Rudolf Pavlovič nebol extra kanonier, ale Bayern šokoval

Patril k najtechnickejším futbalistom éry, v ktorej pôsobil.

PREŠOV. Pred piatimi rokmi uviedli do Siene slávy prešovského športu československú futbalovú legendu Ladislava Pavloviča.

Legendárny „Ruský cár“, čo bola jeho prezývka, opustil tento svet vo veku osemdesiatšesť rokov.

Ešte obdivuhodnejší vek, blížiaci sa k deväťdesiatinám, stále žije jeho brat Rudolf Pavlovič.

Nespomíname to náhodou, ale preto, že Rudolf Pavlovič bol v okruhu kandidátov na poctu uvedenia do Siene slávy prešovského športu.

Napokon sa ocenenie dostalo inému, mladšiemu, no uznávanému futbalistovi Tatrana Jozefovi Bubenkovi.

Obaja bratia Pavlovičovci však patria k výnimočným postavám histórie najstaršieho futbalového klubu na Slovensku.

Nevynikal postavou, ale kumštom
Futbaloví bratia sa narodili do mnohopočetnej rodiny, ktorej hlava bola v dávnejších časoch šéfom známeho hostinca na Sabinovskej ulici, nie príliš vzdialeného od futbalového štadióna, ktorú „štamgasti“ inak, ako Krčma u Pavloviča, nenazývali.

Obidvaja privoňali futbalu na „pľackoch“ blízko bydliska, kde si ich všimol tréner Emil Bihary a ten ich dotiahol do organizovaného futbalu.

Rudolf Pavlovič, o dva roky mladší od brata Ladislava, postupne prešiel vekovými mládežníckymi kategóriami. Jeho futbalový kumšt, pracovitosť na ihrisku a prehľad v hre i napriek jeho nevysokej postave robila z neho veľkého hráča.

Bol pri postupe Prešova do vtedajšej celoštátnej československej ligy. „Špílmacher“ v zelenobielom debutoval v najvyššej súťaži v roku 1950 v Žiline.

Počas svojej kariéry odohral za Tatran Prešov 268 ligových stretnutí, ďalších tridsaťjeden má na konte počas vojenčiny v drese ODA Trenčín.

Nielen Panenka prekonal Seppa Maiera
Nebol takým vychýreným kanonierom ako brat Ladislav, na konte má tridsaťjeden gólov, no faktom je, že na ihrisku bol nepísaným dvorným nahrávačom rodinnému kanonierovi.

Avšak, aj „Rudko“ vedel rozvlniť siete za brankármi. Tie najpamätnejšie zavesil na sklonku kariéry do siete slávneho brankára ešte slávnejšieho Bayernu Mníchov.

Tatran Prešov hral európsky Pohár víťazov pohárov. Nuž a žreb mu prisúdil takéhoto atraktívneho súpera, v drese ktorého hrali aj Franz Beckenbauer či Gerd Muller.

Rudolf Pavlovič pre zranenie na domáci zápas ale nenastúpil. Tatran s Bayernom remizoval pred zaplneným hľadiskom 1:1.

Pred odvetou v Mníchove sa tak zelenobielym veľké šance nedávali. Do Nemecka už R. Pavlovič s mužstvom odcestoval.

A bol to práve on, ktorý v druhom súboji s Bayernom bol hviezdou hosťujúceho tímu.

Senzácia sa síce nekonala, po výhre 3:2 Bayern Tatran vyradil z ďalších bojov, no tvorivý futbalista sa strelecky vyrovnal vtedy svetovo uznávanému nemeckému kanonierovi Gerdovi Mullerovi.

Obaja strelili v zápase po dva góly.

Výkon a dva góly v tom čase už tridsaťsedemročného prešovského futbalistu zaujali natoľko, že mu dokonca núkali možnosť ostať v Mníchove.

Aby v tých časoch svojej rodine, ktorá bola a je preň prvoradou, nenarobil nejaké problémy, tak radšej o tomto fakte prehovoril až po rokoch.

Jediná, ktorá o tom vedela od začiatku, bola manželka Gabriela, s ktorou vychovali synov Mariána a Rudolfa.

Dnes sa tešia už zo štyroch vnúčat a ôsmich pravnúčat.

Podľa expertov druhý po Masopustovi
Rudolf Pavlovič patril k najtechnickejším futbalistom éry, v ktorej pôsobil.

Futbaloví experti ho v tomto smere radili po Josefovi Masopustovi, československému držiteľovi Zlatej lopty, za druhého najtechnickejšieho hráča najvyššej domácej súťaže.

Aj z jeho prihrávok vyťažili množstvo gólov jeho spoluhráči, dvojnásobný Kráľ ligových kanonierov Ladislav Pavlovič a ďalší najlepší ligový strelec z prešovského Tatrana Karol Petroš.

Pamätníci zašlej slávy prešovského futbalu si iste spomenú aj na jeho nezabudnuteľné súboje s Andrejom Kvašňákom, ktorý po prestupe z Košíc do Sparty Praha na východe republiky veru obľúbený nebol. Nielen u divákov.

Taký Rudo Pavlovič urastenému protihráčovi zo Sparty vedel neraz na ihrisku, hlavne doma, znepríjemniť život.

Nie, rozhodne nie trebárs nevyberaným faulovaním. K tomu sa ako džentlmen futbalových trávnikov nikdy neznížil.

Avšak trefnými rečičkami, vtipným podpichnutím i tesným osobným bránením dal tvorcovi hry pražskej Sparty často poriadne zabrať...

Aj po skončení aktívnej hráčskej činnosti ostal futbalu verný. Nejaký čas sa venoval trénerskej robote.

Roky chodil s internacionálmi Tatrana Prešov na tradičný vianočný futbalový turnaj do Prahy, ktorý Prešovčanom zastrešoval už zosnulý obdivuhodný fanúšik zelenobielych, vyše štyridsať rokov pravidelne merajúci cestu zo „stovežatej“ do šarišskej metropoly, Milan Timoš.

Pokiaľ mu zdravotný stav dovolil, v Prahe, či na iných futbalových akciách si ešte zahral. Dokonca pred piatimi rokmi nastúpil v rámci exhibičného zápasu dorasteneckého Pavlovic Cupu za rodinný „Pavlovic team“.

Je držiteľom Zlatého odznaku SFZ a Ceny fair play Ivana Chodáka.

Momentálne žije s rodinou v rodinnom dome v Prešove.

Stále ešte čulo komunikuje, no tak čiperne ako na futbalových trávnikoch, či neskôr exhibične v halách, sa už aj s ohľadom na krásny vek, prirodzene, nepohybuje.

Zato o dianie aj v prešovskom futbale sa interesuje.

JÁN LEŠKO

https://presov.korzar.sme.sk/c/20746403/nebol-extra-kanonier-ale-bayern-sokoval.html

Foto:
Ako kapitán Tatrana. Pred zaplneným hľadiskom v Taškente.
(Zdroj: archív RP)