RUSÍNI - MY SME TU DOMA !
V týchto dňoch všetci do jedného povzbudzujeme slovenských hokejistov na ich ceste za medailami. Všetci "ťaháme" za jeden povraz a spoločným pokrikom - My sme tu doma! - si prajeme úspech pre našu domovinu - Slovensko. Naša vlasť, mladý no v demokratických štruktúrach pevne ukotvený štát, zaručuje všetkým svojim občanom bez rozdielu základné ľudské práva a slobody, ktorých neopomenuteľnou súčasťou sú aj práva národnostných menšín.
V tomto smere Ústava SR ako najvyšší zákon štátu zaručuje nám - Rusínom všestranný rozvoj, najmä právo rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať, prijímať informácie a vzdelávať sa v materinskom jazyku či právo používať rusínčinu v úradnom styku. Tak prečo sa rusínčina - náš materinský jazyk nevyučuje v sninských školách a nepoužíva v úradnom styku na mestskom úrade či verejnej správe, hoci ústavný rámec SR je v poriadku a nič nebráni nášmu rozvoju? Odpoveď je jednoduchá, lebo sme málo aktívni! Aj napriek tomu, že mnohí Rusíni sú významnými osobnosťami Slovenska (lekári - Juraj a Michal Šteňovi, spisovateľ a folklorista - Michal Šmajda, odborník na zahraničnú politiku - Alexander Duleba, akademický maliar - Andrej Smolák či herec Martin Mňahončák) ako celok sme sa zatiaľ neprejavili, neprihlásili o svoje legitímne práva. Z tohto stavu nemôžeme obviňovať iných, práve naopak, sami musíme PORIADNE HLASNO zakričať: MY SME TU DOMA!
Prvým a významným krokom k tomu, aby sa Ústavou SR zaručené práva Rusínov v Snine a okolitých obciach „zhmotnili" je PRIHLÁSENIE SA K RUSÍNSKEJ NÁRODNOSTI počas májového sčítania obyvateľov. Na to, aby sa popri slovenčine používal v Snine v úradnom styku aj jazyk rusínsky je potrebné dosiahnuť aspoň 20% hranicu, t.j. cca 4.200 duší. Takéto kvórum by v zásade nemalo byť problémom, kedže asi 1/3 obyvateľov Sniny (cca 7.000 ľudí) sa hlási k pravoslávnemu či grécko-katolíckemu náboženstvu a určite aj mnoho rímskokatolíckych veriacich má rusínske korene.
Tomuto predpokladu dáva za pravdu aj informácia uverejnená na wikipedii - internetovej encyklopédii, že v období medzi rokmi 1974 a 1991 predstavoval prírastok obyvateľstva Sniny asi 7.500 ľudí. Väčšinou išlo o Rusínov z údolia Stariny či Uličskej, Ublianskej alebo Pčolinskej doliny. Snina je teda čo do počtu významným rusínskym mestom. A práve tento fakt je potrebné potvrdiť v najbližšom sčítaní obyvateľstva (máj 2011). Je pre mňa úplne prirodzené prihlásiť sa k svojim. Som občanom EÚ, SR a zároveň som Rusínom, tak ako moji rodičia a starí rodičia. Takto som sa vždy prezentoval či už v Klenovej, Snine alebo v Bratislave, Malage, Bruseli
alebo v Chicagu.
Buďme hrdý a sebavedomý národ, lebo rovnako ako naši hokejisti - MY SME TU DOMA!
Jozef Badida
V tomto smere Ústava SR ako najvyšší zákon štátu zaručuje nám - Rusínom všestranný rozvoj, najmä právo rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať, prijímať informácie a vzdelávať sa v materinskom jazyku či právo používať rusínčinu v úradnom styku. Tak prečo sa rusínčina - náš materinský jazyk nevyučuje v sninských školách a nepoužíva v úradnom styku na mestskom úrade či verejnej správe, hoci ústavný rámec SR je v poriadku a nič nebráni nášmu rozvoju? Odpoveď je jednoduchá, lebo sme málo aktívni! Aj napriek tomu, že mnohí Rusíni sú významnými osobnosťami Slovenska (lekári - Juraj a Michal Šteňovi, spisovateľ a folklorista - Michal Šmajda, odborník na zahraničnú politiku - Alexander Duleba, akademický maliar - Andrej Smolák či herec Martin Mňahončák) ako celok sme sa zatiaľ neprejavili, neprihlásili o svoje legitímne práva. Z tohto stavu nemôžeme obviňovať iných, práve naopak, sami musíme PORIADNE HLASNO zakričať: MY SME TU DOMA!
Prvým a významným krokom k tomu, aby sa Ústavou SR zaručené práva Rusínov v Snine a okolitých obciach „zhmotnili" je PRIHLÁSENIE SA K RUSÍNSKEJ NÁRODNOSTI počas májového sčítania obyvateľov. Na to, aby sa popri slovenčine používal v Snine v úradnom styku aj jazyk rusínsky je potrebné dosiahnuť aspoň 20% hranicu, t.j. cca 4.200 duší. Takéto kvórum by v zásade nemalo byť problémom, kedže asi 1/3 obyvateľov Sniny (cca 7.000 ľudí) sa hlási k pravoslávnemu či grécko-katolíckemu náboženstvu a určite aj mnoho rímskokatolíckych veriacich má rusínske korene.
Tomuto predpokladu dáva za pravdu aj informácia uverejnená na wikipedii - internetovej encyklopédii, že v období medzi rokmi 1974 a 1991 predstavoval prírastok obyvateľstva Sniny asi 7.500 ľudí. Väčšinou išlo o Rusínov z údolia Stariny či Uličskej, Ublianskej alebo Pčolinskej doliny. Snina je teda čo do počtu významným rusínskym mestom. A práve tento fakt je potrebné potvrdiť v najbližšom sčítaní obyvateľstva (máj 2011). Je pre mňa úplne prirodzené prihlásiť sa k svojim. Som občanom EÚ, SR a zároveň som Rusínom, tak ako moji rodičia a starí rodičia. Takto som sa vždy prezentoval či už v Klenovej, Snine alebo v Bratislave, Malage, Bruseli
alebo v Chicagu.
Buďme hrdý a sebavedomý národ, lebo rovnako ako naši hokejisti - MY SME TU DOMA!
Jozef Badida
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Na semafori u Labirci zastavjať dva motory kolo sebe - Moskvič i Bentley.
Vasyľ, šofer Moskviča, krutyť korbičkov, sťahuje oblak i zviduje sa šofera...
-Jak motoryk...?
Šofer Bentleya u mirňim šoku... - Normaľňi...
-Ne psuje sja...?!
-Any ňi, čom sja zvidujete?
-Bo tak-jak smotrju, našy ľude ho nebars kupujuť...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať