Rusínčinu ovplyvňujú tri ďalšie jazyky

Rusíni sú treťou najväčšou národnostnou menšinou na Slovensku, no ich jazyk dostal kodifikovanú formu až v roku 1995.

Rusínčinu ovplyvňovali predovšetkým poľština, slovenčina, ale aj maďarčina a nemčina. Podstatne sa odlišuje od ukrajinčiny, ktorá bola Rusínom implementovaná za čias totality pod tlakom "veľkého brata na východe".

Rusíni, podobne ako Rómovia, nikdy nemali vlastný štát, tvrdí jazykovedec Vasiľ Jabur z Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov v Prešove. Už niekoľko storočí patria k pôvodnému obyvateľstvu regiónu pozdĺž južných a severných svahov severocentrálnej reťaze Karpát. Orientačne sa predpokladá ich počet v rozmedzí od 900 tisíc až do 1,2 milióna ľudí, ktorí obývajú hlavne priestor hraničných regiónov troch štátov: Ukrajiny (Zakarpatská oblasť), Slovenska (Prešovská oblasť) a Poľska (Lemkovská oblasť). Okrem toho asi 12 rusínskych dedín sa nachádza v severnom Rumunsku (Maramureš), dve v severovýchodnom Maďarsku a hoci malá, ale o to životaschopnejšia komunita Rusínov žije vo Vojvodine. Na území Slovenska ich žije asi 55 tisíc.

Náboženstvo a cirkev zohrávajú v živote Rusínov osobitnú úlohu, pretože vedomie príslušnosti ku gréckokatolíckej cirkvi dlhé obdobie nahradzovalo etnickú identitu Rusínov a nábožensko-cirkevná pospolitosť do istej miery suplovala ich národné spoločenstvo. Veriacim dosť prekáža, ak sú kázne a obrady v kostoloch v slovenčine, pretože noví kňazi rusínčinu neovládajú, dodáva Jabur.

Rusíni ako autochtónne obyvateľstvo východného Slovenska môžu bez výchovy vlastnej inteligencie zaniknúť, ich buditeľom a propagátorom jazyka sa ani dnes nedarí výrazne zmeniť pomery vo výučbe rusínčiny na univerzitách. Dôsledkom toho je, že Ústav národnostných štúdií doteraz absolvovali iba dvaja učitelia s aprobáciou pre 1. až 4. ročník základnej školy a chýbajú aj stredoškolskí učitelia. Jabur považuje za schodnejšiu cestu, ak Rusínska obroda požiada novú Univerzitu J. Selyeho v Komárne o zriadenie fakulty alebo odboru rusínčiny v Prešove, tak ako im pred časom pomohla univerzita v Nitre.

Rusínčina sa ako nepovinný materinský jazyk vyučuje v Prešovskom kraji na viacerých základných školách, ale iba na jednom gymnáziu v Medzilaborciach. Symbolickým v tomto smere bolo vydanie šlabikára A.V.Duchnoviča Knyžycja čytaľnaja dlja načynajuščych (1847) v Budíne, ktorý bol vlastne prvou knihou určenou pre potreby širšej rusínskej verejnosti. Dnešný rusínsky šlabikár je pre deti až od druhého ročníka základnej školy, aby lepšie zvládali oba druhy písma - latinku a cyriliku. Všetky základné učebnice máme, žiaľ, nemá kto deti kvalifikovane učiť, dodáva Jabur.