Rusíni riešia spor o múzeum. Chýba riaditeľ aj opravená budova, sťahovanie vyvolalo vlnu nevôle

Návrh je kontraproduktívny, tvrdí Milan Pilip.

Jana Otriová
redaktorka

Iniciatíva Rady rusínskych regiónov Slovenska presťahovať Múzeum rusínskej kultúry z Prešova do Medzilaboriec vyvolala širokú diskusiu. Okrúhly stôl Rusínov Slovenska reaguje, že túto tému treba posudzovať predovšetkým v odbornej rovine.

„V tejto chvíli ju považujeme za kontraproduktívnu,“ hovorí predseda Okrúhleho stola Rusínov Milan Pilip.

Kto Rusínov zastupuje
Okrúhly stôl Rusínov Slovenska je strešná platforma, ktorá zjednocuje a koordinuje osobnosti a subjekty, ktoré pôsobia v rusínskom hnutí. Okrem občianskych združení sú tam zastúpené aj verejné rusínske inštitúcie.
 

 

Rusíni chcú presťahovať múzeum 
https://www.rusyn.sk/muzeum-ma-byt-tam-kde-ziju-rusini-ho-chcu-prestahovat-spoliehaju-sa-aj-na-andyho-warhola/

Dobrá spolupráca je s cirkvami, vo forme pozorovateľa je Rusínska obroda na Slovensku, najpočetnejšia a najstaršia ponovembrová rusínska organizácia na Slovensku. Okrúhly stôl sa sformoval v roku 2012.

„V stanovách je zakotvené, že ide o konzultačnú platformu zástupcov organizácií a nezávislých osobností, ktoré spája záujem o rozvoj národnej identity, obhajobu ústavných práv a zvyšovanie kvality života Rusínov na Slovensku. Zároveň pôsobí ako koordinačná a konzultačná platforma Rusínov vo vzťahu k štátu, k štátnym orgánom a k Rade Európy,“ vysvetľuje Pilip.

Posledný marcový deň sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie reportu Rady Európy o postavení národnostných menšín na Slovensku.

Súčasťou Rady vlády SR pre národnostné menšiny je Komora národnostných menšín. Aktuálne jej predsedá práve Milan Pilip.

V komore je zastúpených 15 národnostných menšín, ktoré majú na Slovensku priznané menšinové práva. Z 28 členov majú Rusíni podľa početnosti troch zástupcov, okrem Pilipa ešte Petra Medviďa a Martina Karaša. Ide o volených zástupcov s mandátom na štyri roky oficiálne menšinu zastupovať voči štátu a Rade Európy.

Problémy s múzeom sú dva
Pilip je presvedčený o tom, že iniciatívu Rady rusínskych regiónov Slovenska, najmladšieho záujmového združenia právnických osôb, ktoré združuje 57 rusínskych obcí, treba koordinovať s ďalšími požiadavkami a potrebami Rusínov.

„Aj keď máme v princípe rovnaké ciele, rada pôsobí tak trochu mimo hlavného prúdu a aj preto dochádza k rôznym, niekedy rozdielnym názorom na to, ako riešiť niektoré otázky. V súvislosti s problematikou múzejníctva vnímame jej návrh presťahovať múzeum, ktorý vyvolal vlnu nevôle, v súčasnej situácii ako kontraproduktívny. Aktuálne riešime, ako by mohlo fungovať ešte lepšie ako doteraz,“ hovorí Pilip.

Vysvetľuje, že Múzeum rusínskej kultúry v Prešove, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum, je momentálne bez natrvalo obsadeného postu riaditeľa.

Vlani v októbri bola odvolaná z funkcie riaditeľky Ľuba Kráľová, doposiaľ nebolo vypísané riadne výberové konanie. Dočasné poverenie má zástupkyňa Múzea ukrajinskej kultúry v Svidníku.

„Vyvoláva to obavy a pochybnosti o budúcnosti múzea,“ hovorí Pilip.
 

Hlas Rusínov, alebo hlas úzkeho vedenia?
https://www.rusyn.sk/k-navrhu-presunut-sidlo-snm-muzea-rusinskej-kultury-v-presove-do-medzilaboriec/

Najprv na vlastnom dvore
Okrem personálneho obsadenia je stále otvorená otázka rekonštrukcie budovy. Múzeum ju získalo od ministerstva obrany, ide o bývalé Zápotockého kasárne.

„Snažíme sa, aby budova, ktorá je v nevyhovujúcom stave, prešla rekonštrukciou. Na tento účel je možné čerpať peniaze z fondov Európskej únie, my ich však na Slovensku čerpať nevieme,“ zdôrazňuje Pilip.

Na 1. apríla zvolal zasadnutie Komory národnostných menšín Rady vlády, ktorá pripravuje materiály na riadne zasadnutie Rady vlády v prvej polovici mája.

„V zozname investičných projektov Slovenského národného múzea rekonštrukcia budovy rusínskeho múzea nie je, vypracovaná nie je ani projektová dokumentácia. Vnímame to ako problém a snažíme sa tlačiť na to, aby sa to zmenilo.“

Dodáva, že vystupovať za práva národnostného múzea je teda tak trochu „aj o politike, aj o diplomacii, aj o taktike“.

„Problematika je komplexná a vyžaduje si širší odborný konsenzus. Ak chceme, aby sa rusínske múzeum nielen zachovalo, ale aj rozvíjalo, musíme postupovať racionálne, koordinovane a hlavne jednotne. Nikomu neupierame právo vyjadriť svoj názor, navrhovať riešenia, ale keď máme spoločný záujem, poďme sa o ňom spolu baviť na dvore ako Rusíni s Rusínmi, a až potom poďme s tým von,“ hovorí Pilip.

Historické, logické a funkčné opodstatnenie
Opakuje, že práve Prešov je prirodzené centrum regiónu, kde Rusíni žijú.

Je sídlom štyroch rusínskych inštitúcií, Divadla Alexandra Duchnoviča, Poddukelského umeleckého ľudového súboru, Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry pri Prešovskej univerzite a múzea.

„Umiestnenie Múzea rusínskej kultúry v Prešove má preto nielen historické, ale aj logické a funkčné opodstatnenie,“ dodáva.

Prešov je duchovným centrom Rusínov – tu má svoje sídlo gréckokatolícka aj pravoslávna cirkev, 
dva piliere, na ktorých stojí viera i identita rusínskeho národa...

Príkladom podobného usporiadania je slovenská menšina v Srbsku. Slováci žijú vo Vojvodine v Báčskom Petrovci, v Kovačici a navzájom „súperia“ o aktivity na rozvoj menšiny. Sídlom významných inštitúcií i biskupstva je však Nový Sad. Práve tam by mal vyrásť Slovenský národný dom.

zdroj:
https://korzar.sme.sk/zemplin/c/chyba-riaditel-aj-peniaze-na-opravu-rusinske-organizacie-nie-su-v-otazke-stahovania-muzea-jednotne

foto: Milan Pilip 
zdroj: archív M. Pilipa