Rozhovor. Vladyka Milan Lach

Ak neješ mäso, ale zraňuješ ľudí, tvoj pôst je zbytočný, posti sa od hnevu, posudzovania a frflania

Rozhovor s gréckokatolíckym biskupom Milanom Lachom o význame pôstu, o tom, ako si zvoliť predsavzatie, aj o tom, že pôst od jedla nestačí.

Pavol Hudák

V Rímskokatolíckej cirkvi sa Popolcovou stredou začína štyridsaťdňový pôst, ktorý sa skončí na Veľkú noc. Gréckokatolíci začali Veľký pôst – Štyridsiatnicu – už o dva dni skôr. Prečo sa počas pôstu katolíci majú zdržiavať jedla a mäsa? V čom je pôstna disciplína vo východnej cirkvi iná?

A prečo pôst od jedla nestačí, ale dôležité je pokánie? Aj na tieto otázky odpovedá v rozhovore pomocný biskup bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Milan Lach. „Keď spoznám Božiu lásku, aký je Boh ku mne dobrý, čo pre mňa urobil, že zomrel a dáva mi nový večný život, ktorý sa nekončí, tak pôst je moja odpoveď na to. Niektorí autori a teológovia hovoria, že pôst je cesta k Pasche, že štyridsaťdňový Veľký pôst je prípravou a cestou,“ vysvetľuje vladyka Milan.

V rozhovore poukazuje, že pôst je prepojený aj modlitbou, je to akoby druhé krídlo. A zároveň zmysel pôstu nemá byť zriekanie sa preto, že šetrím a že si to ako škrečok nahonobím, ale preto, že vidím núdzu iného človeka. „Keď sa postím aj od jedla, môžem sa podeliť s inými ľuďmi.“

Začíname Pôstne obdobie, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi začína na Popolcovú stredu. U vás v Gréckokatolíckej cirkvi už v pondelok. Prečo?
My rátame štyridsať dní, Svätú štyridsiatnicu, ktorá sa začína v pondelok pred Popolcovou stredou. Od tohto pondelka, teda celých päť týždňov vrátane nedieľ, to je tridsaťpäť dní. A v šiestom pôstnom týždni pripočítame už len päť dní, od pondelka do piatka. Vtedy sa končí obdobie štyridsaťdňového pôstu. Potom sú dva dni sviatočné: Lazárova sobota a Palmová nedeľa a potom už nasleduje Svätý veľký týždeň, keď sa tiež dodržiava pôst. Takže tých pôstnych dní máme viac než štyridsať.

Ale napriek tomu soboty spadajú do Pôstneho obdobia?
Áno. V Gréckokatolíckej cirkvi pôst začíname v pondelok, teda dva dni pred Popolcovou stredou. Do pôstu vstupujeme pôstnou večierňou a vzájomným odprosovaním už v nedeľu večer, keď sa mení aj liturgická farba. Kňaz sa počas tejto bohoslužby prezlieka zo svetlého rúcha do tmavého. Samotný pôst, ktorý sa týka aj zdržiavania sa jedla, sa začína v pondelok.

Veriacich neznačíte popolom?
Nie. Akt zmierenia a odprosenia všetkých v komunite by mal byť v nedeľu večer.

Čo je to vlastne pôst? Prečo nám Katolícka cirkev dáva štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou? Prečo je to také dôležité v dnešnej dobe, v roku 2026?
Keď som cestoval k vám, videl som veľký bilbord s nápisom „Zmeňte svoj život“. Bola to reklama na nové zuby a zubné implantáty, ktoré môžete zmeniť.

Máme aj televíznu reláciu Extrémne premeny, ktorú som niekde na návšteve raz okrajovo videl. Ľudia túžia po zmene a je to ich výzva. A na zmenu vyzýval aj Ježiš Kristus, keď začal svoje verejné účinkovanie. Povedal: „Priblížilo sa Božie kráľovstvo, čiňte pokánie!“ To je niečo určujúce aj pre nás. A čo znamená tá zmena?

Znamená to zmenu života. Na to, aby som zmenil život, mi dáva cirkev prostriedky. A jedným z týchto prostriedkov je aj pôst. Dobre, pôst nie je kresťanský vynález. Pôsty praktizovali predtým mnohé a mnohé filozofie, či v antickom Grécku, alebo aj mnohé iné náboženstvá, ako napríklad budhizmus.

Túto prax prebralo kresťanstvo aj pod vplyvom mníšskeho života. Pôst praktizovali púštni otcovia ako odpoveď na Božiu lásku. Je ťažké niečo formálne robiť, ak tam nie je vyzretý vzťah. Tu sa dostávame k vašej otázke, prečo je pôst dôležitý aj v roku 2026. Veci môžeme robiť formálne, ale to nás nezachráni.

!!!!Skutočný význam pôstu nie je v zdržiavaní sa pokrmu, ale vo vyhýbaní sa hriechu.

Potrebujem robiť veci s láskou ako odpoveď na Božiu lásku, Boh ma zachránil aj bez môjho pôstu a dal mi nový život. Preto zomrel na kríži a vstal z mŕtvych.

To je základná kerygma ohlasovania cirkvi, že Kristus daruje každému človekovi nový život a je na nás, ako odpovieme.

Keď spoznám Božiu lásku, aký je Boh ku mne dobrý, čo pre mňa urobil, že zomrel a dáva mi nový večný život, ktorý sa nekončí, tak pôst je moja odpoveď na to. Niektorí autori a teológovia hovoria, že pôst je cesta k Pasche, že štyridsaťdňový Veľký pôst je prípravou a cestou.

V týchto dňoch mnohí pozeráme olympiádu. Športovci tvrdo trénovali, zlatú medailu nezískali tak, že sedeli vo fotelke, jedli čipsy, pozerali na televízor a kritizovali. Oni majú denne prísne tréningy.

Keď toto dokážu urobiť športovci pre maličký kov, dokážu sa motivovať na taký výkon a dokážu sa zdržať dlhodobo mnohých vecí, tak o čo viac by sme mali my urobiť pre večný život. Prečo my by sme nemali využiť aj túto pomôcku, ktorú nám cirkev dáva, aby sme zmenili život?

Spomenuli ste, že pôst je hlavne o zmene života a o pokání. Keď sa povie pokánie, tak si niekedy predstavím filmy o stredoveku, kde sa šľachtici alebo mnísi bičovali, kľačali na tvrdom dreve a postili sa o chlebe a vode. Ako by malo vyzerať pokánie dnes u človeka, ktorý chodí do práce alebo do školy, má rodinu?
Veľmi pekne vo svojich homíliách opísal význam pôstu svätý Ján Zlatoústy. Hovorí: „Skutočný význam pôstu nie je v zdržiavaní sa pokrmu, ale vo vyhýbaní sa hriechu.“ Na inom mieste hovorí: „Ak neješ mäso, tak nemaj nečisté pohľady. Nech sa postia aj tvoje uši. Veď čo ti osoží zdržiavanie sa kurčiat a rýb, keď potom obhrýzaš a požieraš svojich bratov?“

Teda Ján Zlatoústy nám veľmi konkrétne hovorí, čoho sa máme zriekať. Predovšetkým hriechu a zla. Či je človek veriaci, alebo nie, každý vie, čo je zlo. Pre nás kresťanov to je pomôcka práve preto, aby sme zanechali nesprávne konanie vo svojom živote, aby sme prejavovali a dávali lásku, lebo sme stvorení pre lásku. Aj všetko, čo robíme, máme robiť s láskou.

Ak nebudem mať počas pôstu lásku k druhému a sústredím sa len na seba v zmysle „ja sa postím, teraz mi všetci dajte pokoj“, tak je to zbytočné.

Ako kresťania však stále počúvame, že máme byť láskaví k druhým, že láska k Bohu a k blížnemu je ten najvyšší zákon, ktorý nám dal Ježiš. Čo má byť teda v pôste iné?
Máme sa predovšetkým zastaviť. Opýtať sa, odkiaľ a kam ideme. Aký zmysel má môj život? Musím si uvedomiť, že všetko, čo mám, je dar od Boha.

Žijeme vo veľkom zhone, dokonca aj my kňazi. Vidím to aj sám na sebe. Potrebujeme sa zastaviť, čo v kresťanstve nazývame modlitba. Pôst bez modlitby nie je možný.

Tuším svätý Bazil Veľký hovoril, že pôst je druhým krídlom modlitby. Na jednom krídle sa nedá letieť. Potrebný je aj pôst, aj modlitba. A pôst je zdržiavanie sa  jedla.

Prečo vlastne cirkev má tradíciu, že zdržiavame sa cez pôst práve jedla? Záväzne je vo vybrané dni zdržiavanie sa mäsa, ale dnes je veľa vegetariánov a vegánov. Mnohí mäso nikdy nejedia. Ja si tiež dám radšej možno vyprážaný syr.

Samozrejme, v kontexte našej doby, keď sme presýtení mäsom a pôst od neho nám robí dobre, sa musíme vcítiť do ľudí v minulosti, ktorí videli mäso na tanieri možno raz do týždňa, ak vôbec.

!!!!Vnímajme pôst ako príležitosť na nový začiatok a na zmenu, nie na to, že si budeme dávať na Instagram, ako sa postíme.

Dnes máme alarmujúce štatistiky obezity. A to nie je otázka mäsa, ale otázka nestriedmosti. Sme pozvaní k miernosti vo všetkom. Keď človek v niečom prepáli, odrazí sa to aj na jeho zdraví.

Cirkev nám dáva pôst, aby sme si zachovali vnútornú slobodu a aby sme boli slobodnými ľuďmi a nie otrokmi niečoho. Človek dokáže chladničku otvoriť niekoľkokrát za večer, lebo možno nemá pokoj a nevie, ako sa upokojiť.

A práve preto cirkev hovorí, že aj v tomto Pôstnom období je dôležité práve stíšenie sa a modlitba, aj spoločná. Prečo by som mal vlastne robiť pokánie? Lebo najväčší problém človeka je hriech. To, čo vidíme okolo seba – vojny, sociálne a makroekonomické problémy –, je dôsledkom hriechu.

Problémom je osobný hriech, ktorý nás ničí. Musíme sa vrátiť do Knihy Genezis, kde v raji Adam porušil práve príkaz jedenia. Boh mu povedal: „Zo všetkých stromov môžeš jesť, len z jedného nesmieš.“ On tento príkaz porušil. V evanjeliu máme nového Adama, ktorým je Kristus. Ten sa štyridsať dní postil, na konci bol tiež pokúšaný zlým duchom v oblasti slávy, moci a majetku. Kristus uspel.

Na začiatku je Adam, ktorý zlyhal, to sme vlastne my všetci, to sú naše denné zlyhania. No Kristus nám ukazuje príklad, že zlo v svojom srdci môžeme prekonať modlitbou a pôstom. A k tomu ešte treba dodať almužnu.

Vnímajme pôst ako príležitosť na nový začiatok a na zmenu, nie na to, že si budeme dávať na Instagram, ako sa postíme.

Pán Ježiš hovorí v šiestej kapitole u Matúša: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.“

A to isté hovorí aj o modlitbe a pôste. Náš pôst nemá byť niečím verejným, má to byť robené v skrytosti, súkromne a predovšetkým vo vzťahu s Bohom. V prvom rade ide o vzťah s Bohom, Kristom. Toto je to najdôležitejšie.

Skúsme si to teraz rozmeniť na drobné. Čo by ste poradili ľuďom, ako si majú vybrať konkrétne predsavzatie?
Mali by sme si možno vybrať jednu vec, ktorá nebude len o sociálnych sieťach alebo o jedle, lebo možno o pár dní zlyháme. Môžeme si vybrať niečo, čo vadí ľuďom okolo mňa.

Jeden autor pekne píše: „Posti sa od posudzovania druhých. Objav Krista, ktorý v nich žije. Posti sa od slov, ktoré zraňujú. Naplň sa vetami, ktoré uzdravujú.

Posti sa od toho byť nespokojným. Naplň sa vďačnosťou. Posti sa od hnevu, naplň sa trpezlivosťou. Posti sa od pesimizmu, naplň sa kresťanskou radosťou. Posti sa od zbytočných starostí, naplň sa dôverou v Boha.

Posti sa od poznámok, frflania, naplň sa obdivom nad životom. Posti sa od horkosti, naplň sa odpustením. Posti sa od dôležitosti seba samého, naplň sa súcitom pre iných.

Posti sa od dychtivosti po veciach, venuj sa rozširovaniu Božieho kráľovstva.

Posti sa od straty odvahy, naplň sa nadšením pre vieru. Posti sa od všetkého, čo ťa odvádza od Krista. Naplň sa všetkým, čo ťa k nemu približuje.“

Dobre, keď sa máme postiť takto, prečo nám potom cirkev prikazuje pôst od jedla?
Pretože pud našej sebazáchovy je taký silný, že siahnem na dno svojich možností, lebo sme naučení jesť denne. Ľudia, ktorí sa venujú týmto veciam, hovoria, že človek začne vtedy inak vnímať veci, vplýva to na mozog, organizmus, ktorý sa prečisťuje. Očisťuje sa aj telo.

My sme stvorení Bohom ako telo aj duša. Boh nehovorí, že duša je dobrá a telo zlé. To je blud dualizmu. My sme stvorení na Boží obraz a Boh nám dal telo, aby sa stalo chrámom Svätého Ducha.

Bazil Veľký hovorí: „Prepočítaj si ekonomickú situáciu svojho domu v jeden deň pôstu a prepočítaj si ju aj v obyčajný deň. Ľahko zistíš, aký zisk ti prináša pôst.“

Ja sa zriekam niečoho v prospech iného. To nemá byť zriekanie sa preto, že šetrím a že si to ako škrečok nahonobím, ale preto, že vidím núdzu iného človeka. Keď sa postím aj od jedla, môžem sa podeliť s inými ľuďmi.

Takže pôst súvisí s almužnou?
Áno, je to previazané. Poviem príklad. Zrieknem sa nejakej druhej alebo tretej dovolenky počas roka a tú sumu podarujem niekomu, kto to viac potrebuje. Princíp je, že sa viem deliť. K tomu ma má privádzať pôst. To je zmysel lásky, dávať sa, lebo aj Boh sa dáva. Úplne, neustále a stále. To je Božia láska, ktorú keď vnímame, sme povolaní k tomu, aby sme ako odpoveď na túto lásku odpovedali svojou láskou.

A tá láska k Bohu znamená, že sa dávam ľuďom, ktorí sú okolo mňa.

!!!!Pôst nemá byť zriekanie sa preto, že šetrím a že si to ako škrečok nahonobím, ale preto, že vidím núdzu iného človeka.

Keby bol teda pôst len o tom, že niečo ušetrím, a nedal som to ďalej ako almužnu, tak by to nemalo zmysel?
Určite. To dávanie má zmysel. Je to príležitosť, ktorú nám dáva cirkev. Vedieť sa deliť. Dávať sa znamená milovať druhého. Dávať môžem aj svoj čas.

Môže byť almužnou teda aj čas?
Pravdaže.

Niekedy je ľahšie niekomu dať pár eur ako čas.
Hovoril to často aj Svätý Otec František, že strácanie, márnenie času pre iného je dnes veľký problém. Dnes nie sú mnohí starí vôbec vypočutí. Dnes starí ľudia tak veľmi potrebujú, aby pri nich niekto len sedel a počúval ich.

Určme si jeden deň v týždni a choďme navštíviť nejakého starkého, ktorý je sám. Nemusí to byť náš príbuzný. Len pri ňom hodinu seďte a počúvajte ho. Toto je skutok lásky a toto je aj pôst pre nás. Problém je vedieť sa zastaviť a povedať si, že mám čas pre iného.

A to je podstatná vec pre každého kresťana. To je dôležité, či ja chcem byť Kristov, či chcem prijať jeho antropológiu a či chcem vnímať veci okolo seba ako Kristus. Toto je premena, ktorá veľmi bolí a je veľmi ťažká.
 
Púštni otcovia alebo mnísi išli tak radikálne, že zanechali všetko. Kristus je najvzácnejšia perla, ktorú objavili na svojom poli.

Ale to sú mystici. No naši čitatelia, ktorí majú rodiny, deti, asi nemôžu všetko predať a ísť niekam na púšť.
To, čo hovoríte, je veľké nebezpečenstvo. My vieme všetko posunúť na mysticizmus. Ale ja hovorím o bežnom človeku.

Ale ako to má urobiť?
Že si vie stanoviť prioritu a nájsť čas denne na Božie slovo. Viem, prichádza z práce, treba urobiť doma veci, nemusí ísť na púšť.

Koľko času však trávime na mobile alebo pri televízore. Teraz beží olympiáda, ktorú vieme pozerať hodiny. Prečítať si jednu kapitolu z evanjelia za päť minút je veľa? Pýtam sa vás: je to veľa alebo málo?

Nie, nie je to veľa.
A opýtajte sa ľudí, koľkí čítajú denne päť minút evanjelium. To je výzva cez pôst, aby sme zobrali do rúk Božie slovo a prečítali si päť minút jednu kapitolu z evanjelia na pokračovanie každý deň.

A niečo to v nás zanechá, lebo Božie slovo zarezonuje.

Takže mám odstrihnúť veci, ktoré prerušujú Boží hlas...
A veci, z ktorých si robím bohov. To je to nebezpečenstvo, že si zo športu urobím boha, že si z jedla urobím boha, že si z tela a krásy urobím boha. To je výzva, aby sme prišli k najväčšiemu prikázaniu – milovať Boha z celého svojho srdca, z celej svojej mysle a z celej svojej sily.

To nie je len pre mníchov, ale pre každého pokrsteného.

Pôstny čas bol v prvých storočiach najintenzívnejší čas katechumenátu pred prijatím krstu. Na Bielu sobotu boli krstení katechumeni.

To znamená, že aj liturgické čítania v našej cirkvi počas nedieľ hovoria o krste. Lebo v krste dostáva človek nový život v Kristovi. Preto je dôležité sa v tomto období znova vrátiť k svojmu krstu. Dnes formálne povieme, že sme katolíci. Ale nechajme ten formalizmus a pýtajme sa, prečo sme pokrstení. Kto ťa pokrstil a čo pre teba znamená krsť?

To znamená žiť s Kristom tu na zemi ako otec rodiny, ako matka, lekár, advokát, možno smetiar. Každá činnosť v kresťanskom vnímaní má svoj význam a dôstojnosť. Každý maličký akt, ak je robený s láskou, je pred Bohom veľkým činom.

Aj ten, kto s láskou zametá ulice, môže prísť do neba skôr ako niekto, kto robí veľké štátnické gestá pre pýchu a nič mu to nepomôže pre večný život.

Cirkev prikazuje pôst od mäsa, ale nebol by čas to aktualizovať aj na základe toho, čo hovoríte?
Budem mieriť kritiku do vlastných radov. To je nedostatok našej katechézy. My kňazi a biskupi by sme mali tento štyridsaťdňový čas využiť na to, aby sme o tom hovorili ľuďom.

Aby si to ľudia uvedomili a nerobili veci formálne, ale aby sme išli k podstate a k tomu, že zmyslom všetkého je láska.

Vy ste nedávno ako Rada hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku urobili úpravy v pôstnej disciplíne. Čo sa zmení?
Počas štyridsiatich dní každého gréckokatolíka viaže v stredu a piatok zdržanlivosť od mäsa od siedmeho do šesťdesiateho roku života. Výnimky majú chorí a ženy v požehnanom stave. V prvý a posledný deň pôstu je prísny pôst, to znamená, že len raz dosýta sa najesť a zdržiavať sa mäsa, mlieka, mliečnych výrobkov a vajec.

Takže si nedáte ani mlieko do kávy?
Nie. Pôst je o nejedení. A potom je zdržiavanie sa pokrmu, teda zdržiavam sa mäsa, mliečnych výrobkov alebo vajec.

Čo ma ešte zaujalo, v Gréckokatolíckej cirkvi počas pôstu slúžite liturgiu vopred posvätených darov, teda nemáte liturgiu s premenením. Prečo to tak máte?
Naša liturgia svätého Jána Zlatoústeho má oslavný charakter. A keď niekto smúti, nemôže sa tešiť. Na pohrebe nebudeme spievať, obrazne povedané, svadobné pesničky.

Eucharistia sa premení v nedeľu, v stredu a v piatok na liturgii vopred posvätených darov, čo je vlastne večiereň, ekvivalent vešpier s rozdávaním Eucharistie.

Toto máme v stredy a piatky počas celej Svätej štyridsiatnice. Okrem toho máme modlitbu Efréma Sýrskeho s poklonami.

Vtedy sa modlíme „Pane a vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti a prázdnych rečí“ a robí sa veľká poklona až k zemi, keď sa čelo dotýka zeme.

Táto modlitba obsahuje celú teológiu pôstu, hovorí, čoho sa má človek zrieknuť a potom čo má aj získať – pokoru, trpezlivosť a lásku.

Táto modlitba nás sprevádza počas všetkých bohoslužieb a robíme poklony skutočne často ako výraz pokánia a pokory.

A tiež vás chcem pozvať na kánon Andreja Krétskeho. Tam je premeditovaná celá Biblia s týmito poklonami. Prvýkrát sa to modlíme v pondelok, utorok a stredu na začiatku pôstu a potom v stredu večer v piatom týždni pôstu. Má to asi dve a pol hodiny, ale je to liturgický bohaté. Najlepšie to je zažiť.

Tí, ktorí chodia do chrámu len v nedeľu, ochudobňujú sa o mnoho, lebo nespoznajú rozmer pokánia. Nedeľa sa totiž ničím neodlišuje, len sa slávi trochu dlhšia liturgia svätého Bazila Veľkého, no nie sú tam žiadne úkony pokánia. Kto je len nedeľný kresťan, nemá to šancu pochopiť.

Niektorí ľudia sa postia a dajú si aj sebazápor, no v nedeľu si to zvyknú prerušiť tým, že sa nedeľa neráta do pôstu.
Treba to rozlišovať. Liturgicky sobota a nedeľa nie sú pôstne dni, ale to neznamená, že prerušujem pôst, napríklad zdržanlivosť od mäsa. Neprerušujem to, ja sa pripravujem na Paschu, robím to štyridsať dní v kuse.

Sú ľudia, ktorí si povedia, že nejem počas pôstu sladké, ale v nedeľu si ku kávičke dám koláčik, lebo je nedeľa.
To, samozrejme, môže byť. Vždy to je o slobode. Je potrebné vnímať každú nedeľu ako malú Paschu, deň vzkriesenia. Je to výraz oslavy, ktorá je viazaná na nedeľu. Ide o podstatu veci, že pochopil, čo znamená zriekanie sa, a že ho to obohacuje.

Keď sa niečoho zriekam z lásky k milovanej osobe, to obohacuje druhého aj mňa. Zoberme si, že modelky alebo športovci sa tiež zriekajú niečoho – a prečo?


Tiež sa svojím spôsobom postia...
Len to nenazývajú takýmto jazykom. Možno tiež potrebujeme tie slová vysvetliť a povedať to svetským jazykom.

Dôležité je šťastie, pre ktoré sme stvorení, ale potrebujeme sa k nemu dopracovať. Šťastie znamená vnútornú slobodu. Nie je to o tom, že si budem užívať všetko, čo mi je dovolené, kým sa dá, lebo dnes možno žijem posledný deň.

Možno žijem posledný deň, ale môžem povedať: dávaj pozor, ako si prežil svoj život, koľko lásky si dal, koľko času, ktorý si mal, si využil pre druhých.

Keď sa niekto teraz zamýšľa, ako si na pôst môže zvoliť vhodné predsavzatie, aby ho priblížilo k Bohu, ako si ho prakticky vybrať? Ako na to ísť, aby to bolo niečo vhodné?
V manželstvách je dobrým kritikom manželka, ktorá vie odpozorovať u muža, na čom by mal zapracovať, alebo naopak. Môžem sa opýtať manžela alebo manželky, čo by som mohol zmeniť.

Tam treba aj kus pokory, lebo ten manžel/manželka mi povie pravdu. Prečo? Lebo ma miluje a chce moje dobro.

Počúvajme ľudí okolo seba. Deti sa môžu zasa spýtať rodičov. Mamka ti povie, toho mobilu si daj menej a zober možno do ruky Sväté písmo alebo životopis svätého. Inšpirácií je veľa. Pýtať sa môžeme aj kamarátov. Ak nás majú skutočne radi, čo dvakrát podčiarkujem, určite nám povedia, čo potrebujeme zmeniť v živote.

Máte aj vy ako biskup niekoho takého? Niekedy keď vidíme biskupa alebo predstavených, bojíme sa im povedať pravdu.
Samozrejme, mám aj svojho duchovného vodcu, to chcem každému odporučiť, a mám ľudí a priateľov okolo seba, ktorí majú odvahu mi povedať veci. Je to vec vzťahov. Dôležité je, aby sme aj my biskupi mali okolo seba ľudí, ktorí nám povedia pravdu. Je to prejav lásky. A je na nás, či to prijmeme.

Keď sa skončí Veľký pôst a príde Veľkonočná nedeľa, čo má byť výsledkom pôstu? Čo by som mal vidieť na Veľkonočnú nedeľu?
Malo by byť vidieť našu radosť. To, že my ako kresťania budeme ľudia, ktorí budú svedčiť pred týmto svetom práve svojou radosťou z viery, že to, čo žijeme, nie je formalizmus alebo nejaký fejk, ale niečo, čo ľudia budú cítiť, že sa budú pri nás cítiť dobre a vyhľadávať našu spoločnosť. To je ovocie. Keď je v nás Svätý Duch a Kristus, bude skrze nás konať. Toto by malo byť ovocím.

zdroj.
https://svetkrestanstva.postoj.sk/189958/ak-nejes-maso-ale-zranujes-ludi-tvoj-post-je-zbytocny-posti-sa-od-hnevu-posudzovania-a-frflania

foto: Vladyka Milan Lach
autor: Postoj/Andrej Lojan