovanosť viacerých procesov, čo sa týka verejného obstarávania, je daná požiadavkami Európskej komisie. Áno, využívanie európskych fondov je dosť zložité a je tam zvýšený dohľad. Aj preto, že ide o peniaze daňových poplatníkov štátov, ktoré sú najväčšími donormi ako Nemecko, Holandsko atď. Veľa týchto byrokratických požiadaviek nie je naším výmyslom, ale prichádza z Bruselu. Naopak tam, kde vidíme, že byrokracia je zbytočná, nie je nevyhnutná a je tvorená na Slovensku, sa ju snažíme znižovať.“

 

– Ako?

 

„Ja sám som v rámci európskych fondov, ktoré sú na ministerstve hospodárstva, dal jasné nariadenie v tom zmysle, aby sa byrokracia minimalizovala a aby sa procesy výberu projektov a potom aj distribúcie peňazí na jednotlivých prijímateľov, ktorými môžu byť aj obce, čo najviac zrýchlili. Takže musíme jasne rozlíšiť, čo sú nevyhnutné požiadavky z Bruselu, ktoré musíme dodržiavať a čo je byrokracia, ktorá už nie je nevyhnutná a za ktorú si môžeme sami.“

 

– Pri vašom nástupe do funkcie sa hovorilo o troch prioritách. Dostavbe Mochoviec, ukončení činnosti Fondu národného majetku a zahraničných investíciách. Čo je momentálne vašou najväčšou ministerskou prioritou? O akej hospodárskej vízii sa dá na Slovensku dlhodobo uvažovať?

 

„Aj keď tých priorít je viacej, pre mňa je od začiatku najväčšou z nich hlavne podpora inovatívnosti ekonomiky. A myslím si, že aj Slovensko by tam z hľadiska hospodárstva malo smerovať. To znamená, ekonomicky to nastaviť tak, aby sme dokázali byť konkurencieschopní nielen v európskom prostredí, ale aj globálne. A to sa dá dosiahnuť jedine cez inovácie. Potrebujeme podporovať našich ľudí, ktorí majú nápady, či už cez podporu aplikovaného výskumu, ale aj rozvojom startupov. Pod mojím vedením bola vytvorená koncepcia pre podporu startupov na Slovensku, pretože podľa mňa je oblasť inovácií jedna z kľúčových vecí. Teraz pracujeme na vytvorení niekoľkých tzv. národných inovatívnych klustrov, napríklad v oblasti atómového priemyslu, informačných technológií, aj v oblasti biotechnológií, biomedicíny a robotiky. Budeme sa snažiť prepájať tento výskum s jeho praktickou aplikáciou v priemysle a zároveň do toho dať podporu pre startupy. Takýmto spôsobom tlačiť ekonomiku k inovatívnosti a rýchlej adaptabilite.“

 

– Roky ste pôsobili ako manažér pre spoluprácu finančných inštitúcií so štátmi strednej a východnej Európy. Tohtoročná „aténska či grécka jar“ ukázala, že Trojka (Európska komisia, MMF a ECB – pozn. autora) vie veľmi efektívne a tvrdo zmanažovať aj legitímne zvolené vlády zadlžených štátov únie. Do akej miery je podľa vás dnes rozhodovacia a výkonná právomoc zadlžených vlád, vrátane Slovenska, ovplyvnená kontrolou a reguláciami zo strany ich veriteľov?

 

„Predovšetkým tu nemôžeme miešať krajiny typu Grécka, alebo v minulosti Portugalska či Írska, kde pôsobila Trojka a mala nejaké postavenie z hľadiska kontroly nad týmito krajinami a krajiny ako Slovensko, kde máme dlh na úrovni 54 %, čo je jeden z najnižších v Európskej únii. Napríklad Nemci majú dlh viac ako 70 % a nemyslím si, že Nemecko je kontrolované nejakými finančnými inštitúciami. Alebo také Japonsko, ktorého zadlženosť je vyše 200 % oproti jeho HDP. Výška zadlženosti ešte vonkoncom neznamená, že krajina je riadená veriteľmi. Skôr to závisí od toho, či je ten dlh udržateľný, alebo nie. Krajiny ako Grécko, ktoré nedokážu splácať svoj dlh a potrebujú pomoc zvonku, či už je to MMF alebo ECB, sa potom dostanú do situácie, že ich veritelia si začnú nastavovať svoje podmienky a pravidlá hry. Ale krajiny ako Slovensko s A-čkovým ratingom, s udržateľným dlhom, ktorý teraz navyše z hľadiska proporcie k HDP klesá, žiadny takýto problém nemajú.

 

– Profesne aj osobne ste sa počas vašej kariéry stretli s množstvom zaujímavých osobností. Kto z nich vás v poslednom období najviac inšpiroval?

 

„Z ľudí, ktorí na mňa mali najväčší vplyv to bol určite John Edwin Mroz, šéf Inštitútu Východ-Západ (NorthWest Institute). Ten ma naučil hlavné moderné manažérske postupy a v tomto zmysle zohral dôležitú úlohu v mojom profesionálnom formovaní. Z ľudí z veľkej ekonómie a biznisu to bol určite George Soros, s ktorým som sa mal možnosť niekoľkokrát stretnúť a diskutovať. Aj keď je niekedy vnímaný čisto ako človek, ktorý manipuloval finančné trhy, de facto je to človek, ktorý veľmi hlboko chápe politické a sociálne procesy, stále sa vzdeláva a študuje. Je veľmi rozhľadený a dá sa od neho veľ naučiť.

 

– Narodili ste sa v Bardejove, vaši predkovia pochádzajú z neďalekej dedinky Frička pri poľských hraniciach. Aký je podľa vás najväčší potenciál tohto mesta a regiónu? Na čom by Bardejovčania mali začať pracovať, aby bol život v meste pre nich lepší?

 

„Bardejov a jeho okolie má veľa aktív, teda vecí, na ktorých sa dá stavať. Jednak je to história, architektúra a všetko to, čo je zaujímavé. Jednoducho čo tam máme a čo by malo prilákať oveľa viac turistov ako je to teraz. Rozvoj turistiky prepojený na históriu, architektúru a kultúru by mohol byť oveľa aktívnejší, napríklad smerom k malým „bad and breakfast“ penziónom. A to by malo byť podľa mňa prepojené aj v cezhraničnom meradle. Oveľa aktívnejšie spolupracovať s partnermi a ľuďmi v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku. Aby turisti, ktorí prídu do tohto regiónu mali možnosť spoznať aj blízke oblasti v iných krajinách. V Bardejove a okolí má veľmi silnú tradíciu aj kúpeľníctvo, tam je potenciál, ktorý zatiaľ nie je využitý. A tiež ako som spomínal, je šanca aj v inováciách a nových technológiách. Aj v okolí Bardejova by mali mladí ľudia mať možnosť prichádzať s novými nápadmi a vytvárať si svoje malé firmičky, ktoré by mohli byť postupne prepojené na veľkých hráčov. Potom by nemuseli utekať niekde mimo mesto a región a mohli by byť úspešní aj tu. To, že máme v Košiciach tzv. košické „valley“ alebo „údolie“ s úspešnými IT firmami ukazuje na fakt, že aj na východe a relatívne na periférii, môžu byť úspešné a konkurencieschopné technologické firmy. A to aj globálne.

 

Autor: Mario Hudák

Autor je v rodinnom vzťahu s ministrom hospodárstva, ich otcovia sú bratranci.

 

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/8011191/vazil-hudak-chrlime-ludi-bez-uplatnenia.html

 

Minister hospodárstva Vazil Hudák začiatkom septembra v Kružlove pri otváraní fabriky čínskeho investora Flameshoes. Foto: mh