RTVS i SNM s’a za problematičnu relaciju opravdaly
Televizija jej vže zňala z archivu na sajti. Obydvi inštituciji obic’ajuť krokŷ, žebŷ ku podibnŷm situacijam ne prychodylo.
„Rusyňska i ukrajiňska narodnosť ne suť totožnŷ,“ napysav u seredu 13-ho jula 2022-ho roku na svojim oficialnim sajti na siti Facebook upovnomočenŷj vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ Laslo Bukovskŷj.
Komentovav tŷm striču, kotra odbŷla s’a jakraz v tot deň u vladnim hoteli Bôrik v Bratislavi, i kotru sklykav na osnovi poviriňa členiv Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ za rusyňsku narodnostnu menšŷnu Petra Medviďa i Milana Jana Pilipa.
Predstavyteli Rusyniv na nij rišŷly z predstavyteľamy Radija i televiziji Slovakiji (RTVS) i Slovac’koho narodnoho muzeja (SNM) odvŷsŷlaňa relaciji S úsmevom po Slovensku III iz dňa 9-ho juna toho roku, v kotrim odzvučaly tverdžiňa, jakŷ spochŷbňujuť isnovaňa rusyňskoho naroda i joho kulturŷ.
Smich čerez slŷzŷ
Choc’ televiznŷj serial maje nazvu S úsmevom po Slovensku (Z usmichom po Slovakiji), relacija zo začatku juna bŷla pro Rusyniv skoriše smichom čerez slŷzŷ.
V tim programi vŷstupajuči navščivyly i Slovac’kŷj narodnŷj muzej – Muzej ukrajiňskoj kulturŷ u Svidnyku. V relaciji bisidovaly i z Іvetov Vasylenkovov, robitnyčkov spomjanutoho muzeja. V relaciji napryklad odzvučalo, že derevjanŷ chramŷ suť ver’chom architekturŷ „Rusyniv-Ukrajinciv“, pak na zvidaňa moderatorkŷ Janŷ Kovalčikovoj, ci maje rusyňska i ukrajiňska kultura mnoho spoločnoho, robitnyčka muzeja odpovisť, že rusyňska i ukrajiňska kultura je jedno i toto same.
Odvŷsŷlaňa programu stritylo s’a z velykov volnov nevoli z boku Rusyniv žŷjučich na Slovakiji, kotrŷ žadaly predstavyteliv Rusyniv čerez Okruhlŷj stil Rusyniv Slovakiji (OSRS), žebŷ rišŷly danu problemu.
OSRS vŷdav 13-ho juna oficialnu presovu spravu, v kotrij, okrim inšoho, žadav opravu i opravdaňa za odvŷsŷlanŷj program jak z boku RTVS, tak z boku SNM – deržavnŷch inštitucij, kotrŷ bŷ jak peršŷ maly dbaty o to, žebŷ s’a ne porušovaly prava narodnostnŷch menšŷn.
Po zhodi v OSRS tak samo na zasidaňu narodnostnoho vŷboru dňa 16-ho juna členove za rusyňsku menšŷnu vjedno iz predsedom vŷboru – Laslom Bukovskŷm, pryjaly odsudžujuče uznesiňa a Bukovskŷj bŷv povirenŷj zorganizovaty striču predstavyteliv Ministerstva kulturŷ, SNM i RTVS z predstavyteľamy rusyňskoj menšŷnŷ v štonajskorišim časi.
RTVS zňala program zo sajtu išči pered zasidaňom
Na okruhlim stoli ku tij temi, kotrŷj viv upovnomočenŷj Bukovskŷj, bŷly za rusyňsku menšŷnu učastnŷ Petro Medviď – člen narodnostnoho vŷboru, i Petro Štefaňak – zastupnyk člena narodnostnoho vŷboru a jednočasno predseda Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji.
Za RTVS pryšly na roboču striču Anton Šulyk, kotrŷj je dyrektorom Sekciji programovŷch služeb Slovac’koj televiziji, dramaturg RTVS Pavel Chovanec’, a tak samo Daniel Dangŷl i Martin Frimer z produkčnoj kompaniji Noemo, kotra serial S úsmevom po Slovensku pro RTVS vŷrabľať.
Delegaciju Slovac’koho narodnoho muzeja viv generalnŷj dyrektor Branislav Panis, dalše bŷv učastnŷj namistnyk generalnoho dyrektora pro oddiliňa komunikaciji Jozef Bednar, dyrektor SNM – Muzeja ukrajiňskoj kulturŷ u Svidnyku Jaroslav Džoganik, i za Ministerstvo kulturŷ pryšov Radoslav Ragač, kotrŷj je generalnŷj dyrektor Sekciji kulturnoj didovyznŷ na danim rezorti.
Faktom je, že predstavyteli RTVS i produkčnoj kompaniji, kotra serial vŷrabľať, pryšly na striču z tŷm, že vže absolvovaly poradu v ramkach RTVS, spomynanŷ chŷbŷ sobi pryznaly i časť z 9-ho juna zňaly z archivu na vebstajti Radija i televiziji Slovakiji.
Na striči vŷrazyly žaľ nad vŷnyknutov situacijov i opravdaly s’a predstavyteľam rusyňskoj narodnotnoj menšŷnŷ. Garantovaly, že to z jich boku ne bŷv zamir, no bŷla to dramaturgična chŷba, kotru sobi ne usvidomyly, keď stryhaly relaciju do finalnoj verziji.
Tak samo pryobic’aly publične opravdaňa za odvŷsŷlaňa danoj relaciji. Do archivu i povtoriň s’a relacija verne až vtohdŷ, keď buduť problematičnŷ vŷslovŷ o Rusynach vŷstryženŷ, z tŷm, že predstavyteli Rusyniv distanuť doperedu relaciju na kontroľu.
Predstavyteli RTVS na okruhlim stoli tak samo informovaly, že zabezpečať pryjaťa takŷch krokiv, žebŷ v budučnosty podibnŷ situaciji ne vŷnykaly. RTVS bude zanymaty s’a i obs’ahom inšŷch formativ v radiju i televiziji, žebŷ ne prychodylo do toho, že rusyňska menšŷna prezentuje s’a u vŷsŷlaňu jak ukrajiňska menšŷna.
Tak samo bŷlo Rusynam proponovane, žebŷ RTVS stvoryla prostor v ramkach svoho vŷsŷlaňa pro realizaciju diskusnoho programu na temu mynulosty i sučasnosty rusyňskoj narodnostnoj menšŷnŷ i ukrajiňskoj narodnostnoj menšŷnŷ.
Muzej oficialno vŷznavať 13 menšŷn
Na robočij striči opravdav s’a poserednyctvom generalnoho dyrektora Branislava Panisa i Slovac’kŷj narodnŷj muzej, kotrŷj tak samo vŷrazyv žaľ na vŷnyknutov situacijov v povjazaňu z vŷslovamy kuratorkŷ Muzeja ukrajiňskoj kulturŷ v spomynanij relaciji.
Panis pidkreslyv, že stanovysko Slovac’koho narodnoho muzeja je jasne – vŷznavať 13 deržavov pryznanŷch narodnostnŷch menšŷnŷ, okremu rusyňsku i okremu ukrajiňsku narodnosť. Muzej bude publikovaty svoje oficialne opravdaňa na svojim vebsajti, v ramkach kotroho tak samo bude napysane, že SNM vŷznavať isnovaňa dvoch okremŷch narodnostnŷch menšŷn – rusyňskoj i ukrajiňskoj, jak i jich okremoj kulturnoj didovyznŷ.
V budučnosty tak samo choče SNM zabezpečity, žebŷ podibnŷ situaciji ne vŷnykaly. Panis na striči bisidovav o nulovij toleranciji na takŷ vŷslovŷ.
Okruhlŷj stil Rusyniv Slovakiji vjedno z členamy narodnostnoho vŷboru za rusyňsku menšŷnu planuje dalšŷ roboči striči z predstavyteľamy Ministerstva kulturŷ Slovac’koj republikŷ i Slovac’koho narodnoho muzeja, žebŷ rišŷty rusyňskŷ artefaktŷ, jakŷ do dnešňoho dňa suť v zbirkovim fondi SNM – Muzeja ukrajiňskoj kulturŷ u Svidnyku.
Petro Medviď
Žridlo:
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Brak sňihu.
Svižyj nadpys na asfalťi - "Vyspav jem sja z tvojov ženov...", - zbuntošyv rano na silvestrovsku subotu cile labirske sidlisko....

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať