Rusíni oslávili Silvester na plese v Kežmarku

Podľa juliánskeho kalendára pripadá Silvester na 13. januára. Tento rok to teda vyšlo na pracovný deň. Rusíni pridržiavajúci sa dlhoročných zvykov sa preto predčasne na plese už dva dni pred oficiálnym koncom roka rozlúčili s tým starým a vítali rok nový. Podpredseda Rusínskej obrody na Slovensku si myslí, že na Rusínov sa ani v rýchlej dobe nezabudne.

Rusíni aj nerusíni sa v sobotu 11. januára spoločne zišli na plese, ktorý spojili s oslavou Silvestra. Už po tretíkrát akciu zorganizovali speváčky Sestry Uhlárové.
 
Ani pri oslave rusínského silvestra nechýbala dobrá nálada, hudba, šampanské i novoročný príhovor.
 
„My Rusíni máme také privilégia. Najprv slávime  s katolíkmi oficiálny Silvester a potom pozývame na oslavu katolíkov. A vtedy im ukážeme, že Rusíni sa vedia zabávať najlepšie,“ povedala jedna z organizátoriek Mária Sekeráková.
 
Musia teda osláviť dva Silvestre v  dvoch týždňoch. „Dá sa to zvládnuť. Pri prvom sme sa trošku šetrili a teraz sme si vyšli vonku. Výborne sa bavíme,“ povedal účastník plesu Dušan Cveg.
 
Rusínsky Silvester je pre nich hodnotnejší
Ako uviedla ďalšia organizátorka Marta Glovňová Rusíni prežívajú Silvester inak ako nerusíni.
 
„Sú to pre nás iné sviatky ako pre vás. Hlavne v tom duchovnom.“
 
Rusíni sú všade známi svojou pohostinosťou a aj bujarým štýlom zábavy. A tá na plese neutíchala ani na chvíľku. Hneď ako kapela zahrala prvú pesničku, na stoličkách by ste nikoho sedieť nenašli.
 
Do tanca všetkým zúčastneným hrala kapela bratov Jendrichovských z Novej Ľubovne. Na takejto oslave podľa akordeonistu hrali prvýkrát.
 
„Bola to česť, že nás tu pozvali. Pravá zábava je taká, kde sa môžete baviť, jesť, tancovať, spievať, bez toho, aby na vás pozerali susedia. Ešte nikdy sme predtým nehrali na rusínskom plese,  ideme na ďalší rusínsky ples do Prešova. Tak potom uvidíme, ako sa budú baviť tam, porovnáme, kto sa baví lepšie a dáme vám vedieť,“ zasmial sa Ján Jendrichovský.
 
Neprijali gregoriánsky kalendár
Zvyky Rusínov nám objasnil aj Martin Karaš, podpredseda Rusínskej obrody na Slovensku a poslanec obecného zastupiteľstva Kamienka.
 
„Dnes je dôležité vysvetliť najmä to, prečo na Slovensku hovoríme o rusínskom Novom roku a rusínskom Silvestri. Keď v roku 1582 pápež Gregor VIII. zaviedol nový gregoriánsky kalendár, prijali ho národy, ktoré patrili pod Rím a pápeža. Národy, ktoré pod pápeža nepatrili, medzi nimi aj Rusíni (veriaci východného obradu), sa riadili naďalej starým juliánskym kalendárom,“ vysvetlil Karaš.
 
Uviedol tiež, že Rusíni v dnešnej dobe reálne oslavujú skôr Silvester 31.12. „Avšak ako spomienku na vlastné tradície a históriu pripomíname si aj tzv. rusínsky Silvester rôznymi novoročnými zábavami, plesmi a inými podujatiami, ktoré určite Rusínov veľmi pozitívne zviditeľňujú,“ dodal.
 
V súčasnosti oslavujú Rusíni Silvestra presne tak ako my.
Karaš uviedol, že podľa neho sú oslavy bežného a rusínskeho Silvestra úplne rovnaké.
 
Z pohľadu histórie nebol pre Rusínov Silvester podľa jeho slov nejaký významný sviatok, ktorý by oslavovali. „Z etnologického hľadiska by som mohol konštatovať, že v našich dedinách bol skôr vnímaný ako sviatok Nový rok, ktorý bol spájaný s bilancovaním roka uplynulého v chrámoch,“ povedal podpredseda Rusínskej obrody.
 
Kedysi si pestovali svoje zvyky
Dodržiaval sa zvyk, že na Nový rok ľudia nechodili na návštevy.
 
„Ak sa však stalo, že niekto predsa len zablúdil, bolo dôležité, či prišiel do dvora zhora alebo zdola. Ak prišiel zhora, znamenalo to, že sa v novom roku tejto rodine nebude dobre vodiť, že sa im majetok bude rozplývať. Naopak, ak niekto prišiel zdola, tak sa hovorilo, že sa spomínanej rodine bude dariť a majetok im bude pribúdať,“ spomenul Karaš.
 
Tento zvyk, ako uviedol, platil u Rusínov i na 1. sviatok vianočný.
„Samozrejme, ľudia si do nového roku tak ako aj dnes vinšovali, a aj u nás v Kamienke sa zachovali niektoré vinše: „Vinčyju vam vinčyju, na tot novyj ryk, žeby vam vyleťiv z peca byk a z komina rula, žeby vaša ďivka byla hruba”.
 
Na Rusínoch sa len tak nezabudne
Podporedseda Rusínskej obrody tiež uviedol, že aj napriek tomu, že globalizácia, internacionalizácia či asimilácia na Rusínov vplývajú, stále však existujú spolky, organizácie, združenia, ktoré ich držia nad vodou.
 
„Práve takéto pozitívne úkazy v rusínskom prostredí ma vedú k viere, že Rusíni vôbec nemusia byť skeptickí, čosa týka našej budúcnosti. Naopak, myslím si, že o aktivitách Rusínov sa tu bude ešte veľmi dlho písať a hovoriť,“ uzavrel Karaš.

Jana Pisarčíková

Zdroj: http://poprad.korzar.sme.sk/c/7072225/rusini-oslavili-silvester-na-plese-v-kezmarku.html