Rusíni ani raz nežiadali o pomoc stredisko pre ľudské práva

Z podnetu OSN funguje v demokratickom svete sieť národných stredísk pre ľudské práva. Do vienka dostali starostlivosť o základné práva a slobody občanov, medzi ktorými nájdeme aj ochranu práv národnostných menšín.

V našej krajine vzniklo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ešte v roku 1993, teda takmer súčasne so zrodom Slovenskej republiky. Právomoci strediska významne ovplyvnil tzv. antidiskriminačný zákon (Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou) prijatý parlamentom v roku 2004. Tento zákon v definovanej ochrane práv priamo vylučuje okrem iných i diskrimináciu na základe národnostného pôvodu.

Hoci zámery takejto inštitúcie, akou je stredisko, vyzerajú ušľachtilo, paradoxne od počiatku sa s ním na Slovensku vlečú aj problémy s vysvetľovaním účelu a výšky spotrebovaných peňazí. V 90. rokoch minulého storočia bola navyše jeho činnosť médiami spájaná aj s politickými praktikami mečiarovskej éry. Čiastočne aj tieto tiene minulosti spôsobujú, že organizácia je v nemilosti vládnych úradníkov i dnes. V súčasnosti má výhrady voči jeho práci i samotný vicepremiér pre ľudské menšiny Rudolf Chmel.
Plánuje stredisko transformovať na Antidiskriminačný úrad, tvrdí totiž, že je nefunkčné. Jeho vláda však bude musieť – vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby – tento zámer určite odložiť.
  
Šírka pôsobnosti
Čo všetko je v pôsobnosti strediska, na ktoré sa v prípade diskriminačných podozrení môžu obracať aj príslušníci rusínskej menšiny?

Jeho úlohou je predovšetkým:
monitorovať a hodnotiť dodržiavanie práv a zásady rovnakého zaobchádzania podľa tzv. antidiskriminačného zákona,
zhromažďovať a na požiadanie poskytovať informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme na Slovensku, robiť prieskumy, aby sa mohli poskytovať údaje v oblasti ľudských práv a slobôd, vrátane práv dieťaťa,
pripravovať vzdelávania, kampane, zvyšovať toleranciu spoločnosti,
poskytovať právnu pomoc obetiam diskriminácie,
vydávať stanoviská o dodržiavaní antidiskriminačných zásad,
poskytovať poradenstvo, s čím súvisí aj právo občana požiadať stredisko, aby ho zastupovalo v konaniach, ak sa zistí diskriminácia. 
  
Ďalšie právomoci
Okrem právnej pomoci, ktorú stredisko zo zákona poskytuje obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo i samo požiadať štátne orgány, teda súdy, prokuratúru, územnú samosprávu, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie orgány aj inštitúcie, aby mu poskytli informácie o dodržiavaní ľudských práv. Stredisko taktiež pravidelne vypracúva  Správu o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike. Na inštitúciu sa môže obrátiť každý občan alebo organizácia či firma, ktorá pociťuje diskrimináciu zo strany spomínaných orgánov. Stredisko môže o poskytnutie informácií požiadať aj mimovládne organizácie, ktoré pôsobia v tejto oblasti.

V rokoch 2005 – 2006 stredisko s podporou EÚ rozšírilo svoju kapacitu o sedem regionálnych kancelárií – v Dolnom Kubíne, Humennom, Rimavskej Sobote, Kysuckom Novom meste, Kežmarku, Nových Zámkoch a vo Zvolene. Nás však osobitne zaujímalo, či sa v súvislosti s diskrimináciou obrátili niekedy na stredisko aj občania rusínskej menšiny. Ako vyplynulo z odpovede JUDr. Daniely Gemerskej, vedúcej odboru právnej pomoci a služieb strediska, „ani v jednom prípade nebola vybavovaná  sťažnosť na diskrimináciu z dôvodu rusínskej národnosti zo strany osoby, ktorá by bola občanom alebo obyvateľom SR“. Jedinú sťažnosť, ktorá by mala takýto charakter, riešilo stredisko minulý rok, ale šlo o sťažovateľa – štátneho príslušníka Ukrajiny. „Mal problém si na Slovensku  požičať v požičovni auto údajne preto, lebo vraj Ukrajinci autá z požičovní často nevracajú a ponechávajú si ich na Ukrajine,“ uzavrela príklad pre ilustráciu sťažností, s akými sa stretáva stredisko, JUDr. Gemerská.

Autor: Táňa Rundesová

Zdroj:SNSLP

www.cemerica.rusyn.sk