Rusíni: posun od folklóru k politike

  

Dosť bolo debát o rusínskom folklóre, o festivaloch a zábavách. Je 20 rokov po Nežnej revolúcii, no v regióne, kde žijú Rusíni, sa nič nemení k lepšiemu. Dozrel čas, aby sa veci posunuli ďalej. Dozrel čas založiť regionálnu rusínsku politickú stranu, ktorá si vybuduje víziu, program a podporu a začne presadzovať to, aby sa problémy, ktoré trápia Rusínov, aj riešili. 
 
Asi takto by sa dalo v kocke zhrnúť posolstvo, ktoré odprezentovali na piatkovom stretnutí Rusínov v Bratislave hlavní protagonisti akcie: Alexander Duleba, Ján Lipinský a  Miroslav Knap (štvrtý ohlásený Michal Micenko sa kvôli náhlym povinnostiam ospravedlnil). 
 
Ako dopadli voľby
Voľby do VÚC zhrnul z regionálno-rusínskeho pohľadu Miroslav Knap. „Osobitne sme zhodnotili výsledky zo šiestich volebných okresov, kde je prevaha rusínskeho obyvateľstva – Stará Ľubovňa, Svidník, Bardejov, Snina, Medzilaborce a Humenné. Spomedzi dvanástich kandidátov, ktorých ako nezávislých podporovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, prešiel do krajského parlamentu jeden kandidát. Je to Ivan Solej z Medzilaboriec. V ostatných okresoch dostali naši kandidáti niekde aj  vyše tisíc hlasov, ale zaostali za prahom zvolenia väčšinou o niekoľko stoviek hlasov.“
Podľa Knapa tieto voľby jasne ukázali, že aj známejší regionálni kandidáti, ktorí už možno majú za sebou i komunálne politické skúsenosti, doplatili na rozbitú voličskú základňu a na to, že sa nepodporili navzájom. Inými slovami, voliči jedného rusínskeho kandidáta už nepodporili iného rusínskeho kandidáta.
„Tak sa mohol stať aj prípad, že v istej vyslovene rusínskej dedine, ktorá sa prezentuje rusínskou alebo ukrajinskou národnosťou obyvateľov, prišlo z počtu asi tisícky voličov odvoliť 250, a tí dali až 160 hlasov v prospech slovenského kandidáta. Dokonca takého, ktorý je bývalým členom SNS. Je to na počudovanie.“ 
 
Dozrel čas na zmenu
Alexander Duleba zdôraznil, že práve preto, že našich šesť okresov patrí na Slovensku medzi najbiednejšie, pričom majú jedny z najnižších ekonomických výsledkov, dozrel čas na zmenu. „Musíme sa pokúsiť urobiť to, čo je v demokratickej krajine prirodzené: osloviť ľudí, zorganizovať ich, a tak sa pokúsiť niečo riešiť. Začali sme to projektom, v ktorom sme podporili angažovanosť mladých lídrov na severovýchode Slovenska. Projekt sme rozvinuli iba pár týždňov pred voľbami do VÚC a teraz ho hodnotíme.“
O čo v ňom šlo? V prvej fáze si tím okolo Dulebu vytipoval a oslovil ľudí, o ktorých usúdili, že by mohli mať líderský potenciál. „Hľadali sme ich tak, aby sme mali obsadených všetkých spomínaných šesť okresov. V druhej fáze sme zavolali aj tých, ktorí by mali vôľu sa k nám pridať. Získali sme dovedna vyše desať kandidátov, z každého okresu okrem Humenného. Pre všetkých sme zorganizovali seminár na Sninských rybníkoch.“
Uvedení vybraní lídri, ktorí súhlasili, že idú do volieb s „rusínskou agendou“, potom v rámci prevolebného zviditeľňovania robili podľa svojich možností kampaň v prospech rusínskych kandidátov.
Ako to dopadlo? Podľa Dulebu to má viac prínosov. Jedným z nich je, že „ak sa z našich dvanástich ľudí jednému podarilo prejsť vo voľbách do krajského parlamentu – medzilaboreckému kandidátovi Solejovi – pokladám to za dobrý výsledok. Na to, že sme celú rusínsku kampaň pripravovali dva-tri týždne a stála pár centov, je to v porovnaní s obrovskými kampaňami zavedených politických strán slušný výsledok.“
Druhým prínosom je podľa neho to, že ľudia majú skúsenosť. „Aj keď v týchto voľbách prevážili individuálne záujmy, zúčastnení ľudia už zistili, že takí istí rusínski kandidáti ako v Snine sú aj vo Svidníku či v Starej Ľubovni. Pochopili, že sa môžu spojiť. S týmto poznaním sa už dá pracovať. Nie pri najbližších parlamentných voľbách budúci rok, lebo do nich nemáme s čím ísť. Ale je to významné pre nasledujúce komunálne voľby.“
 
Zabodovali slušnosťou
Na bratislavskom stretnutí sa zúčastnila i jedna z kandidátok, ktorá kampaň nezávislých Rusínov prežila na vlastnej koži. Ľubica Lattová zo Sniny. „Čo sa ukazuje ako jeden z najdôležitejších poznatkov, je to, že Rusíni si musia pestovať sebavedomie. Ako matrikárka veľakrát vidím, že rodičia, ktorí medzi sebou hovoria po rusínsky, dajú zapísať svojmu potomkovi slovenskú národnosť. Samozrejme, ja do toho nevstupujem, ani sa nepýtam, prečo. Ale vidím to neraz.“
V rámci expresne rýchlej predvolebnej kampane stihli prejsť rusínski kandidáti veľa dedín, hovoriť s mnohými starostami, kňazmi a voličmi. Ako zdôraznila Lattová, ich parketou, teda nezávislých rusínskych kandidátov, bolo zabodovať riešením miestnych problémov, ale zabodovať aj slušnosťou, napríklad nelepili plagáty bez toho, aby sa nespýtali na povolenie. „Medzi ľuďmi, kam sme prišli, veľmi zavážilo, keď nás na stretnutiach sprevádzal docent Michal Šteňo.“
Lattová získala 655 hlasov, ale - ako sama hovorí - dosiahla to bez gulášov a „drišľakov“, ktorými si naháňali hlasy veľké politické strany. 
 
Témy do politického programu
Skúsenosti zo stretnutí s rusínskymi nezávislými kandidátmi, ale aj z ich stretnutí s obyvateľmi, podľa Dulebu ukázali, že v praxi sa vyskytuje veľmi veľa otvorených otázok, o ktorých treba diskutovať a vyjasňovať si ich. Ukázalo sa aj to, že treba si sformulovať určité ciele a určitý ucelený program.
„Vyselektovali sme niekoľko bodov, ktoré by doňho mohli patriť,“ hovorí Duleba. Sú to nasledujúce témy:
1. Vysídlenci zo Stariny. Ide o 7 500 vysídlencov, ktorým tento štát nekompenzoval majetky, o ktoré ich týmto vodným dielom obral. Doteraz sa za nich nepostavila žiadna politická strana.
2. Rozhlasové rusínske vysielanie, ktoré už roky nie je doriešené, ale rovnako treba skvalitniť aj rusínske národnostné vysielani vo verejnoprávnej STV.
3. Dreformácia volebného zákona pretrvávaním formy jedného volebného obvodu, ktorá spôsobuje, že najľudnatejší Prešovský kraj nemá svoje regionálne záujmy adekvátne zastúpené na centrálnej úrovni.
4. Rusínske školstvo. Našich škôl je čoraz menej a bez podpory štátu sa v tomto nedá nič zmeniť.
5. Maďarská karta. Náš postoj k Maďarom má veľa nevyjasnených stránok, o ktorých treba debatovať.
6. Podnikanie na severovýchode Slovenska. Existuje množstvo administratívnych bariér, ktoré bránia napríklad cezhraničnému obchodu, službám a vôbec podnikaniu.
7. Eurofondy. Naše obce sú malé, starostovia nevedia, ako vypracúvať projekty, ako sa o ne zaujímať, ako ich vybaviť. Potrebujú informácie aj now-how. V Poľsku sa napríklad eurofondy rozdávajú z úrovne krajov, u nás to nie je možné kvôli nízkej rozlohe slovenských krajov. Mohlo by sa to však zmeniť, ak by sa naše kraje dokázali dohodnúť a vystupovať ako väčší celok. Ale Prešovský a Košický kraj nie sú schopné sa dohodnúť.
 
Projekt pokračuje ďalej
Ako prízvukoval na záver bratislavského stretnutia Duleba, projekt sa týmito voľbami nekončí. „Naša idea je vytvoriť víziu a program regionálnej politickej strany, ale nie strany na etnickom princípe. Samozrejme, nebude to krátky proces, je to práca možno na 5-10 rokov.“
Tím okolo Dulebu a Lipinského chce hľadať a oslovovať najmä mladých ľudí. Expertné zázemie už tu je, navyše na Slovensku existuje okolo 28 až 30 organizácií, ktoré združujú na najrôznejších bázach Rusínov i Ukrajincov.
„Tvrdíme jedno: zabudnite, či ste Rusíni alebo Ukrajinci, či ste pravoslávni alebo grécki katolíci. Mali by sme držať spolu, mali by sme podporovať spoločnú víziu a spoločný program na prospech nášho regiónu.“
Jeho tím chce hľadať parnerov i medzi skúsenými komunálnymi politikmi, ako je napríklad aj spomínaný Ivan Solej, ktorý súhlasil s tým, že rusínska vec bude súčasťou jeho politických snažení. 
Na vznik novej strany bude potrebných 10-tisíc podpisov, naformulovať jej program si prípravný tím vytýčil do marca budúceho roku.
 
Rusínske stretnutie, na ktorom ešte dlho po skončení diskutovali desiatky prítomných, sa uskutočnilo s podporou finančných zdrojov ministerstva kultúry.
 
Táňa Rundesová

Fotografie za akcie nájdete tu:  http://www.rusyn.sk/index.php?ID=4203&l=sk