Rusíni našli svoje "Rysy"

Na vrchole Kremenca deklarovali túžbu po spoločnej a jednotnej Európe

Najvýchodnejším miestom na Slovensku, kde si milovníci prírody môžu vychutnať krásu karpatských hôr, sú Bukovské vrchy, na ktorých území sa nachádza Národný park Poloniny. Kvôli svojej rozmanitosti patrí tento kút Slovenska k lokalitám, ktoré turisti v súčasnosti začínajú objavovať. Práve na turistické podujatie do tejto časti bola adresovaná pozvánka pre tých, ktorí mali záujem zúčastniť sa v sobotu 28. júna I. Interregionálneho stretnutia v Karpatoch na hore Kremenec, kde sa stretajú štátne hranice Slovenska, Ukrajina a Poľska. Podujatie bolo organizované pod záštitou Svetovej rady Rusínov pod heslom „Karpatskí Rusíni – jeden nerozdeliteľný národ“ a jeho organizačnú časť zabezpečila Miestna organizácia Rusínskej obrody v Prešove.

Už účasť vyše tridsať účastníkov na tomto takpovediac pilotnom začínajúcom podujatí organizátorov prekvapila a je prísľubom aj pre ďalšie ročníky. Veď prečo by nemali mať svoje malé „Rysy“ s medzinárodným výstupom aj Rusíni – padol jeden z názorov v radoch záujemcov o výstup. Pritom cesta hore nie je žiadnou prechádzkou, ako sa presvedčili aj tí Prešovčania, ktorí už ráno o piatej hodine vyrazili na svojich autách do Sniny a Stakčína. Hora Kremenec sa nachádza v nadmorskej výške 1208 metrov.

Prístupový chodník začína v najvýchodnejšej slovenskej obci Nová Sedlica. Po miernom stúpaní na začiatku prechádza terén v druhej polovici výstupovej trasy do náročného stúpania a to aj pre skúsených a fyzicky zdatných turistov. Posledná časť turistického chodníka kopíruje štátnu hranicu Slovenska s Ukrajinou. Dnes je táto hranica súčasťou prísne stráženého Schengenského priestoru a východnou hranicou Európskej únie. Vrchol hory Kremenec, po asi trojhodinovom výstupe náročným lesným prostredím je miestom, kde turista môže byť v jednej chvíli na území troch štátov. Ale turistov z Ukrajiny je pomenej. Každý kto chce zo strany našich východných susedov vystúpiť na horu musí mať povolenie ukrajinských colných úradov a výstup musí absolvovať v sprievode ukrajinských pohraničiarov.

Ako sa ale Dr. Valerij Paďak, vydavateľ z Užhorodu, niekedy na toto krásne miesto prichádzali ľudia z našej strany s chrámovými zástavami vždy na Turíce a konala sa tu bohoslužba. Ešte stále rozdelená Európa – i to je realita, ktorú si možno plne uvedomiť práve na Kremenci. Uvedomili si to aj naši turisti, ktorí zo slovenskej strany, ale aj z Poľska absolvovali výstup na vrchol Kremenca a so svojimi ukrajinskými priateľmi z Užhorodu sa zvítali v prítomnosti dvoch príslušníkov pohraničnej stráže. Ale na dobrej nálade a nezabudnuteľných dojmoch z výstupu to neubralo nikomu. Ani z rozhodnutia stretnúť sa zase o rok na II. ročníku podujatia. Podľa prof. Jozefa Sipka, môžme si brať príklad z histórie slovenského národa, keď štúrovská generácia sa stretávala práve v prírode, na horách. Ako zaznelo na vrchole Kremenca v príhovoroch zástupcov Rusínov Slovenska, Poľska a Ukrajiny - opäť deklarovať jednotu a túžbu po spoločnej a nerozdelenej Európe pri vzájomnom rešpektovaní každej národnosti, ktorá v nej žije.

Peter Krajňák st. – Prešovský večerník, štvrtok, 10. júla 2008, roč. XIX, č. 4485, str. 5