Rusíni sa stretli pri hodnotení a zábave

Každoročne začiatkom januára "Rusínska obroda v Bardejove“ organizuje Stretnutie Rusínov a priateľov, na ktorom okrem iného je hodnotená činnosť organizácie za uplynulé obdobie. Aj v tomto roku 13.1.2006 takéto stretnutie sa uskutočnilo v Bardejove za účasti viac než 110 členov Rusínskej obrody a sympatizantov. Prítomní boli aj starostovia z niektorých obcí a zástupcovia spoločenských organizácií. Na stretnutí boli bilancované výsledky práce Rusínskej obrody nielen za rok 2005, ale aj za obdobie od založenia tejto organizácie, teda za obdobie 15 rokov.

Do roku 1968 rusínska národnosť z nepochopiteľných dôvodov u nás bola zakázaná. Už sme si my, Rusíni, mysleli, že rusínska národnosť u nás bude navždy stratená. Nestalo sa tak. Po roku 1968 a najmä po roku 1989 začal sa proces oživovania rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku. Aj keď väčšina Rusínov po roku 1952 si píše národnosť slovenskú a v súčasnosti Ústava SR umožňuje každému občanovi Slovenska písať si takú národnosť, akú chce. Nikto nemôže občanovi diktovať národnú orientáciu. Aj napriek tomu, po roku 1989 mnoho Rusínov postupne sa hlási k svojmu rusínskemu pôvodu a naša ústava dáva práva každému občanovi v tomto smere slobodne prejavovať svoju vôľu. Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 k rusínskemu materinskému jazyku sa na Slovensku prihlásilo viac než 86 000 občanov Slovenska. Vláda ako aj Národná rada SR podporujú proces oživovania rusínskej kultúry, ktorá je súčasťou slovenskej kultúry.

Rusínska národnosť bola na Slovensku uznaná za samostatnú národnostnú menšinu, rozvoj kultúry je financovaný zo štátneho rozpočtu, bol kodifikovaný rusínsky materinský jazyk, bola vytvorená samostatná redakcia pri Slovenskom rozhlase, v televízii sa vysiela jedenkrát v mesiaci v rusínskom jazyku, Divadlo A. Duchnoviča uvádza hry v rusínskom jazyku, začali vychádzať noviny v rusínskom jazyku a vydalo sa viac než 30 kníh. V mnohých školách Prešovského kraja sa začal vyučovať rusínsky jazyk ako nepovinný predmet a úspešne pracuje profesionálny tanečno-spevácky súbor PUĽS v Prešove.

V roku 2005 v okrese bolo zorganizovaných viac než 12 kultúrno-spoločenských akcií, na ktorých vystupujú súbory z rusínskych a slovenských obcí. Najúspešnejšie akcie boli Prehliadka rusínskeho a šarišského folklóru v Bardejovských Kúpeľoch (každoročne sa uskutočňuje v poslednú júlovú nedeľu), letné festivaly folklóru v Becherove, Chmeľovej, Beloveži a pod. Obecné úrady za spolupráce Hornošarišského osvetového strediska folklórne festivaly realizovali v obciach Kružlov a Stebník. V Bardejove sa uskutočnila súťaž v recitácii poézie a prózy v rusínskom a ruskom jazyku a medzi úspešné akcie patrí aj súťaž v rámci Spevu môjho rodu.

Vo vstupnom prejave veľmi pozitívne bola hodnotená skutočnosť, že okrem starších spevákov úspešne šíria rusínske ľudové piesne speváci z Kružlova, Beloveže, Kurova, Becherova, samotného Bardejova a nachádzame dobrú spoluprácu so spevákmi slovenských obcí. Veľmi úspešne vystupuje Marianna Železná z Chmeľovej, ktorá nás reprezentovala na niektorých celoslovenských akciách a 14. januára 2006 úspešne vystúpila v Bratislave na 4. Rusínskom reprezentačnom novoročnom plese. Máme radosť, že nám rastú mladší, ktorí prispievajú do rôznych časopisov, denníkov a prejavujú sa aj v slovenskom rozhlase.

Poďakovanie bolo vyslovené vedeniu Šarišského múzea, Okresnej knižnici Dávida Gutgesela, Hornošarišskému osvetovému stredisku a mnohým obecným úradom za ich veľký prínos v šírení a záchrane rusínskej kultúry.

V druhej časti stretnutia v kultúrnom programe úspešne vystúpili členovia súboru pri Klube dôchodcov Bardejov, žiačky I. ZS, súrodenci M. Šurkalová a P. Šurkala z Becherova, mládežníci z Kurova a veľmi úspešná bola moderátorka a speváčka Mirka Lacová-Hupcej.

Podujatie bolo veľmi úspešné aj z toho dôvodu, že prítomní boli aj občanmi niektorých slovenských obcí a aj táto skutočnosť potvrdzuje, že spolunažívame Rusínov a Slovákov v našom okrese je naozaj na najvyššej úrovni a neprekáža nám žiadna zábrana úspešne rozvíjať spoločnú kultúru Slovákov a Rusínov a tak začleňovať sa do rozvoja celoštátnej kultúry.

Ivan Bandurič, st.