Rozhovor. Vyrábajú tu celosvetovo najlepší med

Včelie zlato majú v Bardejove.

Úľ dedí vlastnosti po matke. A ak má teda úľ zlé vlastnosti, tak sa vymení matka.

Fantastický úspech sa podaril Martinovi Voľanskému z Bardejova. Med z ich rodinnej firmy si vyslúžil od Center for Honeybee Research v USA ocenenie Najchutnejší med sveta. Bardejovský med zabodoval v kategórii Dark honey a kategórii Medium amber. Len prednedávnom tento med ocenili aj v Juhoafrickej republike a v Dubaji.

V rozhovore sa dozviete:
Čo je tajomstvo ich úspechu a v čom sa tento med odlišuje od iných,
čo má spoločné cibetková káva a najlepší bardejovský med,
ako sa dostal k včeláreniu,
čo okrem výroby medu ich združenie ešte robí,
akými prvenstvami sa môžu pochváliť,
koľko druhov medu vyrábajú,
na čo pri včelách dbajú zvlášť,
aký je tento rok pre včelárov,
ako vplýva na včelárov klíma,
čím je ich med iný z hľadiska alergikov.

Aktuálne sa tešíte z fantastického úspechu. Váš med v Amerike ocenili ako ten najlepší na celom svete. Ako sa to vôbec podarilo?

Pri našom mede sa zisťovala jeho unikátnosť, či je to regionálny produkt a aké má vlastnosti. Bardejovský med zaradzujeme medzi najunikátnejšie potraviny v Európe. Tento rok máme zatiaľ 35 medzinárodných a celosvetových ocenení.

Stíhate aj med vyrábať, či už len zbierate ocenenia?

Stíhame aj vyrábať. Sú to ocenenia zo Spojených arabských emirátov, Juhoafrickej republiky, Slovinska, USA, Francúzska, Veľkej Británie, Grécka. Ide o ocenenia kvality, chuti, značky a celkový brand.

Máte všetky ocenenia spočítané?

Mám tri prepravky ocenení, vlastne už ani neviem, kam to uložiť. Doma máme časť vyloženú, ale je toho veľmi veľa.

Aké je to tajomstvo úspechu, že práve váš med je ten naj?

Ide o veľmi unikátny med. Je to dané aj prírodnými podmienkami. Ide o jedľovú medovicu, med je živočíšneho a nie rastlinného pôvodu.

Živočíšneho? Čo si pod tým predstaviť?

Vzniká tak, že voška napadne ihličnatý strom a z ihličia vyciciava šťavu. Ale keďže metabolizmus vošky nevie stráviť cukry, tak ich vylúči v podobe malých kvapôčok. Včely tie kvapôčky zbierajú a robia z toho med. Takže to je niečo podobné ako cibetková káva.

Aké sú znaky vášho medu?

Má veľmi špecifickú chuť, farbu, jeho vlastnosti sú veľmi jedinečné.

Máte vo svojom fachu primeranú konkurenciu?

Každý, kto produkuje medy, ju má.

Istý stupeň kvality, tak ten sa od vás už asi aj očakáva.

Je to náročné, lebo stále musíme odvádzať čo najlepšiu prácu, aby to napredovalo a nestagnovalo. Napríklad máme tiež ocenenie – zlatá včela – čo je cena za rozvoj včelárstva na Slovensku. Je to cena môjho otca.

Spomínate otca, viem, že u vás sa včelárstvo dedí.

Ja som štvrtou generáciou.

Je to rodinné aj dnes?

Určite áno. Štandardne na plný úväzok pracujem ja, moja manželka, moja mama, môj otec, otcov brat a svokra a máme zamestnaných i ďalších ľudí.

A kde sú teda prvopočiatky vo vašej rodine?

V roku 1901 sa narodil môj praprastarý otec. A dodnes máme jeho prvý úľ, ktorý sa našiel na pôjde.

Mali ste odmala túžbu k odvetviu?

Asi nie, myslím, že to prišlo časom, postupne. U mňa to bolo tak, že človek najprv začne niečo robiť a potom si obľúbi to, čo robí. Ale vyrastal som v tom, je to o vzťahu k prírodu, pomáha to rozvoju regiónu, propagácii Slovenska a to sa mi na tom veľmi páči.

Vy sa okrem výroby venujete aj osvete o včelách, včelárstve a mede.

Snažíme sa to robiť aj edukatívnou formou. Naše združenie Bardejovský med sídli v priestoroch Centra remesiel v kláštore františkánov. Robíme tu workshopy pre ľudí, stretnutia pre školy, škôlky. Robili sme podujatia Objavte Bardejov aj Medový festival.

Súťaže pre deti, výstavy a iné, malo to úspech. Chceli by sme ako OZ Bardejovský med vytvoriť zážitkové centrum v rámci mesta, kde by sme vedeli prilákať turistov zo zahraničia, z okolitých krajín, aby prišli do regiónu vyskúšať med. Aby sme nielen exportovali, ale naopak, prilákali ľudí sem k nám.

Je teda podľa vás med ako komodita v Bardejove silným prvkom, pokladáte Bardejov za medové mesto?

Snažíme sa. Aktuálne sme najoceňovanejšou včelou farmou na svete. Minulý rok sme na celosvetovej súťaži kvality spomedzi včelárov z 36 krajín sveta získali medaily za najvyššiu kvalitu medu na svete.

Skvelý úspech, silné meno za hranicami aj doma. S vami sa spája aj značka chráneného označenia pôvodu.

Na východe máme značku chráneného označenia pôvodu ako jediní. Okrem nášho bardejovského medu ho má napríklad žitavská paprika či stupavské zelé. Pokiaľ ide o med, chránené označenie pôvodu máme ako jediní v rámci Slovenska, Česka aj Maďarska.

Koľko druhov medu vyrábate?

Aktuálne máme v ponuke medy medovicový, jedľová medovica, lipová medovica, bardejovský, kvetový, kvetový pastový, lipový, javorový a agátový. Čiže deväť.

To je pomerne dosť. Koľko na týchto deväť druhov medov potrebujete úľov a včelstiev?

Spolupracujeme aj s inými včelári, ale vlastných máme 300 rodín v rámci mesta. Máme 7 včelníc, v meste, pri rodinnom dome. Ja osobne už chodím k včelám menej, lebo musím urobiť strašne veľa administratívnej práce, ktorá je potrebná.

Máte nejaký konkrétny grif tejto práce so včelami, alebo si ho postupne v rodine dedíte?

Stále sa to mení. Snažíme sa inovovať a ísť aj s trendmi, čo sa vyvíjajú, so zisteniami o včelách. Veľmi dôležitá je i starostlivosť. Dbáme, aby boli včely zdravé, silné, v kondícii, boli na slnečných miestach a nie blízko ľudí, kde majú v dolete čistú prírodu. Každý kvet kvitne v inom období, tak sa chutná a kontroluje, či včely už nenosia „inú značku“.

Ako hodnotíte tento rok?

Jeden z najhorších. Ale minulý rok bol napríklad veľmi dobrý.

Čím je to spôsobené? Počasie?

Áno, presne tak. V drvivej väčšine je to vplyv počasia. A tiež zmena klímy v našej oblasti nerobí včelám najlepšie.

Viete to už v rámci generácií už porovnať? Vidieť konkrétne dopady klímy aj na včelárstvo?

Áno, pred 20 rokmi sme napríklad pri medovicových medoch mali dobrú znášku každý druhý rok. Teraz je to každý štvrtý. Je to veľmi citeľný rozdiel za pár rokov. V prírode 20 rokov je ako nič.

A čo tie roky a spätná väzba od zákazníkov?

Máme veľmi veľa zákazníkov, ktorí sa k nám vracajú celé roky. A máme aj takých, ktorí majú firmy a kupujú naše výrobky nielen pre seba, ale i svojich zákazníkov.

Koľko medu, ak je dobrý rok, sa vám podarí vytočiť?

Veľmi sa to líši, ale je to v našich podmienkach nejakých 50 kíl na rodinu v dobrom roku.

Stalo sa vám, že nejaké včelstvo vyhynulo?

Áno. Prirodzený úhyn je do 10 %. Stále sa stane, že niektoré včely sú v horšej kondícii. Najčastejšie sa to stáva v zime, keď im napríklad dôjdu zásoby. Snažíme sa tomu predchádzať, a ak vidíme, že máme slabšie rodiny, tak sa ich snažíme pred zimou spájať. Z dvoch tak urobíme jednu. A na jar ich rozdelíme, aby neboli príliš silné, lebo to by sa zas vyrojili.

Vedia takto „umelo“ spojené spolu prežiť?

Áno.

A keď ich spojíte a máte dve kráľovné, čo potom?

Tak jedna sa dá preč. To, aká je matka, také budú včely. Ak je ona agresívnejšia, budú potom i včely. Aká matka, taký zvyšok úľa. Úľ dedí vlastnosti po matke. A ak má teda úľ zlé vlastnosti, tak sa vymení matka.

To je odpoveď na otázku úspechu? Dobrá matka?

Nielen to. Veľa robí prostredie, lesy dookola, že tu nie je priemyselné znečistenie. Čistota sa prejaví v kvalite medu.

Vaším šťastím teda je, že tu nemáte napríklad vranovskú Bukózu.

Áno, tým, že je čistejšie prostredie, tak sa odráža i na kvalite produktov. To dokazujú i medaily, keď sa robia všetky možné chemické analýzy. Veľmi nás teší, že v priebehu 12 mesiacov sme dosiahli ocenenie aj za najkvalitnejší med na svete, aj za najchutnejší med na svete. Náš med zahŕňa oba segmenty, ktoré má mať a sme z toho nadšení.

Dá sa ísť vo vašom prípade vyššie?

Kvalitou už asi nie. Ale je výzvou si to udržať. Chceme si udržať kvalitu, náš med má i zdravotné benefity. Taktiež má využitie aj v kozmetike a zdravotníctve.

Aké konkrétne benefity váš med má?

Pri medovicovom mede je to to, že aj ľudia, ktorí sú alergickí na včelí med alebo všeobecne na peľ a nemôžu jesť med, tak tu to neplatí. Pri medovicovom mede sa to nestáva, lebo je živočíšneho pôvodu a aj ľudia alergickí na bežný med ho konzumovať môžu. A pre jeho vysoký obsah minerálov a stopových prvkov je veľmi dobrým doplnkom v kozmetickom priemysle, kde sa dá využívať aj pri dermatologických problémoch.

Tvoríte okrem medu napríklad i propolis?

Áno, aj ten, aj tinktúry do lekární. Sme jediná certifikovaná prevádzka na Slovensku na bio med. Je to náročný proces schvaľovania, ktorý sa vyplatí iba preto, že chceme byť ekologickí.

Vy máte veľa tých „naj“.

Snažíme sa byť dobrí v tom, čo robíme.

Máte ešte nejaký sen?

Tým, že tento bardejovský med má to spomínané chránené označenie pôvodu, tak ako je to pri víne portské, tak by sme chceli, aby ľudia z Európy vedeli, že tento región je významný práve týmto produktom – medom - , ako je tam to pri spomínanom víne. A o to sa snažíme.

Chcete, aby mal Bardejov okrem prívlastku „kráľovské“ aj prívlastok medové?

To by sme boli veľmi radi, keby sa nám toto podarilo.

A čo vy a med? Je to vaša stabilná súčasť stravy?

Je. My ho stále spracovávame, balíme, a tak sa ochutnáva, či sa nezmenili jeho chute. Podľa nej sa dá zistiť, či nemá vyšší obsah vody, lebo je redší, a tak môže skôr začať kysnúť.

Ešte mi prezraďte – dá sa včelárovi med prejesť?

Dá. Stačí 20 dag za deň. Tým, že má med vysoké pH, je ťažký na žalúdok, ak sa zje vo väčšom množstve. Pri ochutnávkach medu je to ako pri ochutnávke vína. Ochutná sa, vypľuje, vypláchne a degustuje ďalšie.

Včely sa toľko snažia a niekto ten med aj tak vypľuje...

Faktom je, že ak má včela dobré podmienky, tak celoživotná práca jednej včely je jedna čajová lyžička medu.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

Mária Dudová-Bašistová
Šéfredaktorka - MY Prešovské noviny

zdroj:
https://vychod.sme.sk/c/23210916/vcelie-zlato-maju-v-bardejove-vyrabaju-tu-celosvetovo-najlepsi-med.html