Rusíni sa stali treťou najpočetnejšou národnosťou v SR

Na vysokom náraste počtu Rusínov v zverejnenom sčítaní obyvateľov Slovenska má svoj podiel dlhodobá informačná kampaň. Vďaka nej dosiahlo množstvo ľudí hlásiacich sa k Rusínom taký skok, aký je medzi ostatnými národnosťami v histórii Slovenska celkom ojedinelý. Oproti poslednému sčítaniu z roku 2001 sa totiž k rusínskej národnosti prihlásilo o 38 percent občanov viac a oproti sčítaniu v roku 1991, teda prvému slobodnému v postsocialistickej ére, je nárast v ich počte až o 96 percent. Rusíni tým „preskočili“ Čechov, ktorí boli – po Maďaroch a Rómoch – historicky etablovaní ako tretí najpočetnejší na Slovensku. Teraz, keď počet Čechov za posledných 10 rokov klesol o 18 percent (za posledných 20 rokov o 39 percent), sa treťou najzastúpenejšou národnosťou stali práve Rusíni.
 

„Informačná kampaň medzi rusínskym obyvateľstvom sa nikdy doteraz nerobila s takým obrovským nasadením ako pred aktuálnym sčítaním obyvateľov,“ hovorí Ján Lipinský, podpredseda Združenia inteligencie Rusínov Slovenska – organizácie, ktorá sa stala jedným z lídrov kampane. Podľa Lipinského bolo už z minulých sčítaní známe, že je tu vyše 50-tisíc obyvateľov, ktorí sa hlásia k rusínskemu jazyku ako k svojej materčine, ale z najrôznejších dôvodov si mnohí pôvodnú národnosť zdedenú po rodičoch neuvádzajú. Najčastejšou príčinou ich váhania, najmä medzi príslušníkmi staršej generácie, boli skúsenosti s násilnou ukrajinizáciou a prenasledovaním Rusínov za socializmu, keď štát pod vplyvom Sovietskeho zväzu túto národnosť úradne zakázal.
 

Najnovšie sčítanie ukázalo, že nepomer medzi počtom papierovo „zaškrtnutých“ a skutočných Rusínov je stále značný, navyše – v aktuálnom sčítaní stúpol aj počet ľudí, ktorí si uviedli rusínčinu ako materčinu. Ich množstvo ďalej narástlo z bývalých 54 907 na 55 469 v roku 2011. Podľa zástupcov rusínskych organizácií má teda stále význam v kampani pokračovať. Tým viac, že spomínaný štatistický nepomer má ďalekosiahle dôsledky v mnohých oblastiach. Napríklad štát sa len minimálne stará o rozvoj školstva tohto etnika – na celom Slovensku sú len dve rusínske školy a vyučovanie rusínčiny ako nepovinného predmetu je len na šiestich základných školách a jednom gymnáziu. Štátne orgány taktiež ignorujú nárast obcí s rusínskym obyvateľstvom už z minulého sčítania a nerešpektuje sa dôsledne právo tohto etnika napríklad na dvojjazyčné tabule. Treba však povedať, že aspoň v kultúre vydelili štátne úrady za posledného poldruha roka na projekty Rusínov dovedna 442-tisíc eur, o 30-tisíc eur viac, ako to bolo za porovnateľné obdobie predchádzajúcej vlády.
 

Pre orientáciu ešte niekoľko čísel z aktuálneho sčítania: oproti sčítaniu v roku 2001 sa u nás okrem Rusínov najviac zvýšil počet Rusov (o 25 percent), Rómov a Poliakov (zhodne o 18 percent) a Srbov (o 16 percent). Ďaleko najviac klesol počet Ukrajincov (o 31 percent), za nimi nasledujú Nemci (o 13 percent menej) a Bulhari (o 11 percent menej).

Táňa Rundesová,

rundesova@gmail.com

Zdroje:

www.statistics.sk
www.uradvlady.sk
MŠVVaŠ SR