Rusíni dostanú sľúbené peniaze až v septembri, na kultúrne podujatia si musia požičiavať

Jedným zo zákonov, ktorého prijatie by malo podľa Rusínov ovplyvniť finančnú situáciu národnostných organizácií na Slovensku, by mal byť zákon o financovaní kultúry národnostných menšín (KNM) s predpokladaným termínom účinnosti od 1. januára 2005. Tento zákon má upraviť postavenie a pôsobnosť Úradu na podporu KNM, ako aj zriadenie a činnosť Štátneho fondu na podporu KNM, podmienky a spôsob financovania. V súčasnosti návrh nového zákona majú možnosť pripomienkovať kultúrno-spoločenské organizácie reprezentujúce jednotlivé národnostné menšiny žijúce na území nášho štátu. Jednou z nich je aj Rusínska obroda Slovenska (ROS), ktorá návrh zákona prerokovávala v utorok na svojom výkonnom výbore.

"Od tohto zákona očakávame poskytovanie financií najneskôr tesne pred začatím podujatí. O termínoch sa v tomto zákone nehovorí a to je dosť podstatná chyba nového návrhu. Okrem iného aj toto z našej úrovne pripomienkujeme. V súčasnosti je to tak, že peniaze schválené ministerstvom kultúry (MK) sme ešte stále nedostali, to znamená, že kultúrne podujatia, ktoré sú organizované od apríla nie sú vykryté financiami, ktoré nám boli sľúbené a zmluvne potvrdené," povedal člen výkonného výboru a hovorca ROS Peter Krajňák.

Ako ďalej povedal, podľa stanoviska MK po urgenciách u štátneho tajomníka, by peniaze na celoročnú činnosť vo výške okolo 2 miliónov Sk mali dostať až v septembri. "Na akcie si musíme požičiavať. Je len na pochopení sponzorov a iných sympatizantov rusínskej obrody, že sú ochotní nám peniaze bezúročne požičať." Za rok sa Rusíni podľa Krajňáka prezentujú asi 60 kultúrnymi akciami, z ktorých nosných, aj finančne náročnejších je okolo desať. "Väčšinou to sú festivaly hudby, spevu a tanca."

Ďalšou s požiadaviek ROS je, aby sa k osobe predsedu nového úradu, ktorého bude menovať a odvolávať parlament, mohli vyjadriť aj menšiny. "Aby to nebol človek, ktorý bude vyhovovať iba vládnej garnitúre, ale niekto kto má vzťah k národnostným menšinám, pozná ich problémy a bude presadzovať národnostnú politiku v ich prospech. Najlepšie niekto z menšín."

Na otázku, či nedôjde k roztržkám medzi menšinami Krajňák povedal, že zástupcu väčšinovej národnosti, teda maďarskej, dokážu akceptovať. Na adresu SMK však vyjadril sklamanie z nedostatočnej pomoci maďarskej národnosti Rusínom. Z nich niektorí boli na volebných kandidátkach práve SMK.

Podľa ROS by sa malo pri rozdeľovaní prostriedkov fondu prihliadať nielen na počet občanov, ktorí sa hlásia k príslušnej národnosti, ale aj na počet hlásiacich sa k svojmu materinskému jazyku.

Na Slovensku sa pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 k rusínskej národnosti prihlásilo 23-tisíc občanov, ale rusínčinu za svoj materinský jazyk považuje 54-tisíc ľudí. "Je to trošku paradox. Považujeme to za dôsledky asimilácie s majoritným národom. Ale špecifikovať presné príčiny by si pravdepodobne vyžadovalo osobitnú štúdiu," konštatoval Krajňák.