Rozvoj regiónov Únie: Východ Slovenska je tesne nad chvostom

Východné Slovensko je na 241. mieste z 263 posudzovaných.

 

KOŠICE/BRUSEL. Európska komisia už po tretí raz od roku 2010 zverejnila index regionálnej konkurencieschopnosti pre 263 regiónov EÚ.

 

Slovensko, a zvlášť východoslovenský región, v tomto porovnaní nedopadli veľmi lichotivo.

 

V rebríčku krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi sme na štvrtom mieste za Rumunskom, Bulharskom a Gréckom.

 

Naopak, najlepšie sú na tom s konkurencieschopnosťou a rovnomerným rozvojom regióny v Rakúsku, Nemecku a Fínsku.

 

Bratislava na 3., východ na 241. mieste

 

Slovensko štúdia rozdeľuje na štyri oblasti: bratislavský, západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský región.

 

Najvyššie sa umiestnil bratislavský kraj, ktorý je podľa indexu konkurencieschopnosti na 96. priečke.

 

V ukazovateli HDP na obyvateľa je však už na 3. mieste. Pred ním sa umiestnili len nemecký Hamburg a Luxemburg.

 

Zvyšné regióny Slovenska však za Bratislavou výrazne zaostávajú.

 

Západné Slovensko je na základe indexu konkurencieschopnosti aj HDP na obyvateľa na 196. mieste, stredné Slovensko je 211. resp. 226. mieste a východné Slovensko sa umiestnilo na základe indexu na 225. mieste, pričom na základe HDP na obyvateľa je tesne nad chvostom – až na 241. mieste v rebríčku 263 hodnotených regiónov.

 

Ako malé zadosťučinenie sa dá vnímať aspoň to, že región východného Slovenska po prvý raz nedostal najnižšiu známku v hodnotení štádia rozvoja.

 

Východniari dostali dva body z piatich, rovnako ako západné a stredné Slovensko. Bratislavský kraj získal v tomto hodnotení najvyššiu známku 5/5.

 

Potvrdil sa náskok hlavných miest

 

Ako sa uvádza v štúdii ďalej, vo všeobecnosti sú výsledky porovnania podobné ako v roku 2013. Potvrdili jasný náskok v konkurencieschopnosti hlavných miest a metropol.

 

Podľa EÚ má táto štúdia jednotlivým regiónom poskytnúť užitočné poznatky a pomôcť im zvyšovať ich ekonomickú výkonnosť.

 

Konkurencieschopný región je pritom podľa Bruselu taký, ktorý dokáže firmám aj obyvateľom ponúknuť atraktívne a udržateľné prostredie na život a prácu.

 

„Tento index je vzácnym nástrojom pre lepšiu tvorbu politík,“ vyhlásila v tejto súvislosti komisárka pre regionálnu politiku Corina Creţuová.

 

Podľa jej slov je každý región jedinečný a preto sa EÚ snaží ponúkať pomoc, ktorej cieľom je posilniť jednotlivé regióny a umožniť im využiť ich silné stránky a výhody.

 

Čo sa hodnotí?

 

Index regionálnej konkurencieschopnosti, ktorý hodnotí silné a slabé stránky regiónov, pozostáva z 11 pilierov. Tie sa ďalej delia do troch skupín.

 

V prvej, základnej skupine sa hodnotia inštitúcie, makroekonomická stabilita, infraštruktúra, zdravie a základné vzdelanie.

 

Tieto piliere predstavujú podľa EÚ základné a najdôležitejšie hnacie sily všetkých typov hospodárstva.

 

Keď sa regionálne hospodárstvo rozvíja a dosahuje pokrok v oblasti konkurencieschopnosti, začínajú sa objavovať faktory spojené s kvalifikovanejšou pracovnou silou.

 

Vtedy vstupuje do hry efektívnejší trh práce, ktorý tvorí súčasť skupiny pilierov súvisiacich s efektívnosťou.

 

Túto skupinu tvoria vysokoškolské vzdelávanie, odborná príprava, celoživotné vzdelávanie, efektívnosť trhu práce a veľkosť trhu.

 

Na najvyššom stupni rozvoja regionálneho hospodárstva sa potom objavujú hnacie sily zlepšovania, ktoré tvoria súčasť skupiny týkajúcej sa inovácií.

 

Do tejto skupiny patria technologická pripravenosť, sofistikované podnikanie a inovácie.

LACO KEREKEŠ

Zdroj: 

http:// https://kosice.korzar.sme.sk/c/20473541/rozvoj-regionov-unie-sme-tesne-nad-chvostom.html