"Rusaľa" v Kurove

 

„Rusaľa" (Voznesenije, Turice) u pravoslávnych a gréckokatolíckych veriacich sú tretím najvýznamnejším výročným sviatkom (po Vianociach a Veľkej noci), siahajúcimi do predkresťanského obdobia. Bol to sviatok lásky, sviatok mládeže, predovšetkým pastierov. Jeho názov sa spája s rusalkami - neviditeľnými duchmi nepokrstených detí, ktoré vraj iba v tieto trojdňové sviatky nadobúdali podobu mimoriadne pekných dev. Keď ich stretol mládenec musel sa zamilovať aspoň do jednej z nich, čo mu bolo osudným, lebo rusalka svojou láskou ho často priviedla k smrti („zaloskotala" ho).

V Kurove ešte pred Prvou svetovou vojnou mládež pasúca dobytok Rusaľa „spravľala" v lese. Tri dni a dve noci trvalo bujaré veselie, spojené s piesňami, tancami, hrami a starodávnymi zvykmi. Hlavnou rusadielňou stravou bola praženica z vajíčok, zozbieraných počas obchôdzky z domu do domu v sprievode dreveného koňa a slameného „Ďida".

Tí, čo zostali doma, stavali máje dievčatám súcim na výdaj a vystrájali rôzne nezbedy. Napríklad, po častiach vyniesli na strechu domu celý voz a tam ho na samom hrebeni poskladali. Gazdovi dalo veľa námahy aby voz zniesol dolu zo strechy. Hnevať sa však nesmel. Alebo popremieňali medzi susedmi vchodové bránky. Každý potom musel hľadať tú svoju. V súčasnosti mladí ľudia ani v Kurove dobytok už nepasú, v lese nenocujú ale ľudové tradície sa snažia udržiavať.

Pred štyridsiatimi rokmi miestny súbor „Kurovčan" stvárnil túto obyčaj v pásme „Pastyrské Rusaľa". Obnovila sa aj tradícia stavania májov a iné zvyky. Toho roku kurovskí mládenci v rusadielnu noc postavili uprostred obce dva vysoké máje - pred gréckokatolícku a pravoslávnu cerkov, povymieňali hrany a sem-tam aj máje dievčatám postavili. Na komín materskej škôlky vyniesli vchodovú bránu od suseda, a na ňu postavili plechovú nádobu na smetie.

 

„No toto tu ešte nebolo", - povzdychla si babka Hostová, idúc do cerkvi. „A prečo práve na materskú škôlku?" - spýtal som sa skupiny mládencov. Jeden z nich pohotovo odpovedal: „Nuž predsa sú tam dve mladé pekné učiteľky". V nedeľu (12. 6.) namiesto niekdajších hier v lese konal sa futbalový zápas Kurov - Rokytov. Kurovčania, pochopiteľne, vyhrali 3:1 i keď v okresnej tabuľke obhájili iba čestné druhé miesto - odzadu.

 

Na druhý deň sviatkov (pondelok) na tom istom ihrisku Rusaľa zorganizovala miestna organizácia Klubu dôchodcov. Dedkovia súťažili v zhadzovaní prázdnych plechoviek a kopaním futbalovej lopty do prázdnej bránky. Máloktorý sa trafil, pretože ani ruky ani nohy už neslúžili tak ako v mladosti. Ale zábava to bola výborná.  Babičky na obed urobili praženicu zo 150 vajec, „zapraženú"šunkou, slaninkou, klobáskou a inými dobrotami. Pripravovali ju, ako ináč - na otvorenom ohni. Praženicu všetci zapíjali výborným vínkom, pivom, slivovicou a hruškovicou (sponzorský dar miestnych podnikateľov) a zajedali chutnými koláčmi a zákuskami, ktoré každá dôchodkyňa doniesla z domu. Zo začiatku sa spievali kurovské „rusaľné" piesne zo spomínaného folklórneho pásma. Postupne prišli na pretras aj rusínske piesne z iných pasiem. Kulmináciou boli ľubozvučné ukrajinské piesne a kolomyjky so stupňujúcim sa erotickým obsahom - neodmysliteľnou súčasťou rusaľných zvykov.

Večeru pripravovala mužská časť dôchodcov. Bola to slanina a klobásky z domácich zakáľačiek. „ Už ani nepamätám, kedy som poslednýkrát opekal slaninu na ohni" - poznamenal dôchodca Janko Bujda. Žofia Molčanová (zakladajúca členka súboru Kurovčan, v ktorom v súčasnosti spolu s ňou vystupuje syn, nevesta a vnúčence) dodala: „Mali by sme sa častejšie takto schádzať, aby sme si pripomínali dávne tradície".

Na tretí deň (utorok) starostka obce Mária Spirková zvolala 40-členný prípravný výbor 2. ročníka medzinárodného festivalu Svet prichádza do Kurova, ktorý sa uskutoční 17. júla za účasti 10 folklórnych súborov z rôznych krajín sveta. O programe festivalu budeme podrobnejšie informovať v jednom z najbližších čísiel Bardejovských novostí.
 

PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc.