Rudo Smoter a jeho pieseň

Pod takýmto názvom na sklonku minulého roka vo vydavateľstve Centrum antropologických výskumov v Prešove vyšla 164-stránková zaujímavá publikácia o tomto populárnom spevákovi, rodákovi zo Sabinova.

Rudolf Smoter, zaslúžilý umelec, vynikajúci spevák, celý svoj aktívny život venoval popularizácii ľudových piesní, predovšetkým rusínskych, ukrajinských, šarišských. Ako sólový spevák vystúpil pred publikom vyše desaťtisíckrát. Jeho neopakovateľnému basbarytónu tlieskalo publikum nielen na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách Európy a v Amerike.

Je známy tiež aj ako výborný operetný herec, obľúbený ľudový rozprávač, akordeonista, vynaliezavý scenárista, režisér, dramaturg, príležitostný upravovateľ ľudových piesní, dlhoročný (42 rokov) člen a umelecký vedúci presláveného PULSu v Prešove.

V knihe Rudolf Smoter rozpráva o sebe, o ľudovej piesni, delí sa o svoje životné a umelecké zážitky a skúsenosti z celoživotného pôsobenia v profesionálnom speváckom súbore. Ako sa píše v predhovore knihy, cez mozaiku jeho odpovedí čitateľ nazrie aj do zákulisia umeleckého súboru, vytvorí si určitú predstavu o "technológii" úspechu ľudovej piesne, o tom, za akých podmienok tento ľudový výtvor - pesnička, pozostávajúca z niekoľkých jednoduchých viet a málo tónov, dokáže tak silno zaujať diváka, rozochvieť jeho srdce, potešiť a rozveseliť.

Podstatná časť knihy je spracovaná v podobe interview, preto má svoju dynamiku a je čitateľsky zaujímavá a atraktívna. V tejto časti spevák reaguje aj na niektoré aktuálne kultúrno-spoločenské problémy rusínskeho etnika.

Rudolf Smoter bol úspešný a obľúbený ľudový rozprávač najprv v šarišskom a neskôr aj v rusínskom nárečí. Texty, s ktorými vystupoval pred divákmi a rozhlasovými poslucháčmi, si rozprávač zostavoval sám.

Milovníci ľudových piesní nájdu v knihe aj výber najkrajších piesní z repertoáru speváka a veľa fotografií z jeho albumu. Čitateľský záujem zrejme vyvolá aj kapitola Povedali o Rudovi Smoterovi. Tu vyše dvadsať odborníkov a laikov, ktorí ho osobne poznajú, hovorí o ňom ako o umelcovi a človeku. Tu sú ich niektoré myšlienky:
"Patril medzi opory a špičky. Mlado-barytonová farba hlasu, s ktorou som ho našiel v tretej sezóne PULSu rok od roka dozrievala a s jeho skromnosťou, pracovitosťou a talentom vytvárala OSOBNOSŤ." (Skladateľ a dramaturg Štefan Ladižinský);
"Rudolf Smoter bol a je pre mňa človek, ktorý na svojej ceste životom bohato zužitkoval dar, ktorý mu vložili sudičky do kolísky, nenechal si ho iba pre seba, ale bohatým priehrštím rozdával z neho ľudom svoje umenie." (Doc. PhDr. František Matúš, CSc, muzikológ);
"S odstupom času môžem povedať, že Rudolf Smoter PULS výrazne formoval svojím organizačným a umeleckým rukopisom a prostredníctvom neho aj hudobnú kultúru Prešova. Jeho osobnosti patrí samostatná stránka v kronike mesta Prešov." (Doc. Mgr. art. Irena Medňanská, PhD, vedúca Katedry hudby PU);
"Všetkých nás milo prekvapilo, že taký populárny sólista s takmer tridsaťročnou kariérou vôbec nebol postihnutý žiadnou "hviezdnou" diagnózou. Od prvej chvíle bol jedným z nás." (MUDr. Luboslava a Ján Frajtovci, členovia Špitálskej muziky);
"Spolu sme odspievali stovky vystúpení. Delili sme sa o potlesk vďačných divákov. Koľkokrát nás po pesničke nechceli pustiť z javiska! Milovali nás, a my zasa ich. Boli to nádherné zmysluplné desaťročia nášho života." (Marka Mačošková, zasl. um.);
Najvýznamnejším interpretom ľudových piesní PULSu, sólistom č. 1, bol Slovák Rudolf Smoter. Tento spevák zasvätil ľudovej piesni Rusínov a Ukrajincov celý svoj život. Pred dvoma rokmi sme s manželkou Magdou boli na oslavách 100. narodenín môjho strýka Petra v kanadskom Toronte. Keď sme sa ho pýtali, akú krajovú pieseň by chcel najradšej počuť, bez váhania odpovedal: "Tú smoterovskú Pokošu, pokošu travičku zelenu." Keď ju počúval, vyhŕkli mu slzy dojatia. Po vypočutí vyhlásil: "Smoterove piesne srdcia otvárajú a mňa do rodného kraja prenášajú." Domnievam sa, že to je najvyššie ocenenie, akého sa spevákovi môže dostať." (Akademik Mikuláš Mušinka, etnológ);
"Teraz, keď počujem v rozhlase spievať pána Smotera, pýtam sa sama seba, prečo práve ich postihla tá choroba? Možno preto, že im ľudia závideli, že tak pekne spievajú." (Mária Fenďová z Čirčca, kam chodieval R. Smoter na chatu);
"Ja som v Prešove mala suseda, pána Smotera, čo spieval krajšie ako Karel Gott." (Helena Dopiráková, obyvateľka Domova dôchodcov v Cemjate pri Prešove).

Napokon možno ešte spomenúť, že autorom tejto pozoruhodnej publikácie nie je, ako sa hovorí, človek od fachu, nejaký muzikológ či folklorista, ale prof. Ján Birčák, fyzik. V stručnom doslove knihy svoju trúfalosť písať o spevákovi a o piesni zdôvodňuje tým, že aj keď celý svoj produktívny vek sa venoval fyzike, ale v zajatí ľudovej piesne je ešte dlhšie, od samej kolísky a Ruda Smotera dobre pozná desaťročia. Okrem toho, ako tvrdí, fyzika a ľudová pieseň - tieto dva geniálne kultúrne fenomény - sú si dostatočne blízke svojou harmóniou, múdrosťou a jednoduchosťou.