Rusíni sa nehlásia k národnosti pre nedostatok záujmu

Nezáujem o svoje korene, ležérny prístup, no i komplexy a strach nesený z minulosti. Toto všetko sa môže podpisovať pod skutočnosť, prečo sa na Slovensku pravdepodobne viac ako polovica Rusínov hlási skôr k slovenskej národnosti ako rusínskej.

Podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 2001 žilo na Slovensku zhruba 24-tisíc Rusínov. Ako však poznamenal politológ Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, pokiaľ ide o materinský jazyk, počty sa významne líšia. K rusínskemu jazyku ako svojmu materinskému sa podľa neho priznáva až 55-tisíc ľudí.
 

Dôvody, prečo je tomu tak, vidí v tom, že si jednak Rusíni na svojich pleciach nesú chiméru z minulosti, keď bola ich národnosť zakázaná, jednak sa  k odkazu svojich predkov nevracajú mladí ľudia.
"V 50. rokoch bola zakázaná rusínska národnosť a povolená bola iba národnosť ukrajinská. Ľudia, ktorí sa necítili byť Ukrajincami, si preto ako svoju národnosť radšej písali slovenskú. A toto badať doteraz," povedal pre Aktuálne.sk. 
 

Komplexy i nezáujem
Politológ však pripomenul i to, že občanovi, ktorý sa prihlásil k rusínskej národnosti, kedysi hrozil pracovný tábor vo vtedajšom Sovietskom zväze. Strach je podľa neho dodnes zafixovaný v staršej generácii natoľko, že sa oficiálne radšej hlásia k Slovákom.  No časť Rusínov si so sebou nenesie iba podvedomý strach, ale i komplexy. Kedysi malo totiž slovo Rusnák pejoratívny význam a napríklad v Rakúsko-Uhorsku sa ním označoval občan nižšej spoločenskej vrstvy, čo mohlo byť zapríčinené tým, že Rusíni boli tradične poľnohospodári a pastieri.  Hlásiť sa k svojej národnosti však nemusia ani mladí. "Nepoznajú svoje korene a ani sa o to neusilujú," vysvetlil Duleba. Ako ale doplnila novinárka Táňa Rundesová, mnoho mladých ľudí nemusí ani len vedieť, že majú rusínske korene. "Spoznať svoje korene nie je len o folklóre či histórii. Rusíni sa aktivizujú vo všetkých sférach života. Stretávam sa s tým, keď niekto zistí, aký je život Rusínov aj mimo ich regiónu, je nadšený," priblížila pre Aktuálne.sk. 

Boom v pátraní po koreňoch
S pátraním po svojich predkoch sa roztrhlo vrece v Spojených štátoch či Kanade, kam na začiatku 20. storočia pod tlakom biedy a vojny odišlo mnoho rusínskych rodín. Najväčší záujem o rusínske korene prejavujú v súčasnosti ľudia v USA. Ako pripomenul Duleba, kým sa druhá generácia prisťahovalcov ešte hlásila k Američanom, tretia začala vážne uvažovať o tom, odkiaľ pochádzali ich starí rodičia: "Vnuci sa začali pýtať: Kto sme? Teraz existuje v Amerike fenomén, keď tretia generácia objavuje svoj pôvod."  Naopak je to doma, kde vnukov k rusínskemu nikto nevedie. "Deti u nás v škole sa medzi sebou rozprávajú po rusnácky, ale veľké percento už po slovensky. Lebo takto s nimi doma rozprávajú aj rodičia, ktorí sú síce Rusnáci, ale hovoria s deťmi po slovensky. Je to zaujímavý jav," povedala jedna z učiteliek zo Základnej školy v obci Ulič na krajnom východe krajiny.
 

Podobný jav zaznamenáva matrikárka zo Sniny Ľubica Lattová: "Ako matrikárka veľa razy vidím, že rodičia, ktorí medzi sebou hovoria po rusínsky, dajú zapísať svojmu potomkovi slovenskú národnosť. Samozrejme, ja do toho nevstupujem, ani sa nepýtam, prečo je to tak. Ale vidím to neraz." Rusíni si podľa nej musia pestovať najmä sebavedomie. Politológ pripomína, že jednou z možností ako to dosiahnuť, je i to, aby sa mohli rozvíjať vo svojom rodnom kraji. "Modernizačná identita mladých Rusínov je demokratická Slovenská republika. Je to prosperujúci Prešovský kraj, miesto, kde žijú," dodal.

To, koľko občanov sa v súčasnosti na Slovensku hlási k rusínskej národnosti, ukáže sčítanie ľudí, ktoré nás čaká už v máji 2011.

Zdroj: http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1221972