Rusíni - kto sme a odkiaľ sme prišli?
Žijem v Humennom už tridsaťtri rokov a nemohol som si nevšimnúť početné zastúpenie obyvateľov Rusínov, v tejto oblasti východného Slovenska skôr nazývaných "rusnakmi" Keďže aj ja patrím do tejto skupiny a som na to patrične hrdý, už dávnejšie ma zaujímalo, kto my, Rusíni, vlastne sme, odkiaľ sme prišli a kam siahajú naše korene?
Rusinmi nás nazval jeden z našich buditeľov v minulom storočí, čím nás nie veľmi šťastne zaradil do národa ruského. Bežne som sa s týmto nesprávnym názorom stretával v debatách so Zemplínčanmi, Šarišanmi aj so Spišiakmi, či už to bolo počas štúdia alebo vojenskej služby.
Za bývalého režimu Rusínom písali do občianskych preukazov národnosť ukrajinskú, čo nás zasa pričlenilo k Ukrajincom. Každý kto pozná a porovná jazyk ukrajinský s rečou rusínskou, zistí veľmi veľké rozdiely, čo by nás malo presvedčiť o tom, že my a Ukrajinci nepochádzame z jedného národa. Tak ku komu vlastne patríme? Ak to chceme zistiť, musíme preštudovať historické fakty a vrátiť sa do dvanásteho storočia nášho letopočtu. Vtedy sa jeden národ sťahoval z ázijskej časti dnešného Ruska /presné územie nie je známe/ na západ. Tento národ sa začal počas svojej cesty štiepiť a rozdeľovať. Menšia časť ostala a usadila sa na východe a severovýchode dnešného Slovenska. Zasahovala aj do pohraničných oblastí Ukrajiny. Ďalšie časti sa oddelili a obsadili malé územia v dnešnom Rumunsku a Bulharsku. Najväčšia časť tohto národa putovala ďalej, až nakoniec osídlila pobrežie Jadranského mora.
Určite budú tieto informácie pre väčšinu Rusínov prekvapujúce, ale podľa historických prameňov nepochádzame z národa ruského áhi ukrajinského, ale z národa Chorvátskeho. História sa o nás zmieňuje ako,o bielej vetve Chorvátov. Možno naši predkovia chceli žiť pri mori, ale akosi sa pozabudli a ostali na polceste, hoci som presvedčený o tom, že si vybrali nádherné územie pre svoj život a život ďalších pokolení. Vždy som mal zvláštny pocit, či už na škole alebo v kolektíve, keď ma priradzovali k Rusom alebo Ukrajincom a vnútorne som sa s tým nestotožňoval. Práve to ma viedlo k hľadaniu informácií o histórii nášho národa a po zistení týchto faktov z dávneho obdobia sa teším, že viem, odkiaľ prišli naši predkovia a kam sa môžeme my, Rusíni, zaradiť.
Ladislav Andrejco, Humenné
Rusinmi nás nazval jeden z našich buditeľov v minulom storočí, čím nás nie veľmi šťastne zaradil do národa ruského. Bežne som sa s týmto nesprávnym názorom stretával v debatách so Zemplínčanmi, Šarišanmi aj so Spišiakmi, či už to bolo počas štúdia alebo vojenskej služby.
Za bývalého režimu Rusínom písali do občianskych preukazov národnosť ukrajinskú, čo nás zasa pričlenilo k Ukrajincom. Každý kto pozná a porovná jazyk ukrajinský s rečou rusínskou, zistí veľmi veľké rozdiely, čo by nás malo presvedčiť o tom, že my a Ukrajinci nepochádzame z jedného národa. Tak ku komu vlastne patríme? Ak to chceme zistiť, musíme preštudovať historické fakty a vrátiť sa do dvanásteho storočia nášho letopočtu. Vtedy sa jeden národ sťahoval z ázijskej časti dnešného Ruska /presné územie nie je známe/ na západ. Tento národ sa začal počas svojej cesty štiepiť a rozdeľovať. Menšia časť ostala a usadila sa na východe a severovýchode dnešného Slovenska. Zasahovala aj do pohraničných oblastí Ukrajiny. Ďalšie časti sa oddelili a obsadili malé územia v dnešnom Rumunsku a Bulharsku. Najväčšia časť tohto národa putovala ďalej, až nakoniec osídlila pobrežie Jadranského mora.
Určite budú tieto informácie pre väčšinu Rusínov prekvapujúce, ale podľa historických prameňov nepochádzame z národa ruského áhi ukrajinského, ale z národa Chorvátskeho. História sa o nás zmieňuje ako,o bielej vetve Chorvátov. Možno naši predkovia chceli žiť pri mori, ale akosi sa pozabudli a ostali na polceste, hoci som presvedčený o tom, že si vybrali nádherné územie pre svoj život a život ďalších pokolení. Vždy som mal zvláštny pocit, či už na škole alebo v kolektíve, keď ma priradzovali k Rusom alebo Ukrajincom a vnútorne som sa s tým nestotožňoval. Práve to ma viedlo k hľadaniu informácií o histórii nášho národa a po zistení týchto faktov z dávneho obdobia sa teším, že viem, odkiaľ prišli naši predkovia a kam sa môžeme my, Rusíni, zaradiť.
Ladislav Andrejco, Humenné
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ:
-Ja ne charču, mi sja lem motorky snyjuť...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať