Rusíni - kto sme a odkiaľ sme prišli?
Žijem v Humennom už tridsaťtri rokov a nemohol som si nevšimnúť početné zastúpenie obyvateľov Rusínov, v tejto oblasti východného Slovenska skôr nazývaných "rusnakmi" Keďže aj ja patrím do tejto skupiny a som na to patrične hrdý, už dávnejšie ma zaujímalo, kto my, Rusíni, vlastne sme, odkiaľ sme prišli a kam siahajú naše korene?
Rusinmi nás nazval jeden z našich buditeľov v minulom storočí, čím nás nie veľmi šťastne zaradil do národa ruského. Bežne som sa s týmto nesprávnym názorom stretával v debatách so Zemplínčanmi, Šarišanmi aj so Spišiakmi, či už to bolo počas štúdia alebo vojenskej služby.
Za bývalého režimu Rusínom písali do občianskych preukazov národnosť ukrajinskú, čo nás zasa pričlenilo k Ukrajincom. Každý kto pozná a porovná jazyk ukrajinský s rečou rusínskou, zistí veľmi veľké rozdiely, čo by nás malo presvedčiť o tom, že my a Ukrajinci nepochádzame z jedného národa. Tak ku komu vlastne patríme? Ak to chceme zistiť, musíme preštudovať historické fakty a vrátiť sa do dvanásteho storočia nášho letopočtu. Vtedy sa jeden národ sťahoval z ázijskej časti dnešného Ruska /presné územie nie je známe/ na západ. Tento národ sa začal počas svojej cesty štiepiť a rozdeľovať. Menšia časť ostala a usadila sa na východe a severovýchode dnešného Slovenska. Zasahovala aj do pohraničných oblastí Ukrajiny. Ďalšie časti sa oddelili a obsadili malé územia v dnešnom Rumunsku a Bulharsku. Najväčšia časť tohto národa putovala ďalej, až nakoniec osídlila pobrežie Jadranského mora.
Určite budú tieto informácie pre väčšinu Rusínov prekvapujúce, ale podľa historických prameňov nepochádzame z národa ruského áhi ukrajinského, ale z národa Chorvátskeho. História sa o nás zmieňuje ako,o bielej vetve Chorvátov. Možno naši predkovia chceli žiť pri mori, ale akosi sa pozabudli a ostali na polceste, hoci som presvedčený o tom, že si vybrali nádherné územie pre svoj život a život ďalších pokolení. Vždy som mal zvláštny pocit, či už na škole alebo v kolektíve, keď ma priradzovali k Rusom alebo Ukrajincom a vnútorne som sa s tým nestotožňoval. Práve to ma viedlo k hľadaniu informácií o histórii nášho národa a po zistení týchto faktov z dávneho obdobia sa teším, že viem, odkiaľ prišli naši predkovia a kam sa môžeme my, Rusíni, zaradiť.
Ladislav Andrejco, Humenné
Rusinmi nás nazval jeden z našich buditeľov v minulom storočí, čím nás nie veľmi šťastne zaradil do národa ruského. Bežne som sa s týmto nesprávnym názorom stretával v debatách so Zemplínčanmi, Šarišanmi aj so Spišiakmi, či už to bolo počas štúdia alebo vojenskej služby.
Za bývalého režimu Rusínom písali do občianskych preukazov národnosť ukrajinskú, čo nás zasa pričlenilo k Ukrajincom. Každý kto pozná a porovná jazyk ukrajinský s rečou rusínskou, zistí veľmi veľké rozdiely, čo by nás malo presvedčiť o tom, že my a Ukrajinci nepochádzame z jedného národa. Tak ku komu vlastne patríme? Ak to chceme zistiť, musíme preštudovať historické fakty a vrátiť sa do dvanásteho storočia nášho letopočtu. Vtedy sa jeden národ sťahoval z ázijskej časti dnešného Ruska /presné územie nie je známe/ na západ. Tento národ sa začal počas svojej cesty štiepiť a rozdeľovať. Menšia časť ostala a usadila sa na východe a severovýchode dnešného Slovenska. Zasahovala aj do pohraničných oblastí Ukrajiny. Ďalšie časti sa oddelili a obsadili malé územia v dnešnom Rumunsku a Bulharsku. Najväčšia časť tohto národa putovala ďalej, až nakoniec osídlila pobrežie Jadranského mora.
Určite budú tieto informácie pre väčšinu Rusínov prekvapujúce, ale podľa historických prameňov nepochádzame z národa ruského áhi ukrajinského, ale z národa Chorvátskeho. História sa o nás zmieňuje ako,o bielej vetve Chorvátov. Možno naši predkovia chceli žiť pri mori, ale akosi sa pozabudli a ostali na polceste, hoci som presvedčený o tom, že si vybrali nádherné územie pre svoj život a život ďalších pokolení. Vždy som mal zvláštny pocit, či už na škole alebo v kolektíve, keď ma priradzovali k Rusom alebo Ukrajincom a vnútorne som sa s tým nestotožňoval. Práve to ma viedlo k hľadaniu informácií o histórii nášho národa a po zistení týchto faktov z dávneho obdobia sa teším, že viem, odkiaľ prišli naši predkovia a kam sa môžeme my, Rusíni, zaradiť.
Ladislav Andrejco, Humenné
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
28.04.2025
Pred 75. rokmi sa uskutočnil Prešovský sobor
Michal Pavlišinovič
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si v pondelok pripomína 75. výročie od uskutočnenie Akcie P. 28. apríl 1950 – smutný dátum v živote tejto cirkvi, kedy sa v sále Čierneho orla v Prešove pod taktovkou komunistickej stran…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Zo žyvota. Rusnackyj svit.
-Od ľubvi do nenavisty - jedynyj kurtyj rozhovor o Ukrajiňi...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať