ROZHOVOR. Spisovateľka Andrea Rimová: Literárny svet elektronické knihy nezachránia

Spomalenie sveta jej viac dalo ako vzalo.

Známa slovenská spisovateľka ANDREA RIMOVÁ (35) využíva čas karantény na písanie nového románu. Je doma s dcérou Barborkou, ktorá by po lete mohla nastúpiť do materskej školy. Meno Andrey Rimovej je späté s východným Slovenskom. Pochádza z Medzilaboriec, kam stále dochádza za rodičmi, a celé stredoškolské i vysokoškolské štúdium strávila v Prešove, na ktorý tiež nedá dopustiť. Momentálne žije v Bratislave. Aj o tom, čo má nové, ako ju zmenilo materstvo a čo čaká knižný trh po odznení súčasnej celosvetovej pandémie koronavírusu sa pre Korzár rozhovorila autorka románov temnej romantiky.

Vyšla vám nová kniha a hneď do toho prišla pandémia koronavírusu. Predpokladáme, že ste doma. Ako ju trávite?

- Knihu Dotkni sa ohňa som stihla pokrstiť ešte v novembri minulého roka, takže si užila kus svojej slávy. Začiatkom februára som absolvovala krátky výlet do Mníchova, kde som začala pracovať na novej knihe. Cestovala som tam vlakom a pred odchodom som zašla do lekárne kúpiť si rúško, pretože som videla v správach, že v Nemecku sa objavili prvé prípady nákazy. Pani v lekárni ma vysmiala, vraj sú rúška vypredané. Len pár minút predo mnou kúpil pán posledných šesťdesiat kusov. Vtedy som sa tomu veľmi čudovala. Nenapadlo by mi, že o pár týždňov sa situácia u nás rapídne zmení a naše životy budú zasiahnuté a že bez rúška neurobíme mimo domova ani krok. Z danej situácie sa snažím vyťažiť maximum. Viac oddychujem, píšem a čítam a nenakupujem zbytočnosti.

Ste stále na materskej?

- Stále som na rodičovskej dovolenke. Odsýpa mi posledný polrok, koncom leta by mala dcérka nastúpiť do škôlky a ja do práce. Zatiaľ neviem, či to tak aj reálne bude.

Ak ste doma, stíhate písať niečo nové? O čom to bude?

- Nová kniha je rozpísaná a s radosťou môžem povedať, že mi to ide ako po masle. Bude to príbeh o žene, ktorej umenie pomáha preniesť sa cez nástrahy, ktoré jej pripravil život. A nebude ich málo.

Prezradíte viac?

- Nechcem predbiehať, aby sa moji čitatelia mali na čo tešiť.

Priznali ste, že veľa času trávite nad detskými knižkami, čo je prirodzené. Na vlastnú detskú knihu by ste si netrúfli?

- Zatiaľ nie, ale sama som prekvapená, aké rozprávky som vymyslela svojej dcére. Vznikli situačne a keďže ich chcela počúvať stále dookola, už u nás zdomácneli. Keď jej ich rozprávam, je mi do smiechu. Sú jednoduché, ale milé a Barborke sa páčia.

Čím vás zmenilo materstvo?

- Materstvo dalo môjmu životu obrovský rozmer. Smiech mojej dcéry sa pre mňa stal tým najkrajším zvukom. Barborka je úžasný zázrak, za ktorý som veľmi vďačná. Každý deň sa vďaka nej učím niečo nové. Nielen o deťoch, ale aj o sebe.

Čomu všetkému sa venujete v týchto karanténnych dňoch?

- Za posledných desať rokov som nestrávila toľko času v prírode, ako za posledný mesiac. Chodievame na dlhé prechádzky do lesa, už sme zapojili aj bicykle a skúmame pre nás nepoznané miesta okolo Bratislavy. Sú čarovné. Rovnako sme si konečne dokázali nájsť čas na veci v domácnosti, ktoré sme zanedbávali. Možno to vyznie zvláštne, ale toto spomalenie sveta mi v duševnej rovine viac dalo, ako vzalo.

Dotkni sa ohňa. Ako názov vašej ostatnej knihy súvisí s legendárnym hitom skupiny Lucie?

- Počas písania knihy som dookola počúvala túto skladbu. Milujem ju a nikdy sa mi nezunuje. Úžasne graduje a pre mňa je to jedna z najlepších pesničiek, aké som kedy počula. Je plná emócií. Kniha sa pôvodne volala inak. Keď som ju poslala môjmu vydavateľovi, redaktorka si ju prečítala za pár hodín a hneď mi volala so slovami, že má len jednu pripomienku - zmeniť názov. Jej návrh bol Dotkni sa ohňa, keďže skladba je v knihe spomenutá vo vyhrotenej situácii a celkovo sa názov hodí aj k deju. Súhlasila som s jej návrhom a neľutujem. Už ani neviem, ako sa volala pôvodne.

O čom je táto kniha? Je to klasická temná „rimovka“, či je v nej viac romantiky?

- Na knihu mám zatiaľ veľmi dobré ohlasy. Je to klasická „rimovka“, čiže kombinácia lásky a temnoty. Ostávam verná svojmu žánru, pretože ma baví a písanie si skutočne užívam aj vďaka ľahším zamilovanejším a ťažším pochmúrnym pasážam.

Na svojom konte máte už pekný rad knižiek. Keby ste museli určiť ako porotca tri vlastné najlepšie tituly a prideliť im zlato – striebro – bronz, ako by vyzeralo to poradie a prečo?

- Touto otázkou som zaskočená a obávam sa, že nebudem vedieť určiť poradie. Každá kniha je pre mňa výnimočná a niečím špecifická. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, ako moji hrdinovia starnú spolu so mnou. Už nie sú pochabí a nespútaní, ale majú rodiny a záväzky. Mám ich rovnako rada a bolo mi smutno za každým jedným, keď som dopísala príbeh. Dávam všetkým knihám jednu veľkú, spoločnú, zlatú medailu.

Knižky ste krstili v Tatrách, pod vodou, v ohni, v lietadle nad Prešovom. S divokými krstmi kníh je už koniec? Už ste z nich vyrástli?

- Určite tomu nie je koniec. Som síce staršia, ako keď som s knihou pre netradičný krst letela tristo metrov nad milovaným Prešovom, ale stále som to ja. Posledné krsty som však musela prispôsobiť okolnostiam. Knihu Sama v búrke som krstila len zopár týždňov po narodení dcérky, takže som bola dosť limitovaná. Všetky okamihy, kedy bola moja kniha uvedená do života, som si ale patrične vychutnala, pretože za krstných rodičov si vždy vyberám úžasných ľudí. V duchu už kujem plány do budúcnosti.

Čo zo slovenskej literatúry vás zaujalo v poslednom čase?

- Tento rok sa mi darí veľa čítať. Už teraz mám na konte viac kníh, ako za celý minulý rok. Zo slovenskej literatúry som si naposledy prečítala Mrazivú odplatu od mojej kamarátky Evky Hraškovej a zbierku poviedok a fejtónov Cesta okolo seba od Borisa Filana. Veľká spokojnosť s obidvomi knihami. Vrelo odporúčam.

Pracujete v reklamnej brandži, ako sa dotkne koronakríza vašej oblasti?

- Neviem, do akej miery to zasiahne firmu, v ktorej pracujem, keďže som doma. Chcem veriť, že minimálne, lebo ide o viackanálový spôsob predaja množstva produktov. Som v sekcii televíznej reklamy, ale máme podchytené aj iné oblasti… Je jasné, že touto koronakrízou klesne aj kúpna sila. Veľmi si prajem mať sa po rodičovskej dovolenke kam vrátiť.

A ako ju pocíti knižný trh a konkrétne autori?

- Knižný svet nezachránia elektronické knihy. Myslím si, že určite bude vychádzať menšie množstvo titulov, čo bude možno aj pre dobro veci a kvalita vyhrá nad kvantitou. Na Slovensku je pretlak autorov. Väčšina z nás nežije z honorárov za knihy, takže od hladu neumrieme. Možno len budeme musieť počkať, kým to všetko prehrmí a vydavatelia sa postavia na nohy. Ja som od písania závislá a neprestanem, kým budem vládať. Vnútorne ma to napĺňa a dodáva mi to silu aj v týchto ťažkých časoch.

Ste rodáčkou z horného Zemplína, študovali ste v Prešove na strednej i vysokej škole. Nechýba vám východ?

- Chýba. Východ je prekrásny. Vždy sa sem rada vraciam, akurát už nie tak často, ako by som si priala. Minulý rok sme mali v Prešove stretávku z gymnázia. Po dlhej dobe som videla a objala bývalých spolužiakov a mala som pocit, že som nikdy neodišla. Bodaj by bolo takých momentov viac.

Čo vám chýba najviac?

- Najviac mi chýbajú moji rodičia, ktorí žijú v Medzilaborciach. Stretávame sa vždy, keď sa dá, a využívame videohovory. Aj s priateľmi sme v kontakte prostredníctvom telefónu či sociálnych sietí. Dúfam, že už to celé nebude dlho trvať.

MICHAL FRANK

Zdroj: 
https://presov.korzar.sme.sk/c/22385456/spisovatelka-andrea-rimova-literarny-svet-elektronicke-knihy-nezachrania.html

Foto:  Andrea Rímová
zdroj:  archiv ar