Rusíni cítia potrebu učiť deti po rusínsky, no prax je iná

 

Keď sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 prihlásilo k rusínskej národnosti 33 000 Rusínov, vďaka čomu sa stali treťou najpočetnejšou menšinou na Slovensku, bolo to skutočne povzbudzujúce zistenie. Lenže nedávne skutočnosti, ktoré si nemôžeme nevšimnúť, naznačujú aj čosi iné. 

 

Rusíni a asimilácia

Spomínané štatistiky na jednej strane síce jasne poukazujú na vzrastajúcu tendenciu ich početnosti, no pre používanie materinského jazyka, ktorý je elementárnym znakom kultúrnej identity Rusínov, to nie je až také pozitívne, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Jeho používanie, a to najmä medzi mladou generáciou, neodvratne klesá. Nie náhodou sa v médiách v poslednom období viackrát objavilo, že ak Rusíni tento asimilačný trend nezastavia, za niekoľko desiatok rokov ako menšina zaniknú. Fenomén jazyka je predsa základným predpokladom prežitia každej kultúry a je skutočne jedno, či ide o majoritu alebo minoritu. 

 

Projekt Čemerica, cieľom ktorého je informovať rusínsku menšinu o ich základných ľudských právach – medzi ne neodmysliteľne patrí aj spomínané právo hovoriť materinským jazykom – sa snaží na tieto problémy nielen poukázať, ale ich aj riešiť. V druhej polovici novembra 2013, keď sa začalo jeho druhé pokračovanie, odštartovala na webovej stránke www.cemerica.sk anketa o bariérach (ne)používania rusínskeho jazyka. Prieskum, ktorý výrazne podporila aj mediálna kampaň, sa definitívne ukončil v októbri 2014 v rámci tretej etapy projektu, ktorá prebieha v súčasnosti.

 

Mali by deti Rusínov hovoriť rodnou rečou?

Za necelý rok vyplnilo anketu 1 231 respondentov. Na prvú otázku, týkajúcu sa rusínskeho pôvodu, odpovedalo kladne 77 percent prihlásených. Zvyšných 23 percent síce neboli Rusíni, no je potešujúce, že ani im nie je problematika menšín ľahostajná.

 

Na ďalšiu otázku, či by Rusíni mali učiť deti po rusínsky, odpovedalo 91 percent suverénne áno, čo je taktiež povzbudivé. Najviac pozitívnych ohlasov sme zaznamenali najmä medzi mladou a strednou generáciou v rozmedzí 20 a 40 rokov.

 

Jazykové bariéry

Jedna časť druhej polovice ankety sa sústredila výlučne na bariéry, prečo rodičia a starí rodičia nevidia potrebu učiť mladšie generácie po rusínsky. 25 percent označilo možnosť, podľa ktorej sa rodičia hanbia používať rusínčinu v komunikácii s deťmi, pretože ju považujú za menejcennú a obávajú sa posmechu okolia. 30 percent nevidí potrebu, aby ich deti ovládali rusínsky jazyk. Ďalších 22 percent sa stotožnilo so stereotypom, podľa ktorého sa rodičia obávajú, že kvôli komunikácii v rusínčine dieťa nebude dobre ovládať slovenčinu v školopovinnom veku. 14 percent si dokonca myslí, že ak by dieťa od začiatku predsa len učili po rusínsky, mohlo by si tento jazyk v prvých rokoch života mýliť so slovenčinou. Ostatní opýtaní za zmienenými problémami nevidia ani tak predsudky, ako skôr legislatívne dôvody nášho štátu.

 

Odstránenie bariér

V otázke, čo by mohlo pomôcť, aby rodičia a starí rodičia učili deti po rusínsky, sa 56 percent vyjadrilo, že je to väčšia hrdosť na rusínsky pôvod. 11 percent sa priklonilo k odpovedi, že by to mohla byť väčšia informovanosť detí o výhodách ovládania rusínskeho jazyka. Len 10 percent by prijalo väčšiu podporu používania jazyka priamo od štátu. Zvyšok hlasoval za jeho väčšiu podporu od rusínskych organizácií alebo väčšiu znalosť práv národnostných menšín v oblasti jazyka.

 

Viac než 60 percent by privítalo, aby sa v rusínskom jazyku vyučovalo na vybraných základných, prípadne stredných školách, čím by sa spomínané predsudky aspoň sčasti eliminovali. Len 16 percent si myslí, že by to takto nemalo byť. Zvyšok na túto otázku odpovedal formou ´neviem´.

 

Autorov ankety nakoniec zaujímalo, že ak by sa vyučovanie v rusínčine napokon predsa len rozbehlo, ktoré z vyučovacích aktivít by najviac pomohli pri používaní rusínskeho jazyka medzi deťmi a mládežou. 54 percent ľudí by uprednostňovalo jeho výučbu prostredníctvom krúžkov v materských a základných školách. Na druhej strane 22 percent by uvítalo školy s vyučovacím rusínskym jazykom. Ostatní na túto otázku odpovedali prostredníctvom možnosti ´neviem posúdiť´.

 

Rusíni veria v zmenu

Z vyhodnotenia ankety je aj napriek asimilačnému procesu Rusínov viac než zrejmé, že väčšina respondentov by uvítala zmenu, ktorá by tento trend zvrátila. Ak chcú však Rusíni naozaj zmenu, začať musia sami od seba.

 

Marek Vatraľ

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

 

Viac na: www.cemerica.sk