Rumunská pravoslávna cirkev oslavuje jubileum svojej autokefálie

Formálnemu uznaniu samostatnosti predchádzal v 19. storočí konflikt s Ekumenickým konštantínopolským patriarchátom.

Rumunská pravoslávna cirkev oslavuje v tomto roku 135. výročie udelenia autokefálie. Tomuto formálnemu uznaniu jej samostatnosti predchádzal v 19. storočí konflikt s Ekumenickým patriarchátom.

Pravoslávne eparchie v „Regate“ (v prvom rumunskom štáte, ktorý vznikol v roku 1859 z únie kniežactiev Valašsko a Moldavsko) podliehali Ekumenickému konštantínopolskému patriarchátu (aj valašské a moldavské kniežatá, ktoré boli závislé od Osmanskej ríše, dlhé obdobie pochádzali z „fanariotských“ aristokratických rodín, ktoré boli úzko spojené s Ekumenickým patriarchátom).

V roku 1878 rumunský štát získal nezávislosť a v roku 1881 bol povýšený na kráľovstvo. Dvadsiateho tretieho novembra 1882 Svätá Synoda pravoslávnej cirkvi v Rumunsku jednomyseľne schválila „synodálny akt“, v ktorom historickými i teologickými argumentmi žiadala priznanie autokefálie cirkvi v Rumunskom kráľovstve.

Ako začiatkom tohto roka zdôraznil súčasný rumunský patriarcha Daniel (Ciobotea), tento „synodálny akt“ úplne zmenil vzťahy medzi pravoslávnou cirkvou v Rumunsku a Ekumenickým patriarchátom.     

Povýšenie na patriarchát
Ekumenický patriarcha Joachim IV., ktorý prejavil otvorenosť voči úsiliam cirkevných a politických hodnostárov z Rumunska, nakoniec poslal 25. apríla 1885 do Bukurešti „tomos“ o uznaní autokefálie Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Tento „tomos“ – ako povedal súčasný rumunský patriarcha Daniel – výslovne vyzdvihol rovnocennosť autokefálie Rumunskej pravoslávnej cirkvi s „kánonickou autoritou“ ostatných sesterských pravoslávnych cirkví.

A tak si Rumunská pravoslávna cirkev sama posviaca posvätný olej na vysluhovanie sviatosti myropomazania; ostatne tak urobila na Veľký štvrtok v minulom roku, bolo to 22. raz od priznania autokefálie v roku 1885.

Po prvej svetovej vojne boli k Rumunskej pravoslávnej cirkvi pripojené pravoslávne eparchie nových častí Rumunska, ktoré boli dovtedy pod uhorskou, rakúskou či ruskou nadvládou. Pred 95 rokmi – v roku 1925 – bola Rumunská pravoslávna cirkev povýšená na patriarchát.

Prvým patriarchom sa stal Miron (Cristea), ktorý od 11. februára 1938 počas „kráľovskej diktatúry“ Karola II. úradoval aj ako premiér až do svojej smrti 6. marca 1939.   

Rumunská pravoslávna cirkev sa považuje sa „apoštolskú“, pretože apoštol Andrej Prvopovolaný mal v 1. storočí kázať evanjelium aj v dnešnej Dobrudži medzi dolným tokom Dunaja a Čiernym morom.

Druhá najpočetnejšia autokefálna pravoslávna cirkev
Rumunská pravoslávna cirkev je s približne 22 miliónmi členov (85 percent rumunského obyvateľstva) druhou najpočetnejšou autokefálnou pravoslávnou cirkvou po Pravoslávnom patriarcháte Moskvy a celej Rusi.

Rumunský patriarcha je arcibiskupom Bukurešti, metropolitom Munténie a Dobrudže, locum tenens kapadóckej Cézarey. Spolu s patriarchom Rumunskú pravoslávnu cirkev dnes spravuje osem metropolitov, päť arcibiskupov, 24 eparchiálnych biskupov a vyše tucet pomocných biskupov.  

Pravoslávna cirkev v Rumunsku sa delí na 28 eparchií so 14 537 kňazmi a diakonmi, ktorí slávia bohoslužby v 15 717 chrámoch. V diaspóre existuje 13 rumunských pravoslávnych eparchií s 513 kňazmi a diakonmi. V Rumunsku pôsobí okolo 500 monastierov, v ktorých žije 2810 mníchov a 4795 mníšok.

Okrem toho rumunskí pravoslávni majú 15 teologických fakúlt (počas komunizmu smeli existovať len dve) s vyše 12 000 študentkami a študentmi. Od pádu komunizmu bolo v Rumunsku postavených 2000 nových chrámov.

Rumunská pravoslávna cirkev je členkou Konferencie európskych cirkví a už od roku 1961 aj Svetovej rady cirkví, pričom jej výkonným sekretárom je v tomto období rumunský pravoslávny kňaz Ioan Sauca.

Ján Krupa

Zdroj: 
https://svetkrestanstva.postoj.sk/56259/rumunska-pravoslavna-cirkev-oslavuje-jubileum-svojej-autokefalie