Rusínčinu považovali za ukrajinský dialekt, pred 30 rokmi sa z nej stal oficiálny jazyk

Chráni ju európska charta.

Michal Frank

PREŠOV. Rusínsky jazyk patrí medzi najmladšie. Oficiálne bol kodifikovaný len pred tridsiatimi rokmi. Stalo sa tak na Slovensku, v Bratislave 27. januára 1995.

Pri tejto príležitosti vyhlásili rusínske menšinové organizácie, združené v platforme Okrúhly stôl Rusínov Slovenska, rok 2025 za Rok rusínskeho jazyka.

Rusínčina bola pred tridsiatimi rokmi živým jazykom, ale oficiálne ukotvená nebola. Bola považovaná za ukrajinský dialekt.

Cesta ku kodifikácii
Slávnostnú kodifikáciu pripomína pamätná tabuľa v kongresovej hale študentského domova Družba.

Kodifikácii predchádzala medzinárodná vedecká konferencia v Bardejovských Kúpeľoch v roku 1992, ktorú zorganizovala Rusínska obroda na Slovensku na čele s jej vtedajším predsedom Vasiľom Turokom i spísanie Pravidiel rusínskeho pravopisu, ktoré vypracovali Vasiľ Jabur a Jurij Paňko.

Okrem toho vyšiel do kodifikácie aj Ortografický slovník rusínskeho jazyka, šlabikár, čítanka a učebnica histórie Rusínov na Slovensku.

Popri spomínaných menách sa vo veci kodifikácie angažovali viacerí ďalší Rusíni. Medzi nimi napríklad pedagóg Štefan Buganič, ktorý položil základy nových jazykových noriem, herec Mikuláš Laš ako popularizátor rusínskeho jazyka či riaditeľ Divadla Alexandra Duchnoviča Jaroslav Sisák.

Ten podľa dobovej správy Tlačovej agentúry SR vyhlásil: „Rusíni na Slovensku dlho nemohli oficiálne používať materinský jazyk, rozvíjať ho a doviesť až do takej podoby, aby sa ho mohli učiť deti v školách, vychádzali v ňom noviny, časopisy a knihy, vysielali sa rozhlasové a televízne relácie a používal sa v rusínskom divadle. Väčšina Rusínov neprijala administratívne nanútený ukrajinský jazyk za materinský. Počnúc dnešným dňom sa rusínsky jazyk stáva spisovným jazykom Rusínov na Slovensku.“

Uznaný a etablovaný jazyk
V súčasnosti je rusínčina chránená Európskou chartou menšinových jazykov, vyučuje sa aj na Prešovskej univerzite.

V tomto jazyku hráva aj Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove, za socializmu sa volalo Ukrajinské národné divadlo.

Terajší riaditeľ divadla k tomu pre Korzár povedal: „Divadlo bez divákov môže ťažko existovať. Akonáhle sme mali inscenácie v rusínskom jazyku, chceli len tie.“

Kodifikácia potvrdila rusínsku svojbytnosť
Rusíni považujú 27. január 1995 za kľúčový deň svojej histórie.

„Potvrdil svojbytnosť a posilnil emancipáciu Rusínov. Vďaka kodifikácii je dnes rusínsky jazyk jazykom divadla, tlače, médií, používa sa v náboženskej oblasti, Rusíni majú svoje vlastné rozhlasové a televízne vysielanie, vlastný ústav na Prešovskej univerzite a rusínsky jazyk má svoje miesto aj vo vzdelávacom procese na školách,“ uviedol hovorca Okrúhleho stola Rusínov Slovenska Peter Medviď.

Samotný Medviď pôsobí v rusínskych národnostných médiách a sám v rusínskom jazyku píše nielen publicistické príspevky, ale aj poéziu.

„Písal som dlho, najprv len do šuplíka. Zhruba pred desiatimi rokmi, keď som už robil pre rusínske rádio lem.fm v Poľsku, som vtedajšiemu, dnes už nebohému šéfredaktorovi Bogdanovi Gambaľovi, s ktorým som mal veľmi priateľský vzťah, poslal nejaké veci. Vravel mi, každý rok robíme Lemkovskú jeseň, príď ich tam prečítať,“ opisoval Korzáru svoju cestu k poézii. Vlani mu vyšla zbierka rusínskych básní.

K Rusínom sa hlásia, píšu v slovenčine
Iní rusínski autori píšu stále po slovensky, napríklad prozaička Andrea Rimová či poet Vasiľ Janko.

Tento známy kardiológ to vysvetlil práve tak, že s rusínčinou nebol zžitý: „Som Rusín, prirodzene, ale neviem rozprávať kodifikovaným jazykom.“

Kodifikáciu uvítal a dodal, každý jazyk musí literárne dozrieť.

Kráľová: Bol to významný krok
„Kodifikácia znamená rozvoj kultúry Rusínov na vyššej úrovni vo všetkých oblastiach spoločenského života, hlavne vedeckej, liturgickej, literárnej, umeleckej či novinárskej,“ uviedla Ľuba Kráľová, riaditeľka Slovenského národného múzea – Múzea rusínskej kultúry.

Podľa jej slov kodifikácia uzákonila nielen normu písomného rusínskeho jazyka spoločnú a zrozumiteľnú pre všetkých Rusínov na Slovensku a povýšila rozvoj rusínskej kultúry na vyššiu úroveň, ale „zároveň potvrdila existenciu Rusínov ako štvrtého samostatného východoslovanského národa žijúceho v strednej Európe“.

Séria podujatí
Rusíni si kodifikáciu budú pripomínať po celý rok.

Už v piatok 24. januára bude v priestoroch Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove slávnostná akadémia, ktorú pripravuje Rusínska obroda na Slovensku. Teda najstaršia rusínska porevolučná organizácia, ktorá bola iniciátorom a má zásluhy pri kodifikácii rusínskeho jazyka na Slovensku. Na akadémii sa predstavia aj umelci rusínskych profesionálnych telies, Divadla Alexandra Duchnoviča a Poddukelského umeleckého ľudového súboru.

Na 30. január pripravuje Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove odbornú besedu s názvom Ako ďalej rusínsky jazyk? ktorá má byť určená pre tých, ktorí sa profesionálne zaoberajú rusínskym jazykom.

Téme rusínskeho jazyka a výročiu kodifikácie sa bude venovať počas tohto roku aj rusínske vysielanie vo verejnoprávnom rozhlase. Rok rusínskeho jazyka budú svojím obsahom v tomto roku pripomínať aj ďalšie rusínske médiá ako rádio rusyn FM, dvojtýždenník NN info Rusín či časopis Rusín.

Ďalšie podujatia v rámci Roka rusínskeho jazyka pripravujú školy s vyučovacím jazykom rusínskym i ďalšie organizácie.

„V septembri sa v Prešove uskutoční 5. medzinárodný kongres rusínskeho jazyka, ktorý organizuje Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove. Práve prvý takýto kongres, ktorý sa uskutočnil v roku 1992 v Bardejovských Kúpeľoch, naštartoval proces kodifikácie na Slovensku, ale neskôr aj v Poľsku a Maďarsku. Spolu s kongresom rusínsky ústav pripravuje aj 1. konferenciu mladých karpatorusinistov,“ uviedol Medviď.

Ďalšiu konferenciu s názvom Rusínsky jazyk na Slovensku v praxi chystá Rusínska obroda na Slovensku.

„Okrúhly stôl Rusínov Slovenska verí, že aj aktivitami v jubilejnom roku pozdvihneme povedomie o našom krásnom jazyku a spomalíme proces jeho vytrácania sa,“ dodal Medviď.

Michal Frank
redaktor

zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23437321/rusincinu-povazovali-za-ukrajinsky-dialekt-pred-30-rokmi-sa-z-nej-stal-oficialny-jazyk.html

foto: Koordinačný výbor Rusínskej obrody vyhlásil 27. januára v Bratislave kodifikáciu rusínskeho jazyka na Slovensku. Slávnostného aktu v študentskom domove Družba sa zúčastnilo vyše 50 občanov rusínskej národnosti a ďalší domáci i zahraniční hostia 
zdroj: archív TASR