Rusínčatá v Bystralande

Letné prázdniny sa pomaly ale isto krátia, čochvíľa každý školák zasadne do školskej lavice a na leto ostanú už len spomienky. Určite si pekné spomienky v mysli ešte dlho uchová 15 šťastlivcov, ktorí strávili sedem krásnych a zaujímavých dní v letnom tábore v Bystralande (rekreačné zariadenie MH Bystrá pri Humennom). Chlapci a dievčatá z okresov Snina, Humenné a Medzilaborce tu spolunažívali s ďalšími, takmer 60-timi účastníkmi tábora – zdravotne postihnutými deťmi a ich rodičmi.

Na čele republiky Bystraland stál prezident a pomáhali mu viacerí ministri (oddieloví vedúci). Jedným z oddielov, ktorý sa aktívne zapájal do všetkých aktivít v Bystralande, boli aj Rusínčatá. Náš oddiel mal svoju vlajku aj heslo, resp. pokrik, ktoré sme si spoločne vymysleli. Program tábora bol naozaj veľmi pestrý a zaujímavý. Medzi pravidelné denné činnosti patrila ranná rozcvička, o ktorú prejavili záujem, ku podivu, všetci účastníci, potom to bol metlobal, aerobic a večerná pošta.

Za zmienku stoja určite aj ďalšie aktivity ako Vilomeniny, MISS a MISTER Bystralandu, Môj najmilší hit - spevácka súťaž, Bystralando - tanec pre Teba, Veselý chodník - kresba na asfalt, tvorivé dielne, turnaj v hre Človeče, nehnevaj sa, ale aj ukážka práce policajtov a ich psov napr. pri zadržaní, beseda s paralympionikom a mnohé iné. Veľmi zaujímavý bol tzv. Indiánsky deň, v priebehu ktorého si deti stavali indiánske príbytky, zhotovovali luky a šípy, s ktorými sa neskôr súťažilo, a to všetko, samozrejme, v patričnom indiánskom prestrojení. Zaujímavosťou tohto dňa bolo aj to, že v jedálni sa celý deň jedlo bez príborov, teda rukami.

Po večernom programe sa už každý tešil na diskotéku, ktorú v sobotu nahradil táborák a opekačka a tiež veselé hry a nechýbal ani spev. Jedno popoludnie sme vyčlenili na návštevu mesta Humenné, kde sme si spoločne prezreli kaštieľ a centrum mesta. Prostredie, v ktorom deti strávili pekných sedem dní je ako stvorené na detskú rekreáciu. Sú tu ihriská – futbalové, basketbalové, tenisový kurt, pingpongáreň, amfiteáter, veľká spoločenská sála a v neposlednom rade aj bazén, ktorý sme vďaka peknému počasiu využívali pomerne často, a to nie len cez deň, ale aj vo večerných hodinách na tzv. večernú bazenovicu, teda večerné kúpanie. Tí aktívnejší si mohli v tomto tábore aj zarobiť. Nie však korunky, ale tzv. chechtáky, za ktoré sa dali kúpiť všakovaké veci. Okrem sladkostí napr. aj už spomínané večerné kúpanie či prezidentského drgáčika, ktorý oprávňoval jeho majiteľa drgnúť pána prezidenta Bystralandu len tak do bazéna. Ešte veľa by sa dalo popísať o tomto pobyte rusínskych detí.

Možno postačí jedna veta, text piesne, ktorá v tábore znela každý deň, a to niekoľkokrát:
„BYSTRALAND, NAJLEPŠÍ TÁBOR NA CELOM SVETE“.

Vlasta Ocetníková