Rusíni si budú pripomínať 100 rokov od vzniku ČSR. K vládnemu návrhu zákona majú výhrady

Prešov, 27. január 2018

V Prešove sa v sobotu 27. januára 2018 uskutočnilo 25. zasadnutie Okrúhleho stola Rusínov Slovenska (OSRS). Platforma hovorila o prioritách v rámci financovania kultúry svojej národnostnej menšiny či pláne osláv 100. výročia vzniku 1. Československej republiky. V programe rokovania sa vyjadrili aj k vládnemu návrhu zákona, ktorý má umožniť pričlenenie nefunkčnej obce k susediacej obci. Rusíni si na dnešnom zasadnutí pripomenuli aj to, že presne pred 23 rokmi bola v Bratislave slávnostne vyhlásená kodifikácia rusínskeho jazyka.

100 rokov ČSR – štát Čechov, Slovákov, Rusínov

V programe zasadnutia OSRS bolo vytvorenie plánu aktivít k vzniku ČSR – spoločného štátu Čechov, Slovákov a Rusínov. Rusíni sa hlásia k odkazu 1. Československej republiky, ktorej boli súčasťou ako štátotvorný národ spolu s Čechmi a Slovákmi a vďaka ktorej dnes existuje aj samostatná Slovenská republika. Svojimi aktivitami chcú počas tohto roku pripomínať fakty, o ktorých sa po roku 1945 mlčalo a ktoré dodnes zostávajú v zabudnutí.

V máji 1919 politická reprezentácia Rusínov, po predchádzajúcom plebiscite Rusínov v USA z decembra 1918, prostredníctvom Užhorodského memoranda, dokumentu, ktorý vznikol v rámci Centrálnej ruskej (rozumej rusínskej) národnej rady, rozhodla, že sa Rusíni so svojimi územiami chcú pripojiť k novovzniknutému štátu – Československu, ako autonómna oblasť. O tom informovala ešte v tom istom mesiaci v Prahe viac ako stočlenná rusínska delegácia prezidenta Masaryka.

10.septembra 1919 bola podpísaná mierová dohoda v Saint-Germain-en-Laye, podľa ktorej sa Podkarpatská Rus stala súčasťou Československa ako autonómna zem s vlastným snemom, ktorý mal mať zákonodarnú moc v otázkach miestnej samosprávy, školstva, náboženstva a pod. Podľa čl. 10 tejto dohody bolo stanovené: „Československo sa zaväzuje, že zriadi územie Rusínov na juh od Karpát v hraniciach, určených čelnými mocnosťami spojenými a združenými, v rámci štátu československého ako samosprávnu jednotku, ktorá bude mať najširšiu samosprávu zlúčiteľnú s jednotnosťou štátu československého.“ Medzinárodnoprávne uznanie pripojenia Podkarpatskej Rusi k Československu bolo potvrdené aj v Trianone v roku 1920.

OSRS chce v rámci jubilea predovšetkým zvyšovať informovanosť o tom, že Rusíni v 1. ČSR neboli len jednou z národnostných menšín, ktorá sa ocitla v hraniciach novovzniknutého štátu. Politická reprezentácia Rusínov sama usilovala o pripojenie rusínskych území k ČSR spolu s vydobytím si osobitých politických práv pre svoje územia. Napriek tomu, že podmienky autonómie zakotvené v mierovej dohode neboli Rusínom v 1. ČSR splnené, predsa len mali Rusíni svojho vlastného guvernéra pre Podkarpatskú Rus, politickú reprezentáciu a prísľub naplnenia autonómie. Rusíni tak boli spolu bratskými národmi Čechov a Slovákov štátotvorným národom.

Aj preto dnes bolo predstavené logo, ktoré bude tento rok sprevádzať rusínske aktivity pripomínajúce sté výročie republiky. Základnou myšlienkou, z ktorého logo vychádza, sú písmená ČSR, pričom písmená ČSR neoznačujú len Československú republiku, no aj štát Čechov, Slovákov a Rusínov. Organizácie a inštitúcie, ktoré sú členmi rusínskej platformy, na tento rok pripravia niekoľko podujatí, ktorými si toto významné jubileum, kedy sa Rusíni dostali na politickú mapu sveta, pripomenú. Medzi plánované aktivity patrí zorganizovanie vedeckej konferencie o Rusínoch a 1. ČSR, premietania dokumentárneho filmu V osídlach veľmocí. Zápas podkarpatských Rusínov o miesto v rodine európskych národov, a ako poznamenal predseda OSRS Ján Lipinský, v tomto roku bude mať premiéru aj dokumentárny film o maliaroch uznávanej Podkarpatskej školy maľovania, aby sa do povedomia dostalo to, že Rusíni boli neoceniteľným prínosom pre Československo aj v kultúrnej oblasti.

Výhrady k vládnemu návrhu zákona

Členovia OSRS dnes hovorili aj o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 396/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Ním sa má umožniť pričlenenie nefunkčnej obce, teda takej, ktorá po vykonaní dvoch po sebe idúcich voľbách do orgánov samosprávy obcí nemá obecné zastupiteľstvo ani starostu obce, k susediacej obci, ktorá sa nachádza v tom istom okrese, ak s tým susediaca obec súhlasí.

Rusínski predstavitelia si uvedomujú vážnosť problematiky nefunkčných obcí a rozumejú, že toto doplnenie zákona má byť riešením situácie. No zároveň upozorňujú, že o pričlenení obce by nemali rozhodovať len úrady a taktiež by sa pri takomto vážnom kroku, ktorý znamená nezvratné vymazanie obce z mapy,  malo prihliadať aj na národnostný princíp.

Preto by OSRS privítal, ak by zákon obsahoval články o tom, že o pričlenení nefunkčnej obce rozhodujú obyvatelia tejto obce miestnym referendom a následne miestnym referendom o pričlenení rozhodujú aj obyvatelia obce, do ktorej má byť pričlenená. V prípade obcí, v ktorých žijú príslušníci národnostnej menšiny, by sa nemalo prihliadať len na to, ktorá susedná obec je najbližšie k nefunkčnej obci, ale ak je to možné, pričleniť obec k najbližšej obci, v ktorej taktiež žijú príslušníci tej ktorej národnostnej menšiny. V prípade, že sa v zákone nebude prihliadať na národnostný princíp pri pričlenení nefunkčných obcí, má OSRS vážne obavy, že na územiach, kde sa lámu hranice osídlenia národnostnou menšinou a majoritným obyvateľstvom, môže dochádzať k necitlivému pričleňovaniu k obciam s majoritným obyvateľstvom, v ktorých už nikdy nebudú mať národnostné menšiny nad 20 percent obyvateľstva, čím menšinové obyvateľstvo stratí práva na používanie svojho jazyka v úradnom styku, vo verejnom priestore atď. To by znamenalo podporu asimilácie, s ktorou nielen Rusíni, ale ani ďalšie národnostné menšiny, ktorých obcí sa to môže tiež dotknúť, súhlasiť.

OSRS zároveň upozorňuje, že lepším riešením, ako pričleňovanie obcí, by bolo vrátiť do regiónov život, teda vytvoriť podmienky na pritiahnutie investícií do zanedbaných regiónov, aby v nich mohli vznikať pracovné miesta a obyvatelia nemuseli odchádzať za prácou len do jednej časti Slovenska, prípadne do zahraničia. Takéto vyľudňovanie obcí, čoho následkom je neskôr aj tzv. nefunkčná obec, je v mnohých prípadoch aj vyľudňovanie prirodzených regiónov národnostných menšín žijúcich na Slovensku, čo nemá priaznivý efekt pre prežitie a ďalší rozvoj týchto komunít a skôr to pomáha urýchľovaniu asimilácie.

Peter Medviď, tlačový hovorca OSRS