Rusíni chcú svojho vlastného biskupa

Rusínski gréckokatolícki veriaci chcú mať vlastného biskupa. Dávnejšiu požiadavku oprášil Spolok sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa obrátil na Vatikán, arcibiskupstvo i apoštolskú nunciatúru. Zatiaľ neúspešne. Arcibiskupstvo nechce deliť veriacich podľa národností.

 

PREŠOV. Téma vlastného gréckokatolíckeho biskupa sa vrátila na pretras.

 

Teraz ju znovu vzniesol Spolok sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa obrátil na kardinála Leonarda Sandriho v Ríme, prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka a nunciusa Maria Giordanu.

 

Iniciatíva v súvislosti s možným vznikom eparchie

„Keďže v poslednom čase sa otvorene hovorí o zriadení novej gréckokatolíckej eparchie na Slovensku, obraciame sa na Vás s prosbou, aby popri vzniku novej eparchie boli zohľadnené dlhoročné požiadavky rusínskych gréckokatolíkov,“ píšu v liste kňaz Jaroslav Popovec a ďalší signatári zo Spolku sv. Jána Krstiteľa.

 

Narážajú na to, že otvorene sa hovorí o vzniku novej Humenskej eparchie, ktorá by zahŕňala viaceré okresy s početnou rusínskou enklávou.

 

Preto prosia o zriadenie „vikariátu na čele s biskupom - vikárom, s kompetenciami pre gréckokatolíckych Rusínov na celom Slovensku“.

 

Odôvodňujú to historickou skúsenosťou.

Uvádzajú, že pôvodné prešovské gréckokatolícke biskupstvo bolo zriadené pápežskou bulou v roku 1818 prevažne pre Rusínov gréckokatolíckeho obradu žijúcich na tomto území.

 

„Povýšením Prešovského biskupstva na metropoliu v roku 2008 sa už v zriaďovacej bule rusínski gréckokatolíci nespomínajú, hoci už od roku 1990 sa dožadujú zriadenia rusínskeho biskupstva, prípadne vikariátu. Nové usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku neriešilo pastoračné problémy rusínskych gréckokatolíkov,“ dôvodia.

 

Aktivista: Ide o dlhoročné úsilie

Prvé náznaky o rusínskeho biskupa boli už skôr, naplno sa táto požiadavka objavila v roku 1999. Zástupcovia rusínskych organizácií navštívili s touto požiadavkou apoštolského nuncia. V roku 2007 bola prijatá Charta rusínskych gréckokatolíkov Slovenska. Pokračovala v aktivitách, jej aktivisti žiadali o prijatie u pápeža.

 

„Doterajšia kontradiktórnosť postojov k požiadavke Rusínov zo strany tých, ktorí môžu o nej rozhodnúť je mnohými vnímaná ako postoj, ktorý je proti záujmom národnostnej menšiny. Veď dejiny Rusínov pod Karpatmi sú po stránke geografickej a personálnej aj dejinami gréckokatolíckej cirkvi. Je možné sa právom domnievať, že uznanie nespochybniteľnej historicity Rusínov pri vzniku a doterajšej existencii Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, vedľa veriacich slovenskej národnosti, by posilnilo dôveru rusínskych veriacich k vedeniu svojej cirkvi,“ uviedol aktivista a podporovateľ týchto snáh Peter Krajňák st.

 

Cirkev nesúhlasí: Venujeme sa všetkým, bez rozdielu

Cirkev má na túto záležitosť iný názor, ktorý prezentovala aj v minulosti.

 

„Aj historicky, aj prakticky sú u nás územné, nie personálne eparchie. Na území Prešovskej archieparchie, ale aj na území iných eparchií, žijú veriaci rôznych národností, ktorých pastiermi sú miestni biskupi. Prešovský arcibiskup a metropolita so svojím pomocným biskupom prejavujú duchovnú starostlivosť o všetkých veriacich Prešovskej archieparchie. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má v súčasnosti biskupov v každej eparchii a venujú sa všetkým veriacim bez rozdielu národnosti. Pri menovaní biskupov, ktoré je vždy záležitosťou Svätej stolice, sa zohľadňujú mnohé kritériá,“ konštatoval hovorca Prešovskej archieparchie Ľubomír Petrík.

 

Jeho slová korešpondujú s postojom arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka z minulosti.

 

V roku 2008 odpovedal na otázku Korzára, aký je jeho názor na požiadavky Rusínov na ich vlastného biskupa, slovami: „Keď ste takto priamo položili otázku, priamo na ňu budem aj odpovedať. Prečo len pre Rusínov? Veď máme aj Ukrajincov, Rómov, Maďarov, Nemcov. Cirkev sa podľa národností nemôže deliť. Vždy ide o územie, na ktorom je biskup. Pod neho patria všetci tí, ktorí tam žijú a ktorí sa cítia byť príslušníkmi tej-ktorej viery. V Amerike sú často príslušníkmi byzantského obradu Filipínci, Indiáni, Afričania. Teraz majú aj oni žiadať svojho biskupa? Je to nelogické. Cirkev nemá takúto prax. Predovšetkým je tu viera a starosť o duchovné dobro veriacich. O ostatné sa starajú rusínske organizácie. Ja sa o Rusínov starám v rámci mojich možností. Dal som dovolenie, aby sa do ich jazyka preložilo celé Evanjelium Písmo sväté. Aby sa čítalo pre nich v zrozumiteľnej reči. Trebnik - vysluhovanie sviatostí sa tiež preložil, ale všetko musí byť na úrovni. Tak, ako slovenský preklad je potvrdený v Ríme Svätým stolcom, tak aj rusínsky. Ja nemám byť biskupom - buditeľom rôznych národných nácií. Ja mám byť biskupom zjednocujúcim, pre všetkých...“

 

Autor: Michal Frank

 

Zdroj: http://presov.korzar.sme.sk/c/7854198/rusini-chcu-svojho-vlastneho-biskupa.html