Rudolf Löwy – nebezpečnejší než 1000 židov !!!

Ľudské osudy a tragédie

Krátko po vyhlásení tzv. Slovenského štátu 24. marca 1939 zriaďuje vláda zaisťovací tábor v Ilave. Medzi prvými jej väzňami, ktorí svojou činnosťou vzbudzujú obavy, že budú prekážkou v budovaní štátu, sa stávajú aj Rudolf Löwy, jeho syn Nathan, Armin Fudem a Ľudovít Schwied.

Kto bol Rudolf Löwy, ktorého sa obával vtedajší režim?
Narodil sa v jednej z najvýznamnejších rodín, ktorých mená sa spájajú so vznikom židovskej komunity: Rossenwasser, Friedmann, Löwy. Jeho otec, veľkoobchodník s plátnom, presťahoval sa do mesta aj s celou rodinou roku 1884. Rudolf začal podnikať v obchode s vínom. Istotne mu však nechýbal rozhľad, vedomosti, organizačné schopnosti ani rečnícke nadanie a silné náboženské cítenie. Jeho meno sa začalo spomínať v politickom aj náboženskom živote po roku 1921. Spolu s Dr. Seltenreichom sa dostávajú do mestského zastupiteľstva ako predstavitelia Združenej strany židovskej. Volia ho do vedenia spolku Chevra Mischnajot - židovského spolku pre kultúru a vzdelávanie. Istotne nie náhodou - jeho syn Benjamín ako 12-ročný vydáva tlačou vo Varšave polemické úvahy o Talmude.

Onedlho si svojou prácou získava dôveru Židovskej náboženskej obce a volia ho do jej vedenia. Podľa spomienok svedkov, ktorí si naň pamätajú, bol postavou mohutnejší, vyžaroval autoritu, tolerantný a pomáhajúci všetkým, čo potrebovali pomoc a ochranu bez rozdielu viery alebo postavenia. Dokázal sa presadiť pri voľbách do mestského zastupiteľstva aj v roku 1935. V tom čase už zastupoval Československú stranu živnostensko - obchodnícku. Výsledky v podnikaní mu prinášajú ďalšie významné ocenenie - stáva sa starostom (predsedom) okresného živnostenského spoločenstva.

Nad Československom sa sťahujú v roku 1938 búrkové mračná. Mesto, dovtedy pokojne spolunažívajúcich Slovákov, Rusínov, Poliakov, Nemcov, Maďarov, Čechov, Židov, mesto rôznych vierovyznaní, sa po novembri stáva miestom útokov predovšetkým proti Čechom a Židom. Vzniká najprv autonómna Krajina Slovenská, neskôr samostatný štát. Zrušená je mestská rada a rozhoduje len vládny komisár, vzniká Hlinková garda, začínajú sa objavovať hanobiace nápisy a útoky, dochádza ku prvému pokusu o vyhosteniu Židov aj z nášho okresu, z verejného a štátneho života eliminujú Čechov, avšak vo väčšej miere dochádza ku eliminácii vplyvu židovskej komunity v hospodárskom aj verejnom živote.

Niekoľko dní pred útokom na Poľsko roku 1939 prichádzajú do nášho mesta nemeckí vojaci. Pokojné mesto znova vidí privážať mŕtvych z frontovej línie, ale zažíva aj prvé rabovanie a ničenie židovských obchodov nemeckými vojakmi (medzi nimi aj obchod Löwyho), fyzické útoky na židovských občanov a rastúce obmedzovanie a porušovanie ľudských práv a slobôd. Práve naše mesto medzi prvými zakazuje slobodný pohyb židom po uliciach a verejných priestranstvách, zhromažďovať sa, zakazuje nosenie krojových čiapok, označenie židovských podnikov a obchodov. Na popud Hlinkovej gardy dôjde ku sčítaniu židovských mužov, pričom v tejto súvislosti sa prvýkrát vyslovia slová pracovný tábor! Už len niektoré dobové fotografie pripomenú, že práve v šarišsko-zemplínskej župe sa zaviedlo označenie osôb vonkajším znakom - citrónovo žltou páskou na ramene, čo bolo skôr ako nosenie tzv. Dávidovej hviezdy. To všetko už pred rokom 1942.

Rudolfovi Löwymu sa darí proti násiliu bojovať. Niekedy menej, niekedy viac, podarí sa mu zrušiť niektoré zákazy, nosenie pások a tam, kde nevie násiliu zabrániť, používa nástroj, ktorý má predovšetkým garda rada - peniaze. Podplácaním sa mu darí na istý čas upokojiť napätú situáciu. Využíva aj svoje známosti a styky vo vysokých kruhoch vládnej moci, ktoré získal vo Výkonnom výbore ortodoxného židovstva na Slovensku so sídlom v Bratislave. Poslaním výboru je predovšetkým pomoc v hospodárskej a sociálnej oblasti. Pôsobí aj v novozriadenej Ústrední Židov, ktorá je jediným oficiálnym riadiacim orgánom života Židov. Zbavujú ho živnosti, snažia sa o jeho odvolanie z predsedníckeho miesta v živnostenskom spoločenstve, ale neúspešne. Nedokážu ho zlomiť. Aj v čase arizácie sa snaží pomáhať súvercom. Vybavuje výnimky, hľadá vhodných arizátorov a správcov, organizuje zbierky a vedie náboženský život komunity už ako predseda tunajšej Židovskej náboženskej obce.

Prichádza rok hrôzy - rok 1942. Začali prenikať správy z územia Poľska o vyhladzovaní tamojších židovských obyvateľov, ale zneli tak neuveriteľne... Niet na to priamych dôkazov, kedy sa Židia dozvedeli o pripravovanom pláne na ich vysťahovanie zo Slovenska. Najpravdepodobnejším termínom je polovica februára 1942, kedy získali potvrdenú informáciu o stretnutí Himmlera a Tuku a schválení plánu na deportácie. Rudolf Lówy patril medzi prvých, ktorí túto informáciu dostali. Na tajnom stretnutí v Bratislave vytvorili predstavitelia dvoch najsilnejších židovských spoločenstiev „Výbor šiestich", aby pripravili spoločný postup s úmyslom zabrániť tomuto odsunu. Rozhodli sa osloviť listom prezidenta Tisa, píšu listy ministrom a poslancom, hľadajú spojenie na vplyvných predstaviteľov cirkví, hospodárskych a kultúrnych kruhov, pokúšajú sa zdôvodniť možnosť zapojenia židovskej komunity do nútených práv na Slovensku bez potreby ich vysťahovania.

Žiadne slová, žiadne prosby neboli vyslyšané. Plán deportácií bol prijatý, začína súpis Židov, je vypracovaný harmonogram transportov, počtu deportovaných, normy na prevedenie akcie „Da" (Dávid).

Nesmierna musela byť bolesť Lówy-ho, keď sa dozvedel a o zámere ako prvé deportovať mladé dievčatá. V hlbokom rozrušení navrhol ostatným súvercom, aby zhromaždili množstvo benzínu a nafty a podpálili celé mesto a tak naplnili biblické slová Samsona z Knihy Sudcov: „Nech moja duša zahynie spolu s Filištíncami!" Podarilo sa mu svoj hnev ovládnuť, aby prijal rozhodnutie na ich záchranu v svojom rozsahu ojedinelé na Slovensku. Rozhodol sa využiť poznatok, že Nemci sa obávali nákazlivých chorôb nie v obavách o deportovaných, ale o zdravie svojich dozorcov a stráži. Potajme sa stretne s Dr. Atlasom a Dr. Grosswirthom a rozhodnú sa vybrané dievčatá naočkovať dvojitou dávkou očkovacieho séra proti týfusu. Löwy zabezpečuje z Košíc očkovaciu vakcínu. Dievčatá riskujú poškodenie zdravia a oni traja prezradenie akcie. Pokus sa podaril a v meste vypukla zdanlivá epidémia a následne je vyhlásená karanténa a povinné preočkovanie všetkého obyvateľstva.

Dňa 20. marca 1942 je v priestoroch židovskej školy (dnešná „Bužňa") už zhromaždených asi 400 mladých dievčat z mesta a okolia. Mali to byť osoby zaradené do prvého ženského transportu zo Slovenska. Po zákroku Rudolfa Löwyho musia gardisti prepustiť z nich väčšinu. Transporty z Bardejova sú dočasne pozastavené. V tomto transporte preto nenájdete žiadnu osobu priamo z mesta Bardejova. Vďaka tomu niektoré dievčatá utiekli do Maďarska alebo sa ukryli a zachránili si tak život. Pani Schutzerová - Abrahamovičová je jednou z nich a mohla nám podať svedectvo.

Löwy sa nevzdal pokusu zachrániť aj mladých chlapcov, ktorých zhromaždili v prvých aprílových dňoch do bývalého pivovaru (dnes stolárstvo na Mičkových blichoch). Využil svoju autoritu a známosti a intervenoval priamo v Bratislave. Gardisti museli chlapcov prepustiť, no niesli to veľmi ťažko. Využívali každú možnosť, ako Löwyho ponížiť a odstrániť z mesta. Pravdepodobne v dobe prípravy ďalšieho aprílového transportu ho preventívne zaistili, aby nenarúšal priebeh akcie. Vtedy ho ostrihali a oholili na znak jeho potupenia (pre ortodoxných Židov je práve brada a pajchesy dôležitým vonkajším symbolov viery). Zlomiť ho sa však im nepodarilo. V rovnakom čase bol zastrelený neznámym páchateľom pri úkryte Židov v kopcoch pri Michalovciach jeden žandár. Reakcia župana bola v duchu vojnového stavu. V každom okresnom meste župy boli zadržaní ako rukojemníci najvýznamnejší a rešpektovaní Židia v pomere 1:100.

Dnes už nezistíme, či medzi 25 rukojemníkmi z Bardejova bol aj on, no zrejme áno (istotne poznáme len jedno meno - Gross, obchodník s pivom). Po niekoľkých dňoch ich prepustia na slobodu. Rudolf Löwy sa naďalej angažuje na záchrane a pomoci súvercom. Tragickým sa mu stanú úplatky, ktoré v nie jednom prípade vyžadovali od židovských občanov nielen gardisti, ľudáci ale aj okresní úradníci. Svoju úlohu zohrala ich chamtivosť a vzájomná nedôvera a podozrievavosť. Strach z prezradenia ich vedie ku návrhu urýchlene sa zbaviť Löwyho. Využívajú na to stretnutie gardistov z celej krajiny, na ktorom je prítomný Alexander Mach (minister vnútra) a žiadajú ho o zákrok. Dňa 28. apríla 1942 je Rudolf Löwy na jeho priamy telefonický príkaz v dopoludňajších hodinách zadržaný. Ani tu však neprestáva myslieť na iných a pod zámienkou nevoľností je privolaný ku nemu lekár. V skutočnosti zariadil potvrdenie o zdravotnej neschopnosti na transport pre svoju matku a manželku. Zúriaci gardisti ho nakoniec začali biť s nesmiernou krutosťou, až bolo počuť jeho krik a stony na ulicu a takého zakrvaveného a zbitého ho vliekli ulicami na stanicu, odkiaľ ho posledným vlakom odviezli do Žiliny. Márne boli židovské urgencie v Bratislave o jeho prepustenie. Jeho mučenie a ponižovanie vyvrcholilo v koncentračnom stredisku Žilina, keď Löwyho. Po odpovedi vydáva pokyn okamžite automobilom dobehnúť transport, do ktorého je dodatočne pripojený aj so sprievodným listom s poznámkou - návrat nežiaduci.

Tragický osud Rudolfa Löwyho sa končí 3. 6. 1942 v koncentračnom stredisku Osvienčim, kde po niekoľkotýždňovom mučení zahynul. Bol väznený ako politický väzeň, ktorý mal prezradiť, čo všetko pripravujú Židia na svoju záchranu. Na úmrtnom liste je uvedená ako príčina zanedbaný zápal čriev. Z listu miestneho veliteľa Hlinkovej gardy Ministerstvu vnútra zo dňa 28. apríla 1942 (dobový dokument):
Žid Rudolf Löwy z Bardejova bol včera odtransportovaný... Je všeobecná domnienka, že žid Löwy sa vráti. Ráčte menovaného s najbližším transportom (keď možno ihneď) vyviezť za hranice, aby nič nemohol podniknúť. Jeho návrat by úplne zlomil autoritu okresného úradu a gardy vôbec. Myšlienka o jeho návrate aj mňa znepokojuje. K ujasneniu osoby... uvádzam výrok pána okresného náčelníka z dneška; Odstránenie Löwyho je tak cenné ako odtransportovanie 1000 židov !!!

Rudolf Löwy sa mohol zachrániť. Mohol sa ukryť, ujsť, vykúpiť svoj život. Žil a zomrel v duchu svojej viery. V roku 1937 na smútočnom zhromaždení za T. G. Masarykom v synagóge napísal slová, ktoré vystihujú jeho život: ...beda svetu, ktorý stratil svojho vodcu, zle je s loďou, ktorá nemá kormidelníka... beda lodi ľudstva, ktorá stratila svojho kormidelníka, ktorý ju šťastne viedol nebezpečenstvom a úskalím antagonizmu národov, tried a vrstiev...

On bol tým kormidelníkom, čo neopustil loď svojej komunity v časoch dobra a ani v čase zla.

ph+dák

Rudolf Löwy, narodený 16.3.1879 v Slovenských Raslaviciach, príslušný do Bardejova, bývalý obchodník s vínom, tohto času bez stáleho zamestnania, žid, ženatý, otec Lazár, matka Emma, rodená Friedmannová, býva na Hlinkovom námestí číslo 25, otec 4 detí, nemajetný. Je buričom a vodcom miestnych židov, vedie židov k nedodržiavaniu protižidovských opatrení Slovenskej vlády a jestvuje obava, že pri vhodnej príležitosti využije ju proti slovenskému záujmu.
Kto bol tento človek, ktorého týmito slovami 6. mája 1941 označil Okresný úrad v Bardejove?